UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu B. Y.H., naposledy trvale bytom v X., proti žalovanému Y. X., trvale bytom v X., o doopatrovanie žalobcu podľa darovacej zmluvy, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 6C/116/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 16. apríla 2013 sp. zn. 8Co/329/2012 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave z 25. februára 2014 sp. zn. 8Co/329/2012, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava III (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 29. mája 2012 č. k. 6C/116/2011-103 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III zo 7. septembra 2012 č.k. 6C/116/2011-138 žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej „odvolací súd“) rozsudkom zo 16. apríla 2013 sp. zn. 8Co/329/2012 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave z 25. februára 2014 sp. zn. 8Co/329/2012 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
3. Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) podaniami z 25. augusta 2014, 04. septembra 2014, 08. septembra 2014, 09. septembra 2014 a 01. októbra 2014, ktoré najvyšší súd podľa obsahu vyhodnotil ako dovolanie žalobcu proti vyššie uvedenému rozsudku odvolacieho súdu.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) predovšetkým skúmal, či sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania (§ 161 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP) a zistil, že tieto podmienky nie sú splnené.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca Y.H., naposledy trvale bytom v X., zomrel dňa XX. Y. XXXX(viď uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 23.10.2017 č.k. 30 D 1138/2017-56, Dnot 221/2017, ako aj výpis z Registra obyvateľov SR), teda počas prebiehajúceho dovolacieho konania.
6. Podľa § 438 ods. 1 a ods. 2 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Na dovolacie konanie sa nepoužijú ustanovenia o pristúpení subjektov, o zmene a späťvzatí žaloby a o vzájomnej žalobe.
7. Podľa § 63 ods. 1 až 3 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.
8. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. V predmetnej veci dovolateľ v priebehu dovolacieho konania zomrel. Uvedená skutočnosť mala za následok stratu jeho procesnej subjektivity ako jednej z procesných podmienok dovolacieho konania. Dovolací súd sa teda v zmysle § 63 ods. 1 CSP zaoberal tým, či má dovolacie konanie v prejednávanej veci zastaviť alebo v ňom môže pokračovať s právnymi nástupcami žalobcu. Z ustanovenia § 63 ods. 2 CSP vyplýva, že súd v konaní pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Pre posúdenie, či v dovolacom konaní možno pokračovať s prípadnými právnymi nástupcami žalobcu, je rozhodujúca povaha veci, teda povaha uplatňovaného nároku. Pritom povahou veci treba rozumieť hmotnoprávnu povahu predmetu konania. Povaha veci neumožňuje v konaní pokračovať predovšetkým vtedy, ak práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide, neprechádzajú na právnych nástupcov alebo vtedy, ak smrťou účastníka konania dochádza podľa hmotného práva k zániku právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide.
10. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca sa v predmetnom konaní domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť plniť jeho záväzok voči žalobcovi, t.j. starať sa o žalobcu v starobe do jeho smrti zodpovedne podľa požiadaviek na jeho starostlivosť z 22. mája 2011, ktoré majú tvoriť neoddeliteľnú prílohu rozhodnutia súdu a vyplývajú z darovacej zmluvy. Podľa názoru dovolacieho súdu je žalobcom uplatnený nárok úzko a výlučne spätý s jeho osobou, a preto ním uplatnený (osobný) nárok z hľadiska hmotnoprávneho jeho smrťou zanikol (§ 579 OZ). Navyše žalovaný je zároveň aj jedným z dedičov žalobcu (viď uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 23.10.2017 č.k. 30 D 1138/2017-56, Dnot 221/2017), v dôsledku čoho by sa žalovaný (ako jeden z právnych nástupcov žalobcu), stal v spore nielen žalovaným, ale aj žalobcom (jedným zo žalobcov), čo je z hľadiska povahy civilného sporového konania vylúčené.
11. V predmetnom konaní povaha veci vylučuje, aby bolo možné v dovolacom konaní pokračovať s právnymi nástupcami žalobcu. Najvyšší súd preto dovolacie konanie zastavil (§ 63 ods. 1 CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP).
12. Dovolací súd žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keď o náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP (a contrario), keďže stratu procesnej subjektivity žalobcu nemožno z povahy veci považovať za dôvod procesného zavinenia na zastavení konania.
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.