5 Cdo 223/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného V. Z., proti povinnému S., o vymoženie pohľadávky vo výške 31 042,02 € s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 2Er 754/2002, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. L.
B., proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. júla 2009, sp.zn. 2CoE 28/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bardejov (exekučný súd) uznesením zo 6. apríla 2009, č.k. 2Er 754/2002-
46 exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. L. B. pod. č. Ex 66/2002 zastavil a
oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi do troch dní
od právoplatnosti uznesenia odmenu a náhradu hotových výdavkov (trovy exekúcie) vo výške
39,50 €. V časti odôvodnenia uznesenia týkajúcej sa trov exekúcie uviedol, že exekútorovi
patrí odmena len v sume 39,50 €, a nie v sume 89,29 € ním vyčíslenej. Dospel totiž k záveru,
že exekútor vyčíslil odmenu a náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 89,29 €
nesprávne, v rozpore s ustanovením § 14 a § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v platnom znení (ďalej len „vyhláška“). Úkony exekútora, za ktoré súd exekútorovi odmenu
nepriznal, súd vyhodnotil ako nedôvodne vyúčtované a nepreukázané a nesúvisiace
s vykonávaním exekúcie ako takej, resp. za vykonanie týchto úkonov exekútorovi nepatrí
paušálna odmena podľa § 15 ods. 1 vyhlášky.
Krajský súd v Prešove ako súd konajúci o odvolaní súdneho exekútora, uznesením
z 30. júla 2009, sp.zn. 2CoE 28/2009 potvrdil uznesenie exekučného súdu a účastníkom
nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval,
že súd prvého stupňa správnym spôsobom vyhodnotil čas potrebný na vykonanie jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti, ich dôvodnosť a súčasne aj zohľadnil len tie úkony exekučnej
činnosti, ktoré v konaní boli aj vykonané a posúdil dôvodnosť a výšku nákladov, ktoré boli
účelne uplatňované na výkon tejto činnosti.
Rozhodnutie odvolacieho súdu súdny exekútor napadol dovolaním, ktorým sa
domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu
uvedeného v § 237 písm. f/ O.s.p. a to, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, ako aj z dôvodu, že súd svojim rozhodnutím spôsobil škodu
na majetku súdneho exekútora ako tretej osoby, ktorá nie je účastníkom konania vo veci
samej a tak ho nepriamo zaviazal uhradiť ostatné trovy exekúcie. Nesúhlasil s tým, ako
odvolací súd posúdil vec po právnej stránke (ako vyložil ustanovenia § 196 a § 203
Exekučného poriadku). Svoju argumentáciu v dovolaní uzavrel s tým, „že keďže sa napriek
tejto skutočnosti uskutočnilo na odvolacom súde pojednávanie, bola mu postupom súdu
odňatá možnosť konať pred súdom, čo je podľa § 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm.
f/ O.s.p. dôvodom na podanie dovolania“.
Oprávnený a povinný sa k dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný
prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť. Bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba
odmietnuť.
Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal dovolací súd
z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti
uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak
a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa § 239 ods. 3
O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide ( o.i.) o uznesenie o trovách konania.
Dovolaním je v danom prípade napadnutý potvrdzujúci výrok uznesenia odvolacieho
súdu o trovách konania; takéto rozhodnutie nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených
uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania
súdneho exekútora prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených
v ustanovení § 237 O.s.p.
Dovolací súd postupujúc podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. preskúmal prípustnosť
dovolania aj podľa ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťajú dovolanie proti
každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie,
v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných
procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už
prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Nezistil však existenciu žiadnej podmienky
prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení.
So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na skúmanie, či
konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Táto vada konania znamená porušenie
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je taký
z hľadiska procesného predpisu vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa
účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu
za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov.
Dovolateľ namieta, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. tým, že „sa napriek tejto skutočnosti uskutočnilo“ (zrejme správne má
byť „ neuskutočnilo“) pojednávanie.
Dovolateľ vytýka odvolaciemu súdu uvedenú vadu konania neopodstatnene.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu (Exekučného poriadku) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento
osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa
odseku 2 tohto ustanovenia v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania.
Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd, keďže nešlo o procesné situácie uvedené
v ustanoveniach § 214 ods. 1 písm. a/ - c/ O.s.p., na prejednanie odvolania nemusel nariadiť
pojednávanie. Dovolací súd poznamenáva, že ani podľa úpravy platnej pred účinnosťou
zákona č. 384/2008 Z.z. Občiansky súdny poriadok nevyžadoval nariadiť pojednávanie
na prejednanie odvolania, ak odvolanie smerovalo proti uzneseniu (viď § 214 ods. 2 písm. c/
O.s.p. v znení účinnom do 14.októbra 2008).
Ďalšie v dovolaní uvádzané dôvody je potrebné podľa ich obsahu považovať
za námietku právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne uplatniť (iba) v procesne prípustnom
dovolaní. Samo nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ale nezakladá prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p., lebo nie je procesnou vadou v zmysle tohto ustanovenia.
Na uvedený dovolací dôvod preto v danej veci, v ktorej dovolanie nie je prípustné, nebolo
možné vziať zreteľ.
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania súdneho exekútora nemožno vyvodiť
z § 237 O.s.p., ale ani z § 239 O.s.p., odmietol ho dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré nemožno
napadnúť týmto opravným prostriedkom. So zreteľom na dôvod, pre ktorý dovolanie
odmietol, nezaoberal sa vecnou správnosťou dovolaním napadnutého uznesenia.
Pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania vychádzal dovolací súd z § 243b
ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uznesenie nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 1. marca 2011
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová