5 Cdo 236/2015

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners a. s., IČO: 35944471, so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., IČO: 36866733, so sídlom v Bratislave, Pri starej   prachárni č. 13, proti odporcovi J. F., bývajúcemu v H., o zaplatenie 3,98 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 11 Ro 19/2013, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. augusta 2014 sp. zn. 15 Co 728/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota uznesením zo 16. apríla 2014 č.k. 11 Ro 19/2013-14 zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za návrh na začatie konania [§ 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“)]. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie. Uviedol, že v tejto veci podal návrh na začatie konania už v roku 2006 v elektronickej podobe, súd prvého stupňa ale odmietol jeho podanie prijať, i keď to Ústavný súd Slovenskej republiky už v obdobných prípadoch označil za protiústavné a súdu, ktorý sa takej protiústavnosti dopustil, uložil rešpektovať právne účinky návrhu, ktoré nastali ku dňu jeho podania. V danom prípade to ale súd prvého stupňa nevzal na zreteľ a konanie zastavil, i keď pre to neboli dané procesné predpoklady – poplatok bol totiž splatný už v roku 2006 a lehota na jeho vyrubenie uplynula posledným dňom roku 2009.  

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 27. augusta 2014 sp.zn. 15 Co 728/2014 uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým konanie zastavil, potvrdil. Uznesenie vo výroku, ktorým rozhodol o trovách konania, zrušil. Uviedol, že aby bolo možné vychádzať z toho, že konanie začalo už v roku 2006, bol navrhovateľ povinný preukázať, že návrh na č.l. 1 spisu je totožný s návrhom doručeným súdu v roku 2006. Navrhovateľ ale totožnosť týchto návrhov nepreukázal, preto ho súd prvého stupňa správne vyzval na zaplatenie súdneho poplatku. Proti uvedenému uzneseniu podal dovolanie navrhovateľ s tým, že mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V podstate sa pridržal dôvodov, ktoré uviedol už v odvolaní a za základ dovolania považoval to, že podanie, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené 26. marca 2013, nie je žiadnym novým návrhom na začatie konania, ale ide len o písomné vyhotovenie toho podania urobeného v elektronickej podobe na DVD nosiči v roku 2006, ktoré nález prikázal rešpektovať a priznať mu právne účinky návrhu   na začatie konania. V súvislosti s tým navrhovateľ uviedol, že prvostupňový aj odvolací súd na jednej strane popierajú totožnosť oboch podaní (z roku 2013 a 2006), na druhej strane ale aj v roku 2013 akceptujú plnú moc majúcu časovú a vecnú väzbu na podanie z roku 2006. V danom prípade nález jednoznačne konštatoval protiústavnosť postupu súdu prvého stupňa, preto navrhovateľa nemala zaťažovať povinnosť preukazovať, že podanie z roku 2013   je podaním z roku 2006, ktorému treba v zmysle nálezu priznať právne účinky. Pokiaľ sa súd prvého stupňa odmietol zaoberať podaním urobeným v roku 2006 v elektronickej podobe, mal prijať také opatrenia, aby v prípade potreby vedel posúdiť, ktoré návrhy odmietol (napríklad zapísať si úradným záznamom identifikačné údaje o DVD nosiči, obsahom ktorého   sa odmietol zaoberať). V danom prípade bolo – predovšetkým so zreteľom na nález – potrebné vychádzať z toho, že návrh na začatie konania bol v súlade so zákonom podaný   už v roku 2006, preto súdny poplatok za návrh na začatie konania už nebolo možné vyrubiť. Ak napriek tomu bolo konanie zastavené z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, má postup súdu za následok odňatie možnosti navrhovateľa pred súdom konať. Táto procesná vada zakladá prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania. So zreteľom na to navrhovateľ žiadal napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas navrhovateľ zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania toho istého dovolateľa – viď konania vedené na najvyššom súde pod sp.zn. 3 Cdo 331/2013,   3 Cdo 335/2013, 3 Cdo 336/2013, 3 Cdo 338/2013, 3 Cdo 340/2013, 3 Cdo 341/2013,   3 Cdo 350/2013, 3 Cdo 355/2013, 1 Cdo 294/2013, 4 Cdo 79/2014, 5 Cdo 416/2013,   5 Cdo 434/2013, 6 Cdo 38/2014, 7 Cdo 60/2014, 8 Cdo 98/2014. Dovolací súd   sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie navrhovateľa podľa § 237 a § 239 O.s.p. prípustné nie   je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. septembra 2015  

  JUDr. Marián Sluk, PhD., v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

Kanc !