5Cdo/235/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu N. W., bývajúceho v X., Č.N. X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Turčeková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Dunajská 66, IČO: 47 244 968, v mene ktorej koná Mgr. Juliána Turčeková, konateľka a advokátka, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 18C/26/2008, o dovolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. júna 2020 sp. zn. 6Co/37/2019, o návrhu žalovanej na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia, takto

rozhodol:

Návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. júna 2020 sp. zn. 6Co/37/2019 v rozsahu potvrdzujúceho výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 10.614,10 eur z titulu náhrady ušlého zisku v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 15. mája 2018 č. k. 18C/26/2008-490 n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom (v poradí tretím) z 15. mája 2018 č. k. 18C/26/2008-490 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu vo výške 18.792,70 eur, ktorá pozostáva z náhrady ušlého zisku vo výške 11.432,70 eur a z náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 7.360,- eur, a to všetko v lehote do 15 od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 36 % a štátu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej (správne žalobcovi, pozn. dovolacieho súdu) vo výške 70 %.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu a žalovanej rozsudkom z 24. júna 2020 sp. zn. 6Co/37/2019 rozhodol tak, že:

- rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v napadnutom výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.614,10 eur z titulu náhrady ušlého zisku,

- napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu ušlého zisku sumu prevyšujúcu 10.614,10 eur do sumy 11.432,70 eur zmenil tak, že žaloba sa v tejto časti zamieta,

- napadnutý rozsudok potvrdil vo výroku, ktorým bola žaloba v časti náhrady ušlého zisku prevyšujúceho sumu 11.432,70 eur zamietnutá,

- napadnutý rozsudok potvrdil vo výroku o náhrade nemajetkovej ujmy v časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť týmto titulom zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,- eur,

- výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu prevyšujúcu sumu 1.500,- eur do sumy 7.360,- eur zmenil tak, že žaloba sa v tejto časti zamieta,

- napadnutý rozsudok potvrdil vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch prevyšujúcu sumu 7.360,- eur,

- žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v rozsahu prvého výroku podala žalovaná dovolanie, v ktorom navrhla, aby dovolací súd odložil jeho vykonateľnosť. Tento návrh odôvodnila tým, že súdy priznali žalobcovi právo na peňažné plnenie v nezanedbateľnej výške a je možné očakávať, že v prípade dobrovoľného neuhradenia priznanej náhrady žalobcovi tento pristúpi k nútenému výkonu rozhodnutia. Základným dôvodom hodným osobitného zreteľa je podľa žalovanej skutočnosť, že dovolanie je vzhľadom na závažné nedostatky v konaní odvolacieho súdu plne dôvodné. Ďalej poukázala na to, že žalovanou stranou je štát, pri ktorom nemožno očakávať platobnú neschopnosť a nemožnosť kedykoľvek v budúcnosti uhradiť žalobcovi priznanú sumu. V prípade úspechu žalovanej v dovolacom konaní budú jej možnosti spätného vymoženia akejkoľvek sumy od žalobcu ako fyzickej osoby výrazne obmedzené, nakoľko uhradené prostriedky budú spotrebované.

4. Podľa § 444 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dospel k názoru, že návrh žalovanej na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia nie je dôvodný, pretože v prejednávanom spore nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa tak, ako to predpokladá citované ustanovenie CSP. Účelom inštitútu odkladu vykonateľnosti rozhodnutia je ochrana dovolateľa pred nepriaznivými účinkami dovolaním napadnutého rozhodnutia, avšak v súdenej veci zo skutočností uvádzaných žalovanou v návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia nevyplýva, že predpoklady na vydanie takéhoto rozhodnutia sú dané.

6. Najvyšší súd so zreteľom na uvedené návrhu žalovanej na odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia nevyhovel.

7. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.