5 Cdo 238/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Slovak Telekom, a.s. so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28, IČO X., zastúpeného JUDr. O. B., advokátom so sídlom v B., proti žalovanej B. M., bývajúcej v P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, zastúpeného JUDr. I. Š., advokátom so sídlom v S., o zaplatenie 410,88 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 13 C 33/2012, o dovolaní vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. februára 2013, sp.zn. 2 Co 30/2013, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 28. februára 2013, sp.zn. 2 Co 30/2013 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 15. októbra 2012, č.k. 13 C 33/2012-45 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 161,93 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 161,93 € od 6. septembra 2010 do zaplatenia, to všetko v splátkach po 40 € mesačne, pričom každá splátka bude splatná vždy do 25.-teho dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania, žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd v Prešove (odvolací súd) uznesením z 28. februára 2013, sp.zn. 2 Co 30/2013 odvolanie vedľajšieho účastníka čo do trov konania odmietol s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 3 O.s.p. v spojitosti s ustanovením § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Mal za preukázané, že rozsudok súdu prvého stupňa bol vedľajšiemu účastníkovi doručený 4. decembra 2012 (utorok) a posledný deň zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania uplynul 19. decembra 2012 (streda, riadny pracovný deň). Z dôvodu, že odvolanie bolo podané elektronicky až 20. decembra 2012 (č.l. 66) mal za to, že ide o odvolanie podané oneskorene.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie prostredníctvom právneho zástupcu vedľajší účastník na strane žalovanej. Prípustnosť dovolania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. Vada konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. podľa názoru vedľajšieho účastníka spočíva v tom, že odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorene podané. Namietal, že by odvolanie vedľajšieho účastníka bolo podané až 20. decembra 2012, ako to uvádzal odvolací súd. V prílohe k dovolaniu pripojil protokol (číslo podania 09033600212) o podaní odvolania elektronicky (podpísaného zaručeným elektronickým podpisom) dňa 19. decembra 2012 s upozornením, že vyššie uvedený dátum je určujúci pre posúdenie dodržania lehoty na vykonanie podania. Navrhol uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaná sa k dovolaniu vedľajšieho účastníka písomne nevyjadrila.
Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie vedľajšieho účastníka odmietnuť ako podané niekým, kto na dovolanie nie je oprávnený a pre jeho neprípustnosť (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas vedľajší účastník v konaní na strane žalovanej, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či jeho opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239 ods. 2 O.s.p.).
Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.).
Vedľajším účastníkom je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania, teda rozhodnutie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., či len na skúmanie existencie vady dovolateľom priamo namietanej (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej, alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). So zreteľom na dovolateľom tvrdenú procesnú vadu, zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj odmietnutie odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, že podmienky pre takéto rozhodnutie neboli splnené.
Z ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti, určujúcej začiatok lehoty.
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.
V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka doručené 4. decembra 2012. Lehota na odvolanie mu preto začala plynúť 5. decembra 2012 a uplynula v stredu 19. decembra 2012.
Súd prvého stupňa - po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky za účelom prešetrenia skutočností rozhodujúcich pre včasné podanie elektronického odvolania - uskutočnil výsluch pracovníka elektronickej podateľne Ing. Ľ. N., ktorý bol zachytený v úradnom zázname z 26. júna 2013 (č.l. 74). Z uvedeného záznamu vyplýva, že podanie (opravný prostriedok vedľajšieho účastníka nachádzajúci sa v spise na č.l. 51) bolo súdu doručené elektronicky 19. decembra 2012, pričom táto informácia sa nachádza v záložke prijaté dokumenty u eŽaloby k spisu 13 C 33/2012. Potvrdenie o skutočnej dobe podania dokumentu však systém neumožňuje vytlačiť. Z úradného záznamu je ďalej zrejmé, že pracovníkom podateľne systém umožňuje vytlačiť až následne potvrdenie o prijatí (z ktorého vychádzal aj odvolací súd pri posudzovaní včasnosti podania odvolania, pozn. dovolacieho súdu) a potvrdenie o overení, ktoré však nekorenšponduje s časom skutočného prijatia a skutočný dátum prijatia tohto dokumentu sa na nich ani neuvádza.
Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník podal odvolanie elektronicky podpísané zaručeným elektronickým podpisom v posledný deň odvolacej lehoty podľa § 204 ods. 1 O.s.p. Odvolanie vedľajšieho účastníka, ktoré tento zaslal elektronickými prostriedkami dňa 19. decembra 2012, bolo preto podané včas, v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ odvolací súd jeho opravný prostriedok odmietol ako oneskorene podaný, odňal mu možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní touto vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. augusta 2013
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová