5Cdo/225/2022

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX/X, XXX XX W., zastúpenej JUDr. Michalom Kmecom, advokátom so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov, proti žalovanému G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX W., zastúpenému splnomocneným zástupcom JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17C/8/2022, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 07. júla 2022 sp. zn. 11Co/61/2022 takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobkyni voči žalovanému p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Martin (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 17C/8/2022-24 zo dňa 18.03.2022 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil, aby nevstupoval do nehnuteľností, a to do rodinného domu súpisné č. XXX postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX/X, garáže a letnej kuchyne súp. č. XX postavených na parcele registra „C“ č. XXXX/X, pivnice pod zemou postavenej na parcele registra „C“ č. XXXX/X a na pozemky parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X - záhrada, parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X - záhrada, parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území J., obec W., katastrálne územie W. zapísaných na LV č. XXX, ktorých je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 (výrok I.). Žalovanému zakázal priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou procesných úkonov vedených pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi Slovenskej republiky (výrok II.). Žalovanému uložil povinnosť, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval žalobkyňu (výrok III.). Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok IV.). Žalovaného G. X. poučil, že môže podať žalobu vo veci samej, v ktorej môžu byť stranamisporu žalovaný ako žalobca a žalobkyňa G. H. ako žalovaná a ktorej predmetom sporu môže byť nárok žalovaného proti žalobkyni na zaplatenie ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia za užívanie aj jeho spoluvlastníckeho podielu žalobkyňou (výrok V.). Aplikujúc § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2,§ 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. f), g), h), § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1 prvá veta, § 329 ods. 2, § 334, § 335, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) mal súd prvej inštancie dostatočným spôsobom osvedčené, že správanie žalovaného spôsobuje u žalobkyne dôvodný strach o jej život a zdravie, čím priamo ohrozuje jej telesnú a duševnú integritu. Osobná integrita žalobkyne vykazuje znaky trvajúceho domáceho násilia. Násilie nemusí obsahovať len fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Okresný súd na základe skutkových tvrdení uvedených v návrhu s prihliadnutím na skutočnosti zistené z listinných dôkazov dospel k záveru, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobkyne, ktorej fyzická a duševná integrita by nenariadením neodkladného opatrenia bola naďalej ohrozovaná. Správanie žalovaného nasvedčovalo, že nešlo o ojedinelé vybočenie z bežného spôsobu života, ale ide o dlhodobejšie správanie sa k žalobkyni. Jeho správanie nasvedčuje, že kontakt so žalobkyňou neustále vyhľadáva, keď nerešpektoval ani políciou nariadené nepriblíženie sa k žalobkyni ako ohrozenej osobe hneď na druhý deň od jeho uloženia, čím vyvoláva u žalobkyne odôvodnený strach o jej integritu. Súd prvej inštancie konštatoval, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené a je potrebné zásahom súdu upraviť pomery strán sporu uložením povinnosti žalovanému nevstupovať do rodinného domu a jemu prislúchajúcich stavieb a pozemkov, kde žalobkyňa býva, a tiež zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, ktorú považoval za dostatočnú na ochranu telesnej integrity žalobkyne. V záujme ochrany žalobkyne okresný súd uložil žalovanému aj zákaz kontaktovania žalobkyne písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, čím bude zabránené tvorbe nepriameho psychického nátlaku. Súd prvej inštancie vzal do úvahy, že nariadeným neodkladným opatrením bude žalovaný obmedzený vo svojom spoluvlastníctve k rodinnému domu a jemu prislúchajúcich stavieb a pozemkov, avšak nejde o neprimeraný zásah k povahe veci, lebo je potrebné chrániť slabšiu stranu a právo na život a zdravie človeka požíva väčšiu ochranu ako právo užívať vec. Z opatrnosti a tiež s prihliadnutím na poučenie dané žalobkyni policajným zborom pri vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia, súd prvej inštancie o podanom návrhu rozhodol do 24 hodín. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

2. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) uznesením sp. zn. 11Co/61/2022 zo dňa 07. júla 2022 po podaní odvolania žalovaným uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť, aby nevstupoval do nehnuteľností, a to do rodinného domu súpisné č. XXX postavenom na parcele registra „C“ č. XXXX/X, garáže a letnej kuchyne súp. č. XX postavených na parcele registra „C“ č. XXXX/X, pivnice pod zemou postavenej na parcele registra „C“ č. XXXX/X a na pozemky: parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X - záhrada, parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X - záhrada, parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra „C“ parcelné číslo XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území J., obec W., katastrálne územie W. zapísaných na LV č. XXX, ktorých je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1, vo výroku II., ktorým zakázal priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s výnimkou procesných úkonov vedených pred orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi Slovenskej republiky, vo výroku III., ktorým žalovanému uložil povinnosť, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval žalobkyňu a vo výroku IV., ktorým o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu potvrdil (I. výrok) s tým, že vo zvyšku sa uznesenia súdu prvej inštancie nedotýka (II. výrok). Rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania (III. výrok). Aj odvolací súd videl nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP v správaní žalovaného, ktoré v žalobkyni vzbudilo obavu o jej život a zdravie. S poukazom na § 387 ods. 1, 2 CSP skonštatoval, že odvolateľ (t. j. žalovaný, pozn. dovolacieho súdu) v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iný právny záver. Zdôraznil účel neodkladného opatrenia, ktorým jedočasná úprava práv a povinností, čo nevylučuje, že o právach a povinnostiach strán bude vo veci samej rozhodnuté inak. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán, pričom je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha a v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. 2.1. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie znamená, že súd pomocou predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti a pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, pričom aplikácia ustanovenia § 325 ods. 2 CSP je účinný prostriedok preventívneho riešenia problematiky násilia. 2.2. Aj podľa odvolacieho súdu žalobkyňa v konaní predložila viaceré listinné dôkazy, ato najmä list s označením Intervencia Krízového centra Žena v tiesni zo dňa 14.03.2022, z ktorého vyplýva, že v rodine žalobkyne diagnostikovali viac rokov trvajúce psychické, fyzické a ekonomické násilie (násilie sa opakovalo minimálne 5 rokov) a vážne narušenie rodinných vzťahov zo strany súčasného expartnera žalobkyne. Násilie bolo orientované na psychické nadávky, ponižovanie, opľutie a fyzické násilie - sácanie, udieranie, ktoré sa odohralo viackrát. Pri týchto útokoch mávala žalobkyňa modriny na rukách a monokel. Zo záznamu o podaní oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch spísanom na obvodnom oddelení PZ Martin-východ dňa 05.03.2022 o 15:00 hod. vyplýva, že žalobkyňa podala oznámenie na G. X., s ktorým žila v spoločnej domácnosti, že ju dňa 05.03.2022 cca o 06:30 hod. fyzicky napadol po tom, ako prišla domov a našla ho spať, na čo sa zobudil a začala medzi nimi hádka ohľadom papierov od domu, ktoré jej nechcel dať. Vravel jej, že na čo sú jej papiere od domu, keď žiaden dom nemá a začal jej vulgárne nadávať, že je „kurva“, „piča“ atď., keď mu povedala, aby šiel za svojou priateľkou, zdvihol sa zo sedačky, na čo ona utiekla do spálne, kde išiel za ňou, silou otvoril pretláčaním dvere a sotil ju o stenu. Načo mu povedala, že zavolá políciu. Na ošetrenie nešla, ale išla to ohlásiť na políciu, lebo má strach. Na základe uvedeného potom podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne konštatoval, že z týchto listinných dôkazov je dostatočne osvedčená hrozba násilia voči žalobkyni aj nutnosť a nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov vo forme uloženia zákazu žalovanému vstupovať do predmetnej nehnuteľnosti, nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov k žalobkyni a nekontaktovaniu žalovanej (správne má byť žalobkyne, pozn. dovolacieho súdu) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami. Uvedené však neznamená, že v prípade zmeny skutkových okolností, nemôže dôjsť k zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia. 2.3. Námietku odvolateľa týkajúcu sa toho, že nemal byť informovaný, že sa nemá približovať k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Z bodu 3. Poučenia vykázanej osoby pri vykázaní zo spoločného obydlia podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore vyplýva, že počas vykázania zo spoločného obydlia má takáto osoba povinnosť nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov s tým, že ak túto povinnosť poruší, môže byť konanie kvalifikované ako trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia; poučenie obsahuje podpis žalovaného datovaný dňom 05.03.2022. Na uvedenom nič nemení obsah čestného vyhlásenia p. W. F., ktorý uviedol, že o zákaze priblíženia sa žalovaného k žalobkyni žalovaný poučený nebol. 2.4. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalovaného, že list označený ako Intervencia Krízového centra Žena v tiesni, kde sa žalobkyňa mala podrobiť dvom testom na preukázanie domáceho násilia, nie je možné považovať za riadne vyšetrenie odborníkom. Odvolací súd konštatoval, že Intervenčné centrum Žena v tiesni poskytuje intervenciu obetiam násilných trestných činov, na ktorých je páchané násilie, pričom ide o akreditovaný subjekt MSSR Akreditácia Pomoc obetiam trestných činov podľa zákona č. 274/2017 Z. z. a MPSVaR evidovaný v registri poskytovateľov sociálnych služieb VÚC Žilina. Pre účely rozhodovania o neodkladnom opatrení je táto správa ohľadne osvedčenia rozhodných skutočnosti pre posúdenie násilia páchaného na ženách postačujúca. 2.5. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobkyni, ktorá bola v konaní proti žalovanému úspešná.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie z dôvodu uvedeného v § 420 písm. f)CSP. Žalovaný (ďalej tiež „dovolateľ“) predovšetkým popísal, prečo nesúhlasí s vydaným rozhodnutím (obmedzenie jeho spoluvlastníckeho vzťahu k nehnuteľnosti, problém s platbou hypotekárneho úveru, potreba zabezpečenia si náhradného bývania). Vadu zmätočnosti videl v nedostatočne vykonanom dokazovaní a v nedostatkoch odôvodnenia uznesení súdov nižších inštancií. Navrhol zrušenie uznesenia odvolacieho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie najvyšším súdom.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení navrhla odmietnutie dovolania pre nevymedzenie dovolacieho dôvodu, resp. jeho zamietnutie.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa konanie končí, podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť.

6. Podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

7. Dovolací súd aplikujúc ustanovenie § 124 CSP posudzoval dovolanie podľa jeho obsahu a v snahe autenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. mája 2021 alebo jeho nález sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 09. júna 2020) dospel k záveru, že dovolateľ namietol proces dokazovania a nedostatok riadneho odôvodnenia uznesení okresného aj odvolacieho súdu (§ 420 písm. f/ CSP).

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 8.1. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti jeho strán, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia a na jeho riadne odôvodnenie, zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

9. K námietkam žalovaného týkajúcim sa nedostatkov odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu treba uviesť, že jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220, § 236, § 393 ods. 2 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov - od 01.07.2016 strán sporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, žemajú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 9.1. Odvolací súd dospel k záveru, že uznesenia súdov nižších inštancií spĺňajú vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí, preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné, neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Súslednosti jednotlivých častí odôvodnení a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť aj všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Z odôvodnenia uznesení vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj právnymi závermi. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Argumentácia okresného aj odvolacieho súdu je koherentná a ich rozhodnutia konzistentné, logické a presvedčivé, premisy v nich zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Odvolací súd sa (v bode 14.) vyporiadal s čestným prehlásením W. F.G. a (v bode 15.) vysvetlil, prečo vychádzal zo správy označenej ako Intervencia Krízového centra Žena v tiesni. Vychádzajúc aj z účelu konania o nariadení neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f), g) a h) CSP dovolací súd považuje odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu za dostatočné a nevybočujúce z limitov spravodlivého procesu.

10. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. Z hľadiska práva na spravodlivý proces, ktoré musí byť bezpodmienečne rešpektované aj v konaniach o neodkladných opatreniach potom platí, že skutkové okolnosti relevantné pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musia byť dostatočne osvedčené v potrebnej kvalite a rozsahu.

11. Osobitnej povahe neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 CSP súd nevykonáva, pri rozhodovaní vychádza z návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania (in Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 1106).

12. K námietkam dovolateľa týkajúcim sa procesu dokazovania treba v prvom rade uviesť, že podľa § 328 ods. 1 CSP môže súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnúť tromi spôsobmi: 1/ návrh odmietnuť (ak neobsahuje predpísané náležitosti, alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý a ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní - § 327 CSP), 2/ neodkladné opatrenie nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 315 ods. 1 CSP) alebo 3/ návrh zamietnuť. V prípadoch uvedených pod bodmi 2/ a 3/ je potrebné skúmať, či je nárok osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na čas minulý.

13. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu dovolací súd dospel k záveru, že okresný súd sa pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyššie uvedeným spravoval a rovnako postupoval aj odvolací súd majúc na pamäti, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Súdy vychádzali nielen z výsledkovposudzovania žalobkyne uvedených v dokumente označenom ako Intervencia Krízového centra Žena v tiesni zo 14.03.2022, hoci žalovaný jeho kredibilitu spochybnil, ale aj zo skutočnosti, že žalovaný nerešpektoval políciou nariadené nepriblíženie sa k žalobkyni ako ohrozenej osobe hneď na druhý deň od jeho uloženia; jeho tvrdenia o neznalosti zákazu spoľahlivo vyvracia Poučenie vykázanej osoby pri vykázaní zo spoločného obydlia podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore podpísané žalovaným dňa 05.03.2022. Zhrnúc zhora uvedené dovolací súd prípustné dovolanie žalovaného zamietol ako nedôvodné (§ 448 CSP).

14. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v dovolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

15. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.