UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD. a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Heleny Haukvitzovej, v spore žalobkyne Z. R. bývajúcej v W., proti žalovanej Rapid life životnej poisťovni, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, IČO: 31 690 904, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Danielom Blyšťanom, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská č. 21, IČO 47 231 785, za ktorú koná ako advokát JUDr. Daniel Blyšťan, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 13 C/61/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. mája 2015 sp.zn. 16 Co/936/2013, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28. mája 2015 sp.zn. 16 Co/936/2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Lučenec rozsudkom z 30. septembra 2013 č.k. 13 C/61/2013-132 zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný 19. januára 2012 pod sp.zn. 3 C/191/2012 zaväzujúci žalobkyňu poskytnúť žalovanej peňažné plnenie (ďalej len „označený rozhodcovský rozsudok“) na tom základe, že údajne nesplnila povinnosť z poistnej zmluvy č. 4441490008, ktorú uzatvorili žalobkyňa a žalovaná 10. marca 2008 (ďalej len „poistná zmluva“) a odložil jeho vykonateľnosť. Ďalej vyslovil, že žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania rozhodne 203,64 €. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade bola uzatvorená poistná zmluva, ktorú treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, ktorá je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v článku XV je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné otázky poistenia sa mali riešiť v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na to dospel k záveru, že rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniua tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Žalobkyňa nebola oboznámená s právnymi účinkami takéhoto dojednania, ničím si ho nevymienila a nijako nemohla meniť jeho obsah. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a mala za následok značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Táto doložka je preto neprijateľná (neplatná) zmluvná podmienka. Súd prvej inštancie svoju argumentáciu a právny záver podporil s odkazom na bod 1 písm. q/ Smernice Rady č. 93/13/EHS, s poukazom na nález Ústavného súdu Českej republiky z 1. novembra 2011 sp.zn. III. ÚS 2164/2010 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 1/2012, 5 Cdo 61/2012, 6 Cdo 13/2013. Žalobe, ktorá bola podaná v zákonom určenej lehote (§ 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), z týchto dôvodov vyhovel a označený rozhodcovský rozsudok zrušil.
2. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 28. mája 2015 sp.zn. 16 Co/936/2014 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.) a žalovanú zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania vo výške (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.). V odôvodnení uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu a odkazuje na jeho odôvodnenie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poznamenal:“ Aj podľa názoru odvolacieho súdu dojednanú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku treba považovať za neprijateľnú a v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú z dôvodov uvedených v rozsudku okresného súdu. Už podpisom Všeobecných poistných podmienok bola v súdenej veci dojednaná rozhodcovská doložka a odporca sa duplicitným podpisom rozhodcovskej doložky na Osobitnom zmluvnom dojednaní, ktoré tvorí súčasť textu všeobecných podmienok, snažil vzbudiť dojem ich individuálneho dojednania, keďže časť XV. Všeobecných poistných podmienok nepreniesol na osobitnú listinu spolu s Osobitným dojednaním. Odporca si je zrejme tejto skutočnosti aj vedomý, vzhľadom k tomu, že Všeobecné poistné podmienky s účinnosťou od 1. januára 2009 už upravil. Okresný súd preto zaujal správny záver, že posudzovaná rozhodcovská doložka bola neprijateľnou podmienkou, keďže rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo spotrebiteľskej zmluvy. Tvrdenie odporcu, že ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré uviedol v odôvodnení rozsudku okresný súd, nezodpovedali právnej úprave do 31. decembra 2007, nemali význam pre právne posúdenie veci, lebo poistná zmluva, vrátane rozhodcovskej doložky, bola uzavretá 10. marca 2008. Neobstojí ani ďalšie tvrdenie, že spotrebiteľ mal na výber, či rozhodcovskú doložku podpíše alebo nie. Je obvyklé, že zmluvné strany pripoja podpisy na konci textu. Úprava, resp. splývanie jednotlivých častí predtlačeného textu, idú na ťarchu odporcu, ktorý text a miesto pre podpisy zmluvných strán vyhotovil pod textom všeobecných podmienok. Okresný súd tiež zaujal správny záver o tom, že rozhodcovské konanie nezaručovalo rovnaké procesné práva porovnateľné so súdnym konaním a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, o čom vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 9. septembra 2013 prečítaním spisu arbitrážneho súdu, vrátane rokovacieho poriadku tohto súdu (č.1. 109). Aj zo správania sa odporcu pred uplatnením žaloby na rozhodcovskom súde po ukončení poistného vzťahu je zrejmé, že spotrebiteľ nemal možnosť navrhnúť mimosúdne riešenie sporu, resp. rozhodcovský súd, ktorého výber patril odporcovi. Je zrejmé, že odporca mal možnosť výberu, resp. rozhodcovský súd si zvolil práve vzhľadom na výhody plynúce zo skrátenej formy rozhodcovského konania a sídlo rozhodcovského súdu v Košiciach. Pri svojej argumentácii procesných pravidiel odporca prehliada, že o rozhodcovskom konaní sa mohol spotrebiteľ (navrhovateľka) dozvedieť až po doručení rozhodnutia, kedy už procesné námietky a podmienky konania nemohla uplatniť.“
3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 237 písm. f/ O.s.p. namietajúc, že jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu nedoručenia doplneného vyjadrenia žalobkyne k odvolaniu a pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia a z § 237 písm. g/ O.s.p. namietajúc, že vo veci konal nezákonný sudca, lebo súdy nerozhodli o jej námietke miestnej príslušností v podaní z 27. augusta 2013. Uviedla tiež, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a podrobne rozviedla v čom podľa jej názoru táto nesprávnosť spočíva. Z uvedených dôvodov navrhla zrušiť dovolaním napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť odvolacieho súdu na ďalšie konanie.
4. Žalobkyňa považovala rozhodnutie odvolacieho súdu za správne.
5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Pokiaľ bolo dovolanie v čase jeho podania prípustným prostriedkom nápravy, umožňujúcim dovolací prieskum, potom tieto účinky (a následky) sa uznávajú i v budúcnosti. Prežarovanie princípov právneho štátu do ústavného poriadku nachádza svoje normatívne vyjadrenie v ustanovení § 470 ods. 2 vete prvej CSP. Fundamentom je právna istota, ktorá v sebe nesie znaky ochrany nadobudnutých práv a s tým spojenej dôvery v právo.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) zistil, že dovolanie podala včas strana v spore (§ 427 ods. 1 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že žalovaná podala dôvodne dovolanie, v dôsledku jeho účinku dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).
7. Za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy bolo dovolanie spôsobilé vyvolať sledovaný právny účinok pri vadach zmätočnosti (§ 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p.), i keď jeho prípustnosť z § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. nevyplývala; v takom prípade vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. prípustnosť dovolania nezakladali, na takto prípadne uplatnené dovolacie dôvody nebolo možné prihliadať (napr. Najvyšší súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 44/2015, 2 Cdo 151/2015, 3 Cdo 90/2011, 4 Cdo 588/2015, 5 Cdo 424/2015, 6 Cdo 26/2016, 7 Cdo 36/2016, 8 Cdo 27/2016).
8. Žalovaná v dovolaní odvolaciemu súdu vytýka, že jej nebolo doručené doplnené vyjadrenie žalobkyne k ňou podanému odvolaniu, v dôsledku čoho nemala možnosť vyjadriť sa k nemu. Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu.“ Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
9. Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že k odvolaniu žalovanej (viď č.l. 158 až 177 spisu) sa písomne vyjadrila žalobkyňa 30. októbra 2013 (č.l. 183 až 186 spisu), ktoré bolo doručené žalovanej 5. novembra 2013 na zaujatie stanoviska (viď doručenka na č.l. 187 spisu) a ktoré bolo žalobkyňou doplnené podaním z 26. mája 2015 (č.l. 237 až 238 spisu), žalovaná však ale nemala možnosť dozvedieť sa o tomto doplnenom vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd jej toto vyjadrenie žalobkyne nedoručil. Odvolací súd však na doplnené vyjadrenie žalobkyne pri rozhodovaní prihliadal (viď str. 4 bod 1 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu).
10. K dovolateľkou tvrdenému odňatiu možnosti konať pred súdom malo dôjsť aj v dôsledku toho, že napadnuté rozhodnutie nemá náležitosti v zmysle ustanovenia §157 ods. 2 O.s.p., je nekonkrétne, nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné.
11. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016 (dostupné na http://www.supcourt.gov.sk/data/files/1198_zbierka_1_2016.pdf ).
12. Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd však nezistil, že by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.
13. Dovolateľka ďalej namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p., lebo súdy nerozhodli o jej námietke miestnej príslušnosti v podaní z 27. augusta 2013, ktorým dôvodila, že na konanie v zmysle § 88 ods. 2 O.s.p. je miestne príslušný Okresný súd Košice I (v mieste rozhodcovského konania), lebo ide o zrušenie rozhodcovského rozsudku a nie o spotrebiteľský spor.
14. V zmysle ustanovenia § 88 ods. 2 vety piatej O.s.p. (účinného v čase začatia tohto konania), na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania; ak je navrhovateľom spotrebiteľ, je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko. Žalobkyňa má v tomto spore postavenie spotrebiteľky, miestna príslušnosť sa riadi miestom jej bydliska (v W.), na konanie je v takom prípade miestne príslušným Okresný súd Lučenec a v odvolacom konaní Krajský súd v Banskej Bystrici. Tvrdenie dovolateľky o nedostatku miestnej príslušnosti nie je opodstatnené, z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k namietanej vade konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p.
15. V okolnostiach preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu (viď vyššie bod 8 a 9 ) vykazuje znaky relevantné z hľadiska namietaj vady zmätočnosti. Rešpektujúc právne účinky podaného dovolania, ktoré v konaní nastali, dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).
16. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 453 ods. 3 CSP).
17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.