UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Prof. PhDr. ThDr. R. R., PhD., bývajúceho v F., zastúpeného Šiška & Partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Palisády 33, proti odporcovi Katolícka univerzita v Ružomberku, Hrabovská cesta 1A, Ružomberok, IČO : 37 80 12 79, zastúpenému JUDr. Miroslavom Lehotským, advokátom v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta 936/13, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn. 5 Cpr 2/2013, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14. novembra 2013, sp.zn. 9 CoPr 7/2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14. novembra 2013, sp.zn. 9 CoPr 7/2013 z a s t a v u j e.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania v sume 45,38 € na účet Šiška & Partners, s.r.o so sídlom v Bratislave, Palisády 33, do troch dní.
Odôvodnenie
Okresný súd Ružomberok čiastočným rozsudkom zo 16. júla 2013 č.k. 5 Cpr 2/2013-143 určil, že dohoda o skončení pracovného pomeru zo dňa 9. apríla 2013 je neplatná. Súčasne rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ mal uzavreté dva pracovné pomery a to na funkciu vysokoškolský pedagóg a riaditeľ Vydavateľstva VERBUM. Z obsahu predmetnej dohody nebolo zrejmé, ktorý pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa na základe písomnej dohody končí dohodnutým dňom. Súd prvého stupňa mal za to, že dohoda o skončení pracovného pomeru medzi účastníkmi konania bola preto absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti.
Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 14. novembra 2013, sp.zn. 9 CoPr 7/2013 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, keď sa s poukazom na § 219 ods. 1, 2 O.s.p. plne stotožnil svýrokom i odôvodnením odporcom napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, podal dovolanie odporca, ktorý ho žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Svoje dovolanie dňa 4. júla 2014 zobral v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť.
Z ustanovenia § 243b ods. 5 O.s.p. vyplýva, že ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 255 a § 226 O.s.p. platia pre konania na dovolacom súde obdobne. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) postupoval podľa citovaného zákonného ustanovenia a konanie o dovolaní odporcu zastavil.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p., keď odporca procesne zavinil zastavenie dovolacieho konania a navrhovateľ si vo svojom písomnom vyjadrení uplatnil náhradu trov konania. Dovolací súd mu preto priznal náhradu trov za jeden úkon právnej pomoci, a to podané písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 17. apríla 2014 v sume 45,38 €, ktoré zaviazal zaplatiť odporcu na účet právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.