ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. v spore žalobcu P.. O. E., narodeného XX. U. XXXX, K., Ľ.. Š. XXX/X, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Chudom, Michalovce, Cyrila a Metoda 3, proti žalovaným 1/ F. K., narodenému XX. K. XXXX, N. P., O. XX a 2/ M. K., narodenej XX. Z. XXXX, N. P., O. XX, obidvom zastúpeným advokátom JUDr. Jánom Spišákom, Košice, Idanská 17, o neúčinnosť právneho úkonu, vedenom na bývalom Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 15C/516/2013, o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 22. marca 2022 sp. zn. 6Co/54/2021 takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Žalobcovi voči žalovaným p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
Odôvodnenie
1.1. (Od 01. júna 2023 bývalý) Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 12. júna 2020 sp. zn. 15C/516/2013 I. výrokom určil, že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 10.10.2012, na základe ktorej E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. L. č. XXX/XX, E. ako predávajúci previedol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k. ú. S., a to parcelu reg. C č. 4611/17 - ostatné plochy o výmere 7367 m2, na kupujúcich F. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. Č.. XX, N. P. a M. K., rod. Z., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom O. Č.. XX, N. P., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice - okolie dňa 7.01.2013 pod V 1078/12 je voči žalobcovi právne neúčinný. Výrokom II. určil, že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 27.12.2010, na základe ktorej E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. L. č. XXX/XX, E. ako predávajúci previedol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. S., a to byt č. X, vo vchode č. X, na X. poschodí, stavby - objekt bývania súp. č. XX, postaveného na parcele registra „C“ č. 4611/36 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s výškou podielu 93/558-in z celku na kupujúcich F. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ.. E. XXX/XX, E. L. a M. K., rod. Z., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Ľ.. E. XXX/XX, E. L., ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice - okolie dňa 2.02.2011 pod V 1391/10, je voči žalobcovi právne neúčinný.Výrokom III. rozhodol, že „Uznáva náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 100 %“. 1.2. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 15. januára 2010 veriteľ P.. O. E. uzavrel zmluvu o pôžičke peňažných prostriedkov vo výške 1.000.000 eur s úrokom 12 % ročne a so splatnosťou do 15.01.2011 s dlžníkom STEEL SLOVAKIA a. s. Dodatkom č. 1 došlo k predĺženiu splatnosti pôžičky do 15.01.2012 a Dodatkom č. 3 k požičaniu ďalšej sumy 140.000 eur s úrokovou sadzbou 20 % ročne a splatnosťou do 15.01.2011. Pôžička bola zabezpečená zriadením záložného práva na majetok dlžníka (k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX a LV č. XXX kat. úz. Š., na LV č. XXX kat. úz. Č.Ň. a na LV č. XXX kat. úz. D., pričom v záložnej zmluve bola dohodou určená hodnota všetkých týchto nehnuteľností sumou 3.249.709,30 eura), zriadením záložného práva na majetok ručiteľa E. K. (k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX kat. úz. Č. a LV č. XXX kat. úz. N. P., ktorých hodnota bola určená dohodou na 723.627,43 eura), na majetok STEEL SLOVAKIA KOŠICE s.r.o. aj dohodou o ručení uzavretou medzi žalobcom a E. K. a spísaním notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Dohoda o ručení, uzavretá medzi žalobcom a ručiteľom E. K. dňa 15.01.2010 obsahuje vyhlásenie ručiteľa, že ak STEEL SLOVAKIA a. s. svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.01.2010 nesplní, uspokojí veriteľa v plnom rozsahu ručiteľ; k tejto zmluve bol uzavretý dodatok č. 1. Dňa 13.09.2011 JUDr. Alexandra Jančošeková, notárka so sídlom v Strážskom spísala notársku zápisnicu zn. N 137/2011, Nz 33479/2011, NcRis 34291/2011, v ktorej dlžník STEEL SLOVAKIA a. s. a ručiteľ E. K. uznali svoj záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi v plnom rozsahu, čo do dôvodu i čo do výšky a zaviazali sa ako osoby povinné zaplatiť oprávnenému sumu spolu vo výške 1.140.000 eur s prísl. a obaja dali výslovný súhlas, aby sa v prípade nesplnenia ich záväzku táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu na celý ich majetok, až do výšky nesplateného dlhu s prísl.. Dňa 10.10.2012 uzavrel E. K. so žalovanými (nevlastným bratom a jeho manželkou) kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX kat. územie S., a to parcela registra „C“ č. 4611/17, ostatné plochy o výmere 7367 m2 za dohodnutú kúpnu cenu 4.000 eur. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe tejto zmluvy bol povolený Správou katastra 07.01.2013 pod sp. zn. V 1078/12. Dňa 27.12.2010 uzavreli E. K. a žalovaní 1/ a 2/ kúpnopredajnú zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. S., a to byt č. X, vo vchode č. X, na P.. poschodí, stavby súp. číslo XX, postavenej na CKN parc. č. 4611/36 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo výške 93/558 k celku za kúpnu cenu 19.900 eur; pričom vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 02.02.2011 pod V 1391/10. Kúpnu cenu dohodnutú v každej kúpnej zmluve súd prvej inštancie vyhodnotil ako neprimeranú vychádzajúc z ponuky realitných kancelárií aj z úverových zmlúv, ktoré uzatvorili žalovaní v roku 2010 so Slovenskou sporiteľňou, a. s. a v roku 2013 s VÚB bankou, a. s.. Dňa 22.03.2013 žalobca ako oprávnený podal na Exekútorskom úrade Mgr. Marcely Zummerovej, so sídlom v Michalovciach voči povinnému STEEL SLOVAKIA a E. K. návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.140.000 eur s prísl., na podklade vykonateľného rozhodnutia - notárskej zápisnice N 137/2011, Nz 33479/2011, NcRis 34291/2011 zo dňa 13.09.2011, vydanej Notárskym úradom JUDr. Alexandry Jančošekovej, notárky so sídlom Strážske, v súlade s poverením na vykonanie exekúcie vydaným Okresným súdom Košice II č. 580313611 dňa 12.03.2013. V exekučnom konaní pohľadávka žalobcu uspokojená nebola. Podľa zápisnice z konania prvej schôdze veriteľov úpadcu STEEL SLOVAKIA a.s. z 12.05.2014 sp. zn. 31K/49/2013 sa v základnej prihlasovacej lehote prihlásilo 30 veriteľov, ktorí podali 352 prihlášok, pohľadávok v celkovej výške 13.050.038,19 eura, z nich 6 veritelia sú zabezpečení s výškou zabezpečených pohľadávok 7.970.940,34 eura. Správca konkurznej podstaty od vyhlásenia konkurzu dňa 31.03.2014 vyhotovil súpis majetku podstát, pričom celkový majetok zapísaný do konkurznej podstaty úpadcu činí 2.546.877,19 eura. Do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Tatra banka, a.s. správca zapísal nehnuteľný majetok v celkovej súpisnej hodnote 2.493.969,25 eura, pričom zistené zabezpečené pohľadávky zabezpečeného veriteľa Tatra banka a.s., v celkovej výške 3.984,272,30 eura nebudú celkom uspokojené z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Tatra banka (vzhľadom na súpisnú hodnotu majetku v oddelenej podstate). Ani zistená zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa P.. O. E. vo výške 1.565.342 eur vzhľadom na jeho záložné právo k nehnuteľnostiam úpadcu v neskoršom poradí pravdepodobne nebude vôbec uspokojená zo založeného nehnuteľného majetku úpadcu, zapísaného do súpisu oddelenej podstaty iného zabezpečovaného veriteľa; z uvedeného dôvodu správca na návrh tohto veriteľa určil rozhlasovacieho práva (správne má byť zrejme rozsah hlasovacieho práva,pozn. dovolacieho súdu) tohto veriteľa ako nezabezpečeného veriteľa. 1.3. Aplikujúc §§ 42a ods. 1, 2 a 116 Občianskeho zákonníka dospel okresný súd k záveru, že kúpne zmluvy uzavreté medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi v dňoch 27.12.2010 a 10.10.2012 sú voči žalobcovi právne neúčinné. Žalovaní nepreukázali, že úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu aj pri náležitej starostlivosti nemohli poznať a boli splnené aj ostatné zákonom predpokladané podmienky pre úspešné odporovanie právnemu úkonu, t. j. uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu na súde v ročnej prekluzívnej lehote, existencia vymáhateľnej pohľadávky a nepreukázanie iného majetku dlžníka, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. 1.4. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a v konaní úspešnému žalobcovi voči žalovaným priznal (hoci vo výroku rozsudku použil pojem „uznal“) náhradu trov konania v celom rozsahu nezistiac dôvody, pre ktoré by náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP nemal priznať. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
2.1. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 22. marca 2022 sp. zn. 6Co/54/2021 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a rozhodol, že žalobca má proti žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnymi, podrobnými, presvedčivými a zákonu zodpovedajúcimi dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré odkázal (§ 387 ods. 2 CSP). 2.2. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd uviedol: 2.2.1. Nebolo možné akceptovať námietku žalovaných o snahe ich právneho zástupcu ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov, keďže išlo o dlhodobú práceneschopnosť, preto mal právny zástupca možnosť ospravedlniť svoju neúčasť včas. Navyše v odvolaní právny zástupca toto svoje tvrdenie ani nepreukázal. Zo spisu nevyplýva ani to, že by žalovaní ospravedlnili jeho neúčasť na pojednávaní hoc aj v deň pojednávania. Ani v odvolaní uvádzanú skutočnosť, že žalovaní sa nemohli zúčastniť pojednávania z pracovných dôvodov žiadnym spôsobom neosvedčili. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaní tieto dôvody včas súdu oznámili a požiadali o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie nepochybil, ak (vzhľadom na to, že právny zástupca žalovaných mal riadne vykázané doručenie predvolania na pojednávanie) vo veci konal a rozhodol bez prítomnosti žalovaných a ich právneho zástupcu. Nedôvodná je námietka žalovaných, že sa nemohli na pojednávaní vyjadriť k vykonaným dôkazom. 2.2.2. Súd prvej inštancie postupoval správne ak skúmal vecnú legitimáciu strán sporu a dospel k správnemu záveru, že žalobca je aktívne legitimovaným subjektom. Neobstojí námietka žalovaných o nedostatku jeho vecnej legitimácie. 2.2.3. Predmetom konania bolo určenie, že zmluvy označené v žalobe sú voči žalobcovi právne neúčinné. Po citácii § 42a ods. 1 a § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal otázkou existencie vymáhateľnej pohľadávky aj posúdením, či predmetnými úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa skúmajúc, či došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka brániacemu uspokojeniu pohľadávky. Nebolo možné akceptovať tvrdenie žalovaných, že nedošlo k ukráteniu veriteľa vzhľadom na vyplatenie kúpnej ceny, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že táto nebola primeraná (podľa stanovísk realitných kancelárií a úverových zmlúv). Žalovaní neuniesli dôkazné bremeno na tvrdenie o primeranosti ceny s poukazom na stav nehnuteľnosti, keď mali možnosť napríklad predložiť znalecký posudok alebo odborné stanovisko. 2.2.4. Rovnako podľa odvolacieho súdu nebola preukázaná možnosť uspokojenia pohľadávky veriteľa z iného majetku dlžníka, keďže zo zápisnice z prvej schôdze veriteľov úpadcov STEEL SLOVAKIA a.s. (sp. zn. 31K/49/2013) vyplýva, že pohľadávka žalobcu vo výške 1.565.342 eur vzhľadom na záložné právo k nehnuteľnostiam úpadcu nebude vôbec uspokojená, keďže ako veriteľ v prvom rade vystupuje TATRA BANKA, a.s. (pohľadávka v celkovej výške 3.984.272,30 eura). 2.2.5. Pri tvrdeniach žalovaných o neplatnosti ručiteľského vyhlásenia E. K. zo dňa 15. januára 2010 a o neplatnosti vyhlásenia E. K. v notárskej zápisnici zo dňa 13. septembra 2011 odvolací súd poukázal na zdôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý správne uzavrel, že suma 1.000.000 eur bola vyplatená spoločnosti STEEL SLOVAKIA a.s. O odovzdaní peňazí z notárskej úschovy bola spísanánotárska zápisnica dňa 22.01.2010 č. N 13/2010 za účasti predsedu predstavenstva obchodnej spoločnosti STEEL SLOVAKIA a.s. A.. Z. N.. Finančné prostriedky boli vyplatené na účet uvedený dlžníkom, teda predsedom predstavenstva obchodnej spoločnosti STEEL SLOVAKIA a.s. a zároveň v zápisnici spoločnosť STEEL SLOVAKIA, a.s. výslovne prevzatie prostriedkov potvrdila. Správny je aj poukaz súdu prvej inštancie na skutočnosť, že spoločnosť STEEL SLOVAKIA KOŠICE s.r.o. bola dcérskou spoločnosťou obchodnej spoločnosti STEEL SLOVAKIA a.s. Odvolací súd poukázal aj na to, že účet označený dlžníkom, t. j. spoločnosťou STEEL SLOVAKIA a.s. ako účet, na ktorý majú byť vyplatené peňažné prostriedky, je potrebné považovať iba za miesto plnenia. Preto aj v prípade, že išlo o účet dcérskej spoločnosti STEEL SLOVAKIA KOŠICE s.r.o., je nevyhnutné považovať toto plnenie za plnenie v prospech spoločnosti STEEL SLOVAKIA a.s.. Po uvedení teoretických východísk týkajúcich sa dôkazného bremena odvolací súd zdôraznil, že v dôsledku existencie notárskej zápisnice osvedčujúcej prevzatie finančných prostriedkov spoločnosťou STEEL SLOVAKIA a.s. došlo k preneseniu dôkazného bremena na žalovaných, aby preukázali opak toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje. Odvolací súd vychádzal z § 205 CSP a uznesenia NS SR sp. zn. 10Sžd/20/2011, v zmysle ktorého sa na verejnú listinu hľadí ako na správnu a pravdivú, ak protistrana nespochybní jej obsah a ten, kto pravdivosť verejnej listiny spochybňuje potom nesie dôkazné bremeno a musí vierohodne dokázať, že uvádzané údaje a skutočnosti nie sú pravdivé. Notárska zápisnica ako verejná listina potvrdzovala pravdivosť toho, čo je v nej uvedené iba dovtedy, kým by nebol dokázaný opak, teda kým by žalovaní nespochybnili jej obsah. Žalovaní síce obsah verejnej listiny spochybnili, avšak neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie opaku skutočností v nej uvedených. 2.2.6. K námietkam týkajúcim sa žalovanými tvrdenej neexistencie pohľadávky v čase ručiteľského vyhlásenia E. K. odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uviedol, že zabezpečiť ručením je možné aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Preto aj keď nedošlo ihneď k odovzdaniu predmetu pôžičky, nie je možné hovoriť o neplatnom právnom úkone aj s poukazom na možnosť považovať uvedenú zmluvu za nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Občianskeho zákonníka. V zmysle judikatúry k posúdeniu zmluvy o pôžičke ako zmluvy nepomenovanej dochádza najmä vtedy, ak pri dohodnutom záväzku poskytnúť inej osobe finančnú čiastku nedôjde k reálnemu odovzdaniu tejto sumy (pričom pre posúdenie nie je relevantné označenie zmluvy). Súd prvej inštancie správne poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 12. marca 2020 sp. zn. 2Co/239/2019, kde v konaní o neplatnosť niektorých ustanovení zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy uzatvorených medzi E. K. a spol. proti žalovanému P.. O. E. E. K. okrem iného tvrdil, že zmluva o pôžičke z 15.01.2010, predmetom ktorej mala byť suma 1.000.000 eur a uzatvorená bola so spoločnosťou STEEL SLOVAKIA a.s., t. j. predmetná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu, že peniaze boli odovzdané až 7 dní po podpise zmluvy o pôžičke a inému právnemu subjektu, nie dlžníkovi zo zmluvy o pôžičke. V uvedenom konaní bola žaloba zamietnutá a krajský súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, pokiaľ posúdil zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi STEEL SLOVAKIA a.s. a P.. O. E. 15. januára 2010 ako platnú. S poukazom na uvedené odvolací súd považoval ručiteľské vyhlásenie aj uznanie záväzku E. K. za platné právne úkony. 2.2.7. Odvolací súd tiež skonštatoval, že žalovaní nepreukázali, že by vyvinuli náležitú starostlivosť tak, aby rozpoznali úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, pričom dôkazné bremeno tu zaťažuje práve žalovaných, nakoľko úmysel veriteľa ukrátiť dlžníka sa v prípade, že sa ide o právny úkon uskutočnený medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi zo zákona predpokladá. 2.2.8. O trovách konania bolo odvolacím súdom rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP. Právo na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalovaní dovolanie tvrdiac existenciu dovolacích dôvodov podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a), c) Civilného sporového poriadku. Vytkli nedostatok riadneho odôvodnenia odvolacieho rozsudku aj to, že súdy obidvoch inštancií nezistili neplatnosť ručiteľského vyhlásenia E. K. v dohode o ručení z 15. januára 2010 a neplatnosť uznania jeho záväzku vyplývajúceho z ručiteľského vyhlásenia. Namietli vznik zmluvy o pôžičke s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/238/2010 a skutočnosť, že peniaze boli odovzdané až po podpise ručiteľského vyhlásenia úplne inému subjektu, nie dlžníkovi zo zmluvy o pôžičke. Ak v čase ručiteľovho vyhlásenia neexistovala pohľadávka, ktorá mala byť ručením zabezpečená, nemohloplatne vzniknúť ani ručenie. Uznaním záväzku vyplývajúceho z ručiteľského vyhlásenia bol uznaný neexistujúci záväzok. Podľa žalovaných (ďalej aj „dovolateľov“) súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasili so záverom, že ako blízke osoby nepreukázali náležitú starostlivosť, aby zistili úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Poukázali na judikatúru vo veciach odporovateľnosti právnych úkonov, a to rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/109/2007, rozhodnutie sp. zn. 5Obo/137/2006 a na rozhodnutia českého Najvyššieho súdu. Nedostatok riadneho odôvodnenia videli aj v tom, že sa súdy nevysporiadali so skutočnosťou, že spoločnosť GASTEEL KOŠICE s.r.o. vo vlastníctve ručiteľa - dlžníka E. K. mala dostatok finančných prostriedkov na vysporiadanie pohľadávky žalobcu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/4254/2010). Argumentovali, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, na „základe dôkazov vykonaných pred okresným súdom bez ďalšieho dokazovania v odvolacom konaní nedospel k iným skutkovým zisteniam ako súd prvej inštancie, pričom jeho rozhodnutie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov tohto posúdenia“. Dovolatelia tiež tvrdili, že postupom odvolacieho súdu boli zbavení „možnosti produkovať“ ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Po citácii článku 6 a § 35 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti súdu zistiť skutočný stav veci tvrdili, že odvolacie konanie je postihnuté vadou zmätočnosti, rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne. V závere dovolania dovolatelia tvrdili, že súdy obidvoch inštancií nezistili a odignorovali skutočnosti týkajúce sa exekučného konania vedeného pod sp. zn. EX 198/2013 na základe návrhu žalobcu ako oprávneného podľa poverenia Okresného súdu Košice II z 12. marca 2013, pretože notárska zápisnica z 13.09.2011 vyhotovená notárkou JUDr. Alexandrou Jančošekovou neobsahuje vyhlásenie žalobcu o tom, že má byť vykonateľným exekučným titulom. Za irelevantnú označili aplikáciu § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka voči žalovaným, pretože E. K. nie je dlžníkom žalobcu. Napokon dovolatelia uviedli, že vyvodzujú prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP aj odklonom od „rozhodnutia najvyššieho súdu v obdobných veciach“.
4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol odmietnutie dovolania uplatniac si náhradu trov dovolacieho konania. Podľa jeho názoru je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vecne správne, podrobne odôvodnené. Za nepresvedčivé, neprehľadné a nezrozumiteľné označil dovolanie žalovaných. Od podania žaloby v roku 2013 mali žalovaní dostatok času a priestoru na realizáciu ich práv predložením prípadných ďalších dôkazov. Ani v dovolaní neuviedli nové dôkazy. Skutočnosť, že sa dovolatelia nestotožnili s rozhodnutím odvolacieho súdu nemožno považovať za procesnú vadu. Dovolací dôvod uplatnený podľa § 421 ods. 1 CSP dovolatelia nevymedzili spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 CSP. O zastavení exekučného konania sp. zn. EX 198/2013 žalobca podal nový návrh na vykonanie exekúcie vedený pod sp. zn. 289EX 256/21.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej tiež „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.
6. Dovolatelia odvodzovali prípustnosť dovolania od ustanovenia § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a), c) CSP. Vo väčšej časti textu dovolania však uvádzali dôvody, pre ktoré podali odvolanie tvoriace podklad pre rozhodnutie odvolacieho súdu (nielen označením právnej úpravy § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) h) CSP vzťahujúcej sa na odvolacie konanie, ale aj ich pomenovaním a argumentáciou). Dovolací súd preto musí dôrazne pripomenúť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok (nie „ďalšie odvolanie“) a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (pozri rozhodnutia dovolacieho súdu napr. sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
7. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
8. Dovolací súd aplikujúc ustanovenie § 124 CSP posudzoval dovolanie podľa jeho obsahu a v snahe autenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25. mája 2021 alebo jeho nález sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 09. júna 2020) dospel k záveru, že žalovaní (okrem rozsiahlej polemiky so závermi súdov nižších inštancií a nesúhlasu s ich skutkovými zisteniami) namietali nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudkov súdov nižších inštancií aj nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozsudku odvolacieho súdu. Odvolaciemu súdu tiež vytkli, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania.
9. Pokiaľ dovolatelia tvrdili porušenie ich procesných práv aj tým, že na prejednanie odvolania krajský súd nenariadil pojednávanie, dovolací súd poukazuje na to, že podľa § 385 ods. 1 CSP odvolací súd nariadi pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. O tom, či je potrebné vo veci zopakovať alebo doplniť dokazovanie, rozhoduje odvolací súd. V danom prípade sa odvolací súd stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, preto je namieste záver, že nemal dôvod dokazovanie zopakovať (§ 384 ods. 1 CSP). Existenciu podmienok pre doplnenie dokazovania odvolací súd nezistil (§ 384 ods. 2 a 3 CSP). Keďže na nariadení pojednávania nebol daný ani verejný záujem, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania je postupom, ktorý plne zodpovedá zákonu (§ 385 ods. 1 CSP). Žalovaní týmto postupom vzhľadom na tzv. koncentračnú zásadu neboli pozbavení možnosti „produkovať aj ďalšie dôkazy“ (existenciu pre uplatnenie postupu podľa § 366 CSP netvrdili). Postupom odvolacieho súdu, ktorý sa nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k porušeniu práva dovolateľov na spravodlivý súdny proces. Napokon, samotní dovolatelia pri tomto dovolacom dôvode uviedli, že „odvolací súd na základe dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie bez ďalšieho dokazovania v odvolacom konaní nedospel k iným skutkovým zisteniam ako súd prvej inštancie....“.
10. K námietkam žalovaných týkajúcim sa nedostatočného odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu treba uviesť, že právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. K jeho naplneniu dochádza tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné, neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Povinnosťou súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220 CSP a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť zabezpečujúc spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov - od 01.07.2016 strán sporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
11. V dovolacom prieskume tvrdenia žalovaných o nedostatočnom odôvodnení a nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd zistil, že odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery; okrem iného uviedol dôvody, so zreteľom na ktoré dospel k záveru o odporovateľnosti posudzovaných právnych úkonov. Odvolací súd aj okresný súd sa spôsobom zhora uvedeným (v podrobnostiach pozri body 1.2., 1.3. a 2.2. tohto rozsudku dovolacieho súdu) dôsledne vyporiadali so skutkovými zisteniami týkajúcimi sa naplnenia podmienok odporovateľnosti právneho úkonu, odovzdania predmetu pôžičky, platnosti ručiteľského vyhlásenia aj uznania záväzku vyplývajúceho z ručiteľského vyhlásenia. Rozhodnutie odvolacieho súdu a v tejto súvislosti aj rozhodnutie súdu prvej inštancie (konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú /kompletizujúcu/ jednotu) nie je arbitrárne ani ústavne neudržateľné, je odôvodnené dostatočne podrobne, zrozumiteľne a presvedčivo. Samotné rozhodnutie aj jeho odôvodnenie spoľahlivo odpovedajú na všetky pre výsledok sporu podstatné otázky konania a nevybočuje z limitov spravodlivého procesu. Konajúce súdy sa vyporiadali so všetkými podstatnými dôvodmi namietanými žalovanými (nielen) v odvolaní a nie je dôvod sa od ich právneho názoru odchyľovať, keď dovolatelia v dovolaní nepredložili argumentáciu spochybňujúcu udržateľnosť záverov súdov nižších inštancií. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľov.
12. Najvyšší súd vzhľadom na obsah dovolania (v ktorom dovolatelia argumentujú aj potrebou ustálenia skutočného stavu veci charakteristickou nie pre sporové, ale pre nesporové konania v ktorých sa rozhoduje napr. o výživnom, o osvojení alebo o rozvode manželstva) poukazuje na stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky prezentované v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 553/2022: „Úplnosť úvah všeobecného súdu, na základe ktorých dospel ku konečnému rozhodnutiu, môže byť vzhľadom na komplexnosť a individuálnosť posudzovaných situácií predmetom ďalšej kritiky a interpretácií. Vždy je možné nájsť ďalšie hľadiská, na základe ktorých sa sporovej strane môže javiť súdne rozhodnutie ako nedostatočne odôvodnené. Takto by sa mohlo konanie dostať do stavu nekončiacej polemiky bez praktického presahu, a preto právny poriadok ustanovuje konečný výpočet právnych nástrojov, ktorými je možné nápravu dosiahnuť. Tie však musia smerovať k riešeniu podstatných otázok, nie otázok presahujúcich základný rámec zákonného, rozumného a v širšom rámci spravodlivého usporiadania právnych vzťahov v primeranom čase“.
13. Dovolatelia v úvodnej časti dovolania (na strane 3) uviedli, že dovolanie podávajú aj z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a), c) CSP. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a), c) CSP je prípustné iba proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia v dovolaní nastolenej právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom. Najvyšší súd k tomu v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 (podobne napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017 a 7Cdo/140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP by mal dovolateľ: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“. V prípade, ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c) CSP je jeho (procesnou) povinnosťou: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) označením konkrétnych (odlišných, aj navzájom si protirečiacich) rozhodnutí dovolacieho súdu doložiť, že predmetná právna otázka je dovolacím súdom skutočne rozhodovaná rozdielne. V rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/78/2017 najvyšší súd doslovne uviedol, že dovolateľ je „povinnýdovolací dôvod vymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o danej právnej otázke rozhodoval rozdielne (zaujal iné právne závery)“. Po preskúmaní obsahu dovolania dovolací súd dospel k záveru, že dovolatelia v dovolaní nevymedzili nijakú konkrétnu právnu otázku/právne otázky, na ktorej/ktorých riešení odvolací súd založil svoje rozhodnutie a súčasne sa jej/ich riešením odklonil sa od ustálenej praxe dovolacieho súdu lebo ktorá/ktoré je/sú dovolacím súdom rozhodovaná/rozhodované rozdielne.
14. Zhrnúc uvedené východiská dovolací súd uzatvára, že na základe dôvodov uvedených dovolateľmi dospel k záveru, že nie je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a), c) CSP, čo by zakladalo odmietnutie dovolania. Vzhľadom na súčasne uplatnený dovolací dôvod spočívajúci v tvrdenej existencii vady zmätočnosti, ktorá by bola porušením práva dovolateľov na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP], naplnenie ktorého dovolací súd nezistil, však dovolací súd dovolanie ako celok podľa § 448 CSP zamietol.
15. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi dovolací súd voči žalovaným priznal právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP).
16. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.