5 Cdo 236/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa B. S., narodeného X. bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., dieťa rodičov J. J., t. č. K., T. a PhDr. A. S., bývajúcej v I. L., o návrhu, otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, vedenej na Okresnom súde

Komárno pod sp. zn. 10 P 109/2008, o dovolaní otca maloletého dieťaťa   proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 8. decembra 2009, sp. zn. 6 CoP 46/2009, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie   o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd   Komárno rozsudkom z 2. septembra 2009 č. k. 10 P 109/2008–146

zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletému

zo sumy 2 500 Sk na 800 Sk mesačne. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov

konania. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebolo preukázané, že v možnostiach

a schopnostiach otca maloletého nastala podstatná zmena odôvodňujúca novú, nižšiu úpravu

výživného, naopak, na strane dieťaťa došlo k zmene spočívajúcej v tom, že vzhľadom

na odstup štyroch rokov od poslednej úpravy výživného, došlo k nárastu jeho odôvodnených

potrieb.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 8. decembra 2009, sp. zn. 6 CoP 46/2009 rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. O.s.p.,   keď sa v celom

rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletého, ktorý žiadal

o prešetrenie oboch rozsudkov nižších stupňov, mal za to, neboli v konaní brané do úvahy

ním predložené dôkazy, a podľa jeho názoru bolo konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), pred tým, než

by sa napadnutým rozhodnutím krajského súdu zaoberal z   hľadiska jeho vecnej správnosti

skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote.

Dovolací súd pri posudzovaní včasnosti podania dovolania vychádzal z ustanovenia  

§ 240 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca

od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, keď sa

dovolanie podá v lehote na odvolacom súde alebo dovolacom súde (§ 240 ods. 2 O.s.p.).

Ako vyplýva z doručeniek založených v spise (č.l. 191 spisu), rozsudok Krajského

súdu v Nitre z 8. decembra 2009, sp. zn. 6 CoP   46/2009 bol otcovi maloletého dieťaťa

doručený dňa 25. januára 2010.

  Jednomesačná lehota zákonom vymedzená na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)

preto začala v danom prípade plynúť dňa 25. januára 2010, kedy predmetné rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť a uplynula dňa 25. februára 2010 ( štvrtok), ktorý deň bol riadnym

pracovným dňom.

Ak preto otec maloletého dieťaťa podal svoje dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej

republiky až dňa 3. septembra 2010, podal ho oneskorene.

  Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie

podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol. Pritom, riadiac

sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa otázkou vecnej správnosti

napadnutého rozhodnutia.

Dovolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov dovolacieho konania, pretože ide

o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s. p.s použitím § 243b

ods. 4 O. s. p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. októbra 2010

JUDr. Vladimír Magura, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová