5Cdo/216/2022

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. v spore žalobcu G. D., narodeného XX. B. XXXX, D. K. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Polákom, Bratislava, Miletičova 64, proti žalovanému Z. S., narodenému XX. H. XXXX, Z., X.Á. X, zastúpenému advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s. r. o., Bernolákovo, Poľovnícka 4, IČO: 51 163 730 a advokátom JUDr. Jozefom Polákom, Dolný Kubín, Aleja Slobody 1890/50, o zaplatenie 224 755,68 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19C/50/2017, o dovolaniach žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13. apríla 2022 sp. zn. 25Co/22/2022 takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 13. apríla 2022 vo výroku, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 15. decembra 2021 sp. zn. 19C/50/2017 vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, v časti náhrady trov konania a v časti trov konania štátu v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 15. decembra 2021 sp. zn. 19C/50/2017 a rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 15. decembra 2021 sp. zn. 19C/50/2017 vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, vo výroku o trovách konania a vo výroku o trovách štátu v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 15. decembra 2021 sp. zn. 19C/50/2017 z r u š u je a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.

Dovolanie vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 20. októbra 2021 sp. zn. 19C/50/2017 konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 554,70 eura zastavil (I. výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 224 200,98 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok) a povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 220 000 eur od 27.8.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok). Rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (IV.výrok). Dopĺňacím rozsudkom z 15. decembra 2021 sp. zn. 19C/50/2021 rozhodol, že štát má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 20.12.2012 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili písomnú zmluvu o bezúročnej pôžičke vo výške 250 000 eur, poskytnutej v hotovosti veriteľom dlžníkovi v deň podpisu zmluvy. Dlžník sa zaviazal pôžičku vrátiť najneskôr do 30.07.2015. Pre prípad omeškania sa zaviazal zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % ročne za každý deň omeškania. Dlžník sa zaviazal do úplného splatenia pohľadávky a jej príslušenstva bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa neuskutočniť žiadne podstatné zmeny na svojom majetku (nehnuteľnosti, pohľadávky a pod.) najmä založením, predajom, darovaním, prevodom, nájmom, vkladom, zabezpečovacím prevodom; bez predchádzajúceho písomného súhlasu veriteľa poskytnúť tretej osobe akékoľvek zabezpečenie; informovať o všetkých prípadoch zmeny vo svojej majetkovej či finančnej situácii. Zmluva obsahuje podpisy žalobcu a žalovaného. Žalobca predložil výdavkový pokladničný doklad z 20.12.2012, podpísaný zmluvnými stranami, potvrdzujúci vyplatenie bezúročnej pôžičky v sume 250 000 eur žalobcom žalovanému. K obrane žalovaného, že podpisy na uvedených dokumentoch nie sú jeho okresný súd uviedol, že zo záverov znaleckého posudku č. 1/2021 vypracovaného Z.. Ľ. C., znalkyňou z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo vyplýva, že sporný podpis na origináli zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2012 aj sporný podpis na origináli výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 20.12.2012 vyhotovil žalovaný. Podľa znaleckého posudku č. 8/2019 znalkyne P.. G. C. z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistické skúmanie dokumentov, skúmaním bezprostredného okolia sporných podpisov pod podpisovou doložkou s textom „DLŽNÍK: Z. S.“ na druhej strane zmluvy a v rubrike „podpis príjemcu“ na predloženom pokladničnom doklade nebolo zistené žiadne mechanické poškodenie povrchovej vrstvy nosného dokladu - papiera, takže neboli nájdené žiadne stopy po gumovaní okrem kontúr samotných podpisov, ktoré by svedčili o použití mechanického falšovania. Obidva sporné podpisy sú vyhotovené druhovo zhodným písacím prostriedkom s náplňou pasty modrej farby zhodného farebného odtieňa, t. j. na ich vyhotovenie nebola použitá žiadna z metód technického falšovania. Hoci sa žalovaný so závermi znaleckého posudku č. 1/2021 Z.. Ľ. C. žalovaný nestotožnil a v priebehu konania žiadal o odročenie pojednávania, aby bolo možné požiadať iného znalca na zodpovedanie rovnakých otázok, napriek odročovaniu pojednávaní počas niekoľkých mesiacov žalovaný iný znalecký posudok súdu nepredložil. Žalovaným navrhované znalecké dokazovanie spočívajúce v preskúmaní identity tlačeného písma na obidvoch stranách spornej zmluvy o pôžičke okresný súd nevykonal, lebo žalovaný tento návrh na vykonanie dokazovania neuplatnil včas - predniesol ho až na pojednávaní dňa 20.10.2021, 4 roky po začatí konania. Jeho námietky vo vzťahu k posúdeniu pravosti výdavkového pokladničného dokladu, vyhotoveného len na jednej strane a jednom liste papiera, podpísanom žalovaným, neobstoja, pretože pravosť listinného dôkazu mal okresný súd po vykonaní dokazovania preukázanú. Aplikujúc § 657, § 145 ods. 1, 2, § 101 a § 40a Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie žalobe (po jej čiastočnom späťvzatí) vyhovel. Obranu žalovaného založenú na tvrdení, že si od žalobcu požičal „len“ 30 000 eur považoval za nedostatočnú pre spochybnenie tvrdení žalobcu o poskytnutí pôžičky v žalovanej sume. Žalovaný síce preukázal, že dňa 13.02.2014 svojmu synovi previedol na účet sumu 30 000 eur, z ktorej jeho syn následne uhradil prvú časť kúpnej ceny na kúpu bytu. Táto skutočnosť ale nespochybňuje, že žalovaný si od žalobcu mohol požičať aj vyššiu sumu. Poskytnutie sumy vo výške 250 000 eur žalobcom žalovanému nespochybnil ani jeden zo žalobcom navrhnutých a na pojednávaní vypočutých svedkov, ktorí o pôžičke vedeli len z rozprávania žalovaného. 1.1. V časti zmluvnej pokuty súd prvej inštancie vychádzal z § 544 ods. 1, 2 a § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty si žalobca voči žalovanému uplatnil s poukazom na čl. II. stranami zmluvy o pôžičke, ktorým sa žalovaný zaviazal, že v prípade nesplatenia pôžičky v deň, kedy sa stane pohľadávka z poskytnutia pôžičky splatnou, je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % ročne za každý deň omeškania. Ide o dohodu platnú. Žalovaný sa dostal do omeškania s vrátením pôžičky. Uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu popri nároku na úroky z omeškania pripúšťa i platná právna úprava. Výšku zmluvnej pokuty 0,05 % denne z dlžnej sumy, čo zodpovedá sadzbe 18,25 % ročne, nie je možné považovať za neprimeranú. Žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu počnúc dňom, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s vrátením pôžičky, teda dňom 31.07.2015. Od 31.07.2015 do 26.08.2015 bol žalovaný v omeškaní s vrátením sumy 250 000 eur, žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie sumy 3375 eur. Dňa 26.08.2015žalovaný sumu 30 000 eur vrátil, je však naďalej v omeškaní so splatením zostávajúcej časti pôžičky 220 000 eur, z ktorej je povinný zaplatiť i zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne za každý deň omeškania odo dňa 27.08.2015 až do vrátenia pôžičky. Celkovo žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 224 200,98 eura pozostávajúcej z nesplatenej istiny pôžičky vo výške 220 000 eur, zo sumy vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 825,98 eura a zmluvnej pokuty vo výške 3 375 eur (220 000 eur + 825,98 eura + 3 375 eur = 224 200,98 eura). Žalobcovi priznal nárok na ďalšie úroky z omeškania a zmluvnú pokutu z dlžnej sumy istiny vo výške 220 000 eur počnúc dňom 27.08.2015 do zaplatenia. 1.2. Nakoľko žalovaný nesplnil povinnosť vrátiť pôžičku v lehote splatnosti (do 30.07.2015), dostal sa do omeškania a v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka mu vznikla povinnosť zaplatiť úroky z omeškania. Žalobca vyčíslil úroky z omeškania zákonnou sadzbou 5,05 % ročne (nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.) počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti pôžičky, t. j. od 31.07.2015. Vzhľadom na úhradu časti pôžičky v sume 30 000 eur dňa 26.08.2015 vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania zo sumy 250 000 eur od 31.07.2015 do 26.08.2015, čo predstavuje 933,90 eura. Pretože žalovaný platbou z 26.08.2015 úroky z omeškania čiastočne plnil, žalobca správne vyčíslené úroky z omeškania znížil o vykonanú úhradu 107,92 eura (933,90 eura - 107,92 eura = 825,98 eura). Žalovaný je tak povinný zaplatiť žalovanému úroky z omeškania v sume 825,98 eura aj ďalšie úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy 220 000 eur od 27.08.2015 do zaplatenia. 1.3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). V konaní bol úspešný žalobca, preto mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). V časti zastavenia konania posudzoval, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Žalobca vzal späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 554,70 eura preto, že nárok zle vyčíslil. Možno mu preto pričítať zavinenie na zastavení konania v tejto časti. Z predmetu sporu ide len o nepatrnú časť konania (0,24 %) tvoriaceho v podstate príslušenstvo žalobcovej pohľadávky, zavinenie žalovaného na zastavení konania v tejto časti preto okresný súd osobitne nezohľadňoval. O trovách štátu rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a neúspešnému žalovanému uložil povinnosť ich náhrady.

2. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ďalej iba „odvolací súd“) rozsudkom z 13. apríla 2022 sp. zn. 25Co/22/2022 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti náhrady trov konania a v časti trov konania štátu potvrdil vysloviac, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania uviedol, že žalovaný namietal neochotu okresného súdu vykonať navrhnuté znalecké dokazovanie. Spolu s doručením znaleckého posudku boli strany sporu (žalovaný 10.02.2021) poučené o následkoch sudcovskej koncentrácie a vyzvané na uplatnenie dôkazov a námietok voči znaleckému posudku v lehote 10 dní. Žalovaný podal vyjadrenie spochybňujúce závery znaleckého posudku, právny zástupca žalovaného požiadal Kriminalistický a expertízny ústav PZ v Bratislave 14.04.2021 o vypracovanie znaleckého posudku, a tento žiadal okresný súd o predloženie spisu podaním doručeným 26.04.2021. Právny zástupca JUDr. Jozef Polák doručil splnomocnenie do spisu 18.05.2021 a požiadal o poskytnutie lehoty 4 mesiacov na predloženie znaleckého posudku. Spis bol poskytnutý Prezídiu policajného zboru dňa 08.06.2021 a vrátený súdu 14.07.2021. JUDr. Jozefovi Polákovi bolo odvolané plnomocenstvo, čo bolo doručené súdu 10.09.2021. Žalovaný podaním z 13.10.2021 predloženým na pojednávaní 20.10.2021 navrhol nariadenie znaleckého dokazovania Kriminalistickým a expertíznym ústavom policajného zboru. V odvolaní tvrdil, že návrh podal na pojednávaní, pretože ním súkromne vykonané dokazovanie znalcov v odbore písmoznalectvo preukáže, že jeho podpis je napodobnenina. Až po vykonaní súkromného znaleckého dokazovania mu znalec z odboru písmoznalectvo otvoril oči a poučil ho, na základe čoho dospel k tomu, že mohlo dôjsť k zneužitiu listiny. Žalovaný pred súdom prvej inštancie žiaden súkromný znalecký posudok ani do rozhodnutia odvolacieho súdu nepredložil tak, ako v priebehu konania nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci znalecké posudky vypracované v priebehu konania. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že od podania žaloby v roku 2017 do rozhodnutia súdu prvej inštancie 20.10.2021 mal žalovaný dostatočný časový priestor na preukázanie svojho tvrdenia. V priebehu odvolacieho konania bola odvolaciemu súdu doručená žiadosť P.. R. M., znalkyne z odboru kriminalistika, kriminalistické skúmanie dokumentov, z ktorej vyplýva, že advokát JUDr. Jozef Polák ju požiadal 29.12.2021 o vypracovanie znaleckého posudku, ktorý bude použitý v konaní sp. zn. 19C/50/2017. JUDr. Polák však aktuálne nie je právnym zástupcom žalovaného. Odvolací súd preto na uvedenépodanie neprihliadal a neprihliadal by na neho ani za situácie, že by bol právnym zástupcom, pretože žiadosť bola podaná až po rozhodnutí súdu prvej inštancie a uplynutí odvolacej lehoty obom stranám. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, keď sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o unesení dôkazného bremena žalobcom. Nezistil ani dôvody aplikácie § 257 CSP o náhrade trov konania navrhovanej žalovaným. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolania. 3.1. V prvom z nich tvrdil existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. Tvrdil, že dodnes niet dôkazu o odovzdaní sumy 250 000 eur žalovanému. Ustálené lehoty a dátumy, aj dĺžka uplynuvšieho času, pokiaľ sa žalobca začal domáhať vrátenia pôžičky, sú sprevádzané rozumnou pochybnosťou až nezmyslom. Zmluva o pôžičke vykazuje možnosť vyhotovenia kompilátu dvoch listov pri zmenenom texte na prvom liste a pri využití originálnych podpisov. Žalobca poznal majetkové pomery žalovaného, napriek tomu mu mal požičať štvrť milióna eur bez záložného práva a bez súhlasu manželky žalovaného. Zmluva o pôžičke 250 000 eur bola predložená po vymenení prvej strany za listinu o požičaní 30 000 eur poukázanú bankovým prevodom. Druhá strana s originálnymi podpismi bola pripojená k prvej strane listiny. Ak je možné treba porovnať, že prvá strana bola spísaná podstatne neskôr ako druhá strana s podpismi. Iné pôžičky, ktoré mal žalobca poskytnúť iným subjektom pripúšťajú úvahu, či mal žalobca toľko peňazí, aby mohol toľkým a toľko veľa požičať. Až v súčasnosti podané trestné oznámenie môže pomôcť objasniť viditeľné úpravy na výdavkovom pokladničnom doklade, z ktorého je číslica 2 pripísaná a pôvodná číslica 3 prepísaná na 5. Namietol tiež nevykonanie odvolacieho pojednávania. Uviedol, že dátum na výdavkovom pokladničnom doklade korešponduje s dátumom, kedy bolo možné odovzdať sumu nad 15 000 eur v hotovosti. Súdy sa nedopytovali na odovzdanie a prevzatie sumy 250 000 eur. Podľa žalovaného (ďalej aj „dovolateľa“) niet dôkazu o reálnom odovzdaní peňazí. Nespravodlivo začal konať už okresný súd vypočutím žalobcu v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného, čo malo za následok nespravodlivý proces a nedostatočný rozsah výsluchu žalobcu. 3.2. Druhé dovolanie podal žalovaný z dôvodu podľa § 420 písm. e), f) CSP. 3.2.1. Danosť dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. e) CSP videl dovolateľ v expresne rýchlom rozhodnutí odvolacieho súdu o jeho odvolaniach. Vec bola predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu najskôr vo februári 2022, už 13.04.2022 bol vyhlásený dovolaním napadnutý rozsudok. Priemerná doba trvania obdobných konaní na odvolacom súde sa pritom počíta v rokoch. Žalovanému nebolo oznámené číslo odvolacieho konania, nebol mu sprístupnený elektronický spis ani oznámené zloženie senátu, čím bol vylúčený z možnosti uplatniť svoje právo v zmysle § 52 ods. 1 CSP. Z týchto skutočností podľa dovolateľa vyplýva existencia vzťahu medzi namietanými sudcami odvolacieho súdu a žalobcom, odôvodňujúceho pochybnosť o nezaujatosti sudcov odvolacieho súdu. 3.2.2. V spojení s § 420 písm. f) CSP dovolateľ vytýkal, že rozhodnutia súdov nižších inštancií vychádzajú zo skutkových okolností nepodložených vykonaným dokazovaním. Zdôraznil, že žalovaný nemá právnické vzdelanie a od počiatku sporu nebol právne zastúpený, no súdy napriek tomu aplikovali sudcovskú koncentráciu konania. Poukázal tiež na to, že súdy odignorovali fakt, že v rozhodnom období došlo ex lege niekoľkokrát k predĺženiu zákonom stanovených lehôt na uskutočnenie podaní v spojení s protipandemickými opatreniami. Iba znaleckým dokazovaním vykonaným podľa návrhu žalovaného z 20.10.2021 bolo možné získať zistenia významné pre konečné rozhodnutie. Namietol zamietnutie jeho návrhu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom v zmysle uvedeného procesného návrhu. Uvedený návrh žalovaný predniesol 20.10.2021, pretože bol presvedčený, že nepodpísal zmluvu o pôžičke. Až po vykonaní súkromného znaleckého dokazovania znalec z písmoznalectva žalovanému „otvoril oči“ a poučil ho, že ak je podpis pravý, mohlo dôjsť k zneužitiu inej listiny, v ktorej sa upravil text tak, aby zostal podpis pôvodnej listiny a prvá strana sa upravila podľa predstáv žalobcu. Až vtedy sa žalovaný dozvedel, že je možné na posúdenie spornej zmluvy o pôžičke požiadať o grafickú diagnostiku písma. Tvrdil tiež arbitrárnosť rozhodnutí súdov nižších inštancií, ktoré sa nevysporiadali so všetkými pre rozhodnutie dôležitými okolnosťami. Z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie žalovaný do vyhlásenia rozsudku nestihol predložiť kvalifikovaný dôkaz o sofistikovanom podvode, ktorý žalobca uskutočnil úpravou pôvodnej zmluvy o pôžičke na sumu 30 000 eur. Tvrdil tiež, že boli preukázané pochybnosti o pravosti a správnosti súkromných listín predložených žalobcom akodôkaz. Namietal aj priznanie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 220 000 eur od 27.08.2015 do zaplatenia predstavujúcej 18,25 % ročne ako úžerníckej. Odkaz súdu prvej inštancie na podobný prípad nemôže podľa dovolateľa obstáť, pretože išlo o obchodnoprávne konanie. V závere druhého dovolania žalovaný tvrdil nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, jeho vydanie bez náležitého zistenia skutkového stavu, na podklade nezákonne získaných dôkazov a predčasne. Zdôraznil zásadu spravodlivosti.

4. Žalobca vo vyjadrení k prvému dovolaniu žalovaného (podanému prostredníctvom Advokátska kancelária JUDr. Jozef Holič s.r.o.) uviedol, že žalovaný v dovolaní neuvádza žiaden vecný relevantný dôvod, ktorý by mohol viesť k záveru, že odvolací súd nenariadením odvolacieho pojednávania porušil procesné právo žalobcu. Žalovaný nebol okrem obštrukcií už v konaní pred okresným súdom schopný preukázať žiadne zo svojich obmieňajúcich sa tvrdení. V dovolaní prichádza s v poradí treťou verziou obrany o možnej kompilácii dvoch listov zmluvy a prepisovaní a pripisovaní číslic na výdavkovom pokladničnom doklade. Na súde prvej inštancie pritom tvrdil, že sú falšované iba jeho podpisy. Žiaden z dovolacích dôvodov nebol naplnený, navrhol preto zamietnutie dovolania s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Vo vyjadrení k druhému dovolaniu žalovaného (podanému prostredníctvom advokáta JUDr. Jozefa Poláka) žalobca uviedol, že okresný súd v bode 57. odôvodnenia rozsudku zrozumiteľne zdôvodnil svoj postup k otázke nevykonania ďalšieho znaleckého posudku s ohľadom na koncentráciu a hospodárnosť súdneho konania. Zmluva o pôžičke skúmaná znalkyňou P.. C. bola vyhotovená na liste papiera formátu A4 obojstranne potlačeného textovými zápismi, čo vyvracia legendu žalovaného o údajnom zamieňaní strán zmluvy. Manželka žalovaného ako svedkyňa priznala, že s ohľadom na obsah zmluvy o 250 000 eur boli so žalovaným obmedzení v možnosti disponovať rodinným domom. Od podania odporu voči platobnému rozkazu až po dovolania bol žalovaný počas konania zastúpený štyrmi právnymi zástupcami. Na predloženie súkromného znaleckého posudku mal žalovaný 4 a pol roka, keď právna úprava týkajúca sa protipandemických opatrení nemala vplyv na možnosť navrhovať dôkazy. Skutkové tvrdenia žalovaného sa menili výlučne od vývoja dôkaznej situácie. Žalovaný nevymedzil, ku ktorej strane sporu alebo právnemu zástupcovi mal mať niektorý z členov odvolacieho senátu pomer a nevie, či mal pomer k predmetu sporu. Žalovaný v tomto smere neponúka žiaden dôkaz. Dôvodom pre vylúčenie sudcu nie sú okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. O nezákonnom obsadení senátu žalovaný nepredložil nijaký dôkaz. Žalobca navrhol zamietnutie dovolania s priznaním nároku na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP; ďalej aj „najvyšší súd“ príp. „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP) skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania.

7. Vzhľadom na obsah dovolaní, tvorený z väčšej časti vyjadrením nespokojnosti a polemikou dovolateľa so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdov nižších inštancií, musí dovolací súd v prvom rade pripomenúť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, nie ďalšie odvolanie. V rámci konania dovolacieho súdu nie je možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo155/2016, 8Cdo/67/2017). Dovolaním sa nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov nižších inštancií, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy. Prieskum skutkových zistení dovolacím súdom spočíva len v kontrole postupu súdu v procese ich zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly má dovolací súd možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov atď.) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.

8. Z ustanovenia § 420 písm. e) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (fair trial) tak, ako je vymedzené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) je garancia, aby vo veci rozhodoval správne obsadený súd, pričom v zmysle čl. 48 ods. 1 prvej vety ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Civilný sporový poriadok v § 52 a nasl. upravuje uplatnenie námietky zaujatosti stranou sporu (obsahujúcej náležitosti vymedzené v § 52 ods. 2 CSP) z dôvodov uvedených v § 49 ods. 1 CSP (pomer sudcu k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, pre ktorý možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti) a v lehote podľa § 53 ods. 1 CSP (najneskôr do siedmich dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený). Dovolací súd nasledujúc uvedený zákonný postup konštatuje, že tvrdenie dovolateľa o prejednaní a rozhodnutí sporu nie nezaujatými sudcami tvoriacimi senát odvolacieho súdu pre rýchlosť prejednania sporu v odvolacom konaní ani iba všeobecné, nijakými konkrétnosťami nešpecifikované tvrdenie o zaujatosti členov odvolacieho senátu pre pomer k žalobcovi (pričom dovolateľ neuviedol ani to, kedy sa o týchto skutočnostiach dozvedel a či ich uplatnil najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený) nemožno považovať za riadne vznesenú námietku zaujatosti a dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. e) CSP dovolateľ uplatnil nedôvodne. Navyše, dovolateľ je zastúpený osobami znalými práva, ktoré by mali disponovať aj vedomosťou o tom, že odvolací súd nemá ex lege povinnosť oznamovať stranám sporu „číslo“ odvolacieho konania (dovolateľ má asi na mysli spisovú značku konania) ani zloženie senátu (čo urobí na žiadosť strany sporu, ktorá v tomto prípade absentovala). Rovnako k sprístupneniu elektronického súdneho spisu pre používateľov registrovaných v rámci portálu elektronických služieb súdnictva Ministerstva spravodlivosti SR je potrebná žiadosť, občiansky preukaz s čipom (eID), čítačka eID a nainštalovaný software a prístupový kód vydaný infocentrom príslušného súdu (pokiaľ osoba nemá občiansky preukaz s čipom).

9. Najvyšší súd sa ďalej zaoberal dovolacím dôvodom uplatneným podľa § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Právo na spravodlivý súdny proces ale neznamená právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/2004). Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

10. K námietke dovolateľa o nedostatočnom odôvodnení rozsudku, jeho nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti treba uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Naplnené je tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie súprijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu tvoriacich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 220 CSP a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko, Hiro Balani c. Španielsko, Georgiadis c. Grécko, Higgins c. Francúzsko). 10.1. Vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu rozsudkov odvolacieho aj okresného súdu dovolateľ vytkol, že sa súdy nevysporiadali so všetkými pre rozhodnutie relevantnými okolnosťami, konkrétne s tým, že žalovaný po oboznámení sa so zmluvou o pôžičke jednoznačne uviedol, že jej listinná podoba je falzifikátom pôvodnej zmluvy uzavretej len na sumu 30 000 eur. Obsah spisu uvedenému tvrdeniu nezodpovedá. Samotný dovolateľ totiž v dovolaní uvádza, že tvrdenia svedčiace o falšovaní zmluvy o pôžičke zo dňa 20.12.2012 za použitia písomnej zmluvy o pôžičke z februára 2014 znejúcej na sumu 30 000 eur predniesol až 20.10.2021. Zmluva o pôžičke znejúca na čiastku 250 000 eur bola predložená žalobcom do súdneho spisu na pojednávaní 22.10.2018. Súdy sa s uvedeným tvrdením dovolateľa vysporiadali v rámci odôvodnenia svojho procesného postupu v procese dokazovania, kde vysvetlili, prečo nepristúpili k nariadeniu ďalšieho dokazovania za účelom preukázania pravdivosti uvedeného tvrdenia. Ako vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 245/2022 zo dňa 20. septembra 2022 „arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov sú najčastejšie dané rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. II. ÚS 336/2019).“ O arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Zo zhora uvedeného vyplýva, že dovolacie tvrdenie o nedostatočnom odôvodnení rozsudkov a ich arbitrárnosti, okrem časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty (viď bod 17. tohto rozsudku dovolacieho súdu) obstáť nemôže.

11. V spojení s § 420 písm. f) CSP dovolateľ namietol aj vady v procese dokazovania (nevykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafická diagnostika). Podľa konštantnej judikatúry najvyššieho súdu nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP paušálne tvrdenie o nedostatočne zistenom skutkovom stave, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. Na druhej strane Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 CSP), a to „rovnosť zbraní“ v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a ktoré nesmú byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29.4.1993, II. ÚS 410/06).

12. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov (poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. 12.1. V súlade s vyššie uvedenou judikatúrou ústavného súdu Najvyšší súd SR rozhodol vo viacerých veciach napr. sp. zn. 4Cdo/100/2018, 5Cdo/202/2018, 5Cdo/138/2018, 5Cdo/122/2019. Vyslovil, že procesnému právu strany sporu navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno odôvodniť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku overeniu alebo vyvráteniu ktorej je navrhnutý dôkaz, je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorého overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, už bolo doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, garantujúcimi strane sporu právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.

13. Dokazovanie musí vždy prebehnúť v súlade s procesnými pravidlami, danými v podmienkach Slovenskej republiky Civilným sporovým poriadkom, zaväzujúcimi nielen súdy, ale aj strany sporu. Pripomenúť treba, že prejednávaný spor bol začatý v r. 2017, teda viac ako jeden rok od nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku (01.07.2016), ktorý zaviedol inštitút koncentrácie sporového konania (sudcovskej - vhodnej v zmysle § 153 aj zákonnej - nutnej v zmysle § 154). Táto zásada znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany podliehajúci koncentrácii konania nie je urobený včas, za zákonom určených podmienok nespôsobuje procesnoprávne účinky. Okrem iného to znamená, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas (§ 153 ods. 1 veta prvá CSP), resp. najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP). Podľa § 149 Civilného sporového poriadku prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Na uvedené nadväzuje právna úprava odvolacieho konania, keď v zmysle § 366 písm. d) CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 13.1. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi, pretože nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1 druhej vete CSP. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Ustanovenie §153 ods. 2 a 3 CSP zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1 CSP. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky).

14. Dovolateľ omeškanie s prednesom procesného návrhu na vykonanie dokazovania znalcom z odboru grafická diagnostika odôvodnil v podstate tým, že bol právne zastúpený len v období od 01.04.2021 do 10.09.2021, že v období od 01.04.2021 do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštitúcie sa napriek jeho aktivite nepodarilo predložiť znalecký posudok len z objektívnych dôvodov spočívajúcich v pracovnej vyťaženosti znalcov a trvania negatívnych dôsledkov vyhlásenia výnimočného stavu v súvislosti s pandémiou ochorenia Covid-19 aj tým, že súd prvej inštancie odmietol sprístupniť znalcovi obsah súdneho spisu.

15. Dovolací súd v dovolacom prieskume nezistil pravdivosť týchto tvrdení. V prvom rade, ako už bolo povedané vyššie, dovolateľ predniesol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafická diagnostika až 20.10.2021. Dovtedy, ako vyplýva z obsahu súdneho spisu (č. l. 332 až 403) sa snažil o zabezpečenie súkromného znaleckého posudku v snahe vyvrátiť zistenia znalcov prezentované v znaleckých posudkoch zabezpečených súdom prvej inštancie (v znaleckom posudku č. 1/2021 znalkyne Z.. Ľ. C. z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo a v znaleckom posudku č. 8/2019 znalkyne P.. G. C. z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistické skúmanie dokumentov). Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru podaním z 19.04.2021 požiadal súd prvej inštancie na základe objednávky zo 16.04.2021 JUDr. Jozefa Poláka o zapožičanie súdneho spisu. K fotokópii predloženej objednávky z 12.04.2021 obsahujúcej vymedzenie otázok znalcovi totožných s otázkami vymedzenými súdom prvej inštancie v skôr nariadenom a medzičasom aj vykonanom znaleckom dokazovaní, bola pripojená aj fotokópia plnomocenstva udeleného žalovaným JUDr. Jozefovi Polákovi dňa 01.04.2021 na zastupovanie v súdnom konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. 11C/52/2017, ktoré dovtedy v dispozícii súdu nebolo. Okresný súd v písomnej odpovedi z 26.04.2021 uviedol, že zapožičanie spisu nie je možné z dôvodu nariadeného termínu pojednávania na deň 02. júna 2021. Až dňa 18.05.2021 žalovaný okresnému súdu oficiálne oznámil, že vypovedal plnomocenstvo svojmu dovtedajšiemu zástupcovi JUDr. Kochanskému a svojím zastúpením poveril JUDr. Jozefa Poláka. Tento podaním z 24.05.2021 požiadal okresný súd o odročenie pojednávania určeného na 02. júna 2021 so žiadosťou o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku na dobu štyroch mesiacov a o zapožičanie spisu Kriminalistickému a expertíznemu ústavu Policajného zboru. Následne okresný súd z dôvodu hospitalizácie právneho zástupcu žalovaného zmenil termín pojednávania z 02.06.2021 na 30.06.2021. Po doručení ďalšej žiadosti žalovaného o odročenie termínu pojednávania a žiadosti o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku a žiadosti o zapožičanie súdneho spisu uvedenému znalcovi na 2 týždne súd prvej inštancie zmenil termín pojednávania na deň 13.09.2021 a súdny spis Kriminalistickému a expertíznemu ústavu Policajného zboru zapožičal; k jeho vráteniu okresnému súdu došlo 14.07.2021. Následne právny zástupca žalovaného požiadal o odročenie pojednávania určeného na deň 13.09.2021 pre práceneschopnosť žalovaného a vzápätí bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie o vypovedaní plnomocenstva pre JUDr. Jozefa Poláka z 10.09.2021. Súd prvej inštancie pojednávanie určené na deň 13.09.2021 v prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu odročil na 20.10.2021 a náhradný termín pojednávania stanovil na 27.10.2021. Na pojednávaní 20.10.2021 žalovaný predniesol návrh na doplnenie dokazovania za účelom preskúmania identity tlačeného písma na obidvoch stranách spornej zmluvy o pôžičke tak, aby boli zodpovedané otázky, či išlo o zhodnú tlačiareň, o zhodný font písma a či je možné zistiť, že obe strany listiny boli vyhotovené v jednom čase alebo v rozdielnom časovom období s preskúmaním, či nebolo niečo prepisované alebo dopisované na výdavkovom pokladničnom doklade a či všetko bolo napísané v tom istom čase. Dňa 15. marca 2022, teda už v prebiehajúcom odvolacom konaní bola súdom doručená žiadosť P.. R. M., znalkyne z odboru kriminalistika, odvetvia kriminalistické skúmanie dokumentov (oslovenej JUDr. Jozefom Polákom dňa 29. decembra 2021, kedy žalovaného nezastupoval) o predloženie uvedenej zmluvy o pôžičke a výdavkového pokladničného dokladu za účelom ich podrobenia graficko-diagnostickému skúmaniu.

15.1. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný doteraz v súdnom konaní nepredložil avizovaný súkromný znalecký posudok, hoci súdny spis bol žalovaným označenému znalcovi Kriminalistickému a expertíznemu ústavu Policajného zboru predložený, aj keď dovolateľ tvrdil vo vzťahu k súčinnosti zo strany okresného súdu opak. 15.1.1. Tvrdenie o pracovnej vyťaženosti znalcov (ktorí súdny spis sami vrátili okresnému súdu 14.07.2021) ako dôvode včasného nepredloženia súkromného znaleckého posudku žalovaný prvýkrát (bez preukázania jeho pravdivosti) predniesol až v dovolacom konaní. 15.1.2. Pokiaľ ide o tvrdenia (rovnako prvýkrát prednesené až v dovolacom konaní) o trvaní negatívnych dôsledkov vyhlásenia výnimočného stavu v súvislosti s pandémiou ochorenia Covid-19, tu dovolací súd poukazuje na to, že žalovaný od 01.04.2021 vykonával opatrenia smerujúce k predloženiu súkromného znaleckého posudku plynulo. Navyše, núdzový stav bol v súvislosti s ochorením Covid-19 podľa samotného dovolateľa vyhlásený v obdobiach od 16. marca 2020 do 13. júna 2020, od 01. októbra 2020 do 14. mája 2021 a od 25. novembra 2021 do 22. februára 2022; teda v období od 15.05.2021 do 24.11.2021 núdzový stav vyhlásený nebol. Pre korektnosť dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že zákon č. 67/2020 Z. z. v znení neskorších predpisov, na ktorý poukazuje dovolateľ, sa vzťahoval na niektoré mimoriadne opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 vo finančnej oblasti; pre oblasť justície platil zákon č. 62/2020 v znení nesk. predpisov. V zmysle tejto právnej úpravy lehoty určené na vykonanie procesného úkonu neplynuli najskôr od 27. marca 2020 do 30. apríla 2020, neskôr došlo k (poslednej) zmene tak, že uvedené lehoty neplynuli do 28. februára 2021. 15.1.3. Ani dovolacie tvrdenie, že žalovaný bol právne zastúpený len v období od 01.04.2021 do 10.09.2021 nie je korektné. Z obsahu spisu je zrejmé, že odpor proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný podal zastupovaný právnickou firmou LawService, s. r. o, Zvolen na základe plnej moci udelenej 10.04.2017, teda ešte pri mimosúdnych rokovaniach a pred začatím samotného súdneho konania. Z dôvodu vypovedania tejto plnej moci žalovaný vzápätí splnomocnil svojím zastúpením (v septembri 2019) advokáta JUDr. Kochanského, ktorému plnú moc vypovedal podľa svojho oznámenia z 18.05.2021 a svojím zastúpením poveril advokáta JUDr. Jozefa Poláka (01.04.2021), ktorému plnú moc vypovedal 10.09.2021.

16. Žalovaný až 20.10.2021 (po takmer 4 rokoch trvania sporu) zmenil dovtedy zvolený spôsob procesnej obrany spočívajúci v popieraní pravosti svojho podpisu na zmluve o pôžičke z 20.12.2012 za tvrdenia o falšovaní uvedenej zmluvy ako takej. Keďže ani v prípade koncentrácie konania nemožno vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, dovolací súd posudzoval včasnosť predloženia návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania v kontexte konkrétnych okolností prípadu. Tak ako súdy nižších inštancií upriamuje pozornosť na výpoveď svedkyne Z. S. na pojednávaní dňa 20. októbra 2021, ktorá (č. l. 406) na otázku, kedy bola robená strecha na rodinnom dome v jej vlastníctve a vo vlastníctve žalovaného uviedla, že nevie a priznala, že mali obmedzenú možnosť nakladať s prostriedkami, kúpiť, predať, čo vyplývalo zo zmluvy na 250 000 eur (bod 10. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie). Dovolací súd zobral do úvahy aj skutočnosť, že podľa (aj) dovolacích verzií žalovaného mala byť písomná zmluva o požičaní 250 000 eur vyhotovená tak, že z písomnej zmluvy o požičaní 30 000 eur zhotovenej na dvoch listoch papiera bol použitý druhý list papiera obsahujúci na druhej strane podpisy zmluvných strán, na prvú (čistú) stranu ktorého mal byť vyhotovený text zmluvy o požičaní 250 000 eur. Z tvrdení strán sporu tiež vyplýva, že zmluva o požičaní 30 000 eur bola uzavretá vo februári 2014, pričom zmluva o pôžičke na sumu 250 000 eur je opatrená (skorším) dátumom vyhotovenia 20.12.2012, umiestneným na jej druhej strane (ktorá mala byť použitá bez zásahov z neskôr uzavretej zmluvy na čiastku 30 000 eur) nad podpismi zmluvných strán. Vo vzťahu k príjmovému pokladničnému dokladu žalovaný tvrdil iba prepis číslice 3 (v sume 30 000) na číslicu 5, predpísanie číslice 2 pred číslicu 3, resp. 5 a dopísanie číslice 0; neuviedol však, prečo je napriek uvedenému v rubrike suma slovom uvedený výraz dvestopäťdesiat tisíc, ktorý pri skúmaní voľným okom nenesie známky prepisovania. Uzavrieť preto možno, že okresný súd nepochybil, keď na tieto prostriedky procesného útoku žalovaného neprihliadol, lebo by to vyžadovalo odročenie pojednávania na bližšie neurčenú dobu, preto ustanovenie § 153 ods. 2 CSP neporušil, naopak, postupoval v súlade s jeho dikciou. Odvolací súd zas aplikujúc § 366 CSP nemohol na žalovaným produkované novoty v odvolacom konaní prihliadať, keďže žalobca v odvolacom konaníprednesené prostriedky procesného útoku mal a mohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd striktne aplikoval procesnú právnu úpravu týkajúcu sa dokazovania a koncentrácie konania (ktorej prijatím zákonodarca sledoval posilnenie hospodárnosti konania spočívajúce v jeho nepredlžovaní neustálym predkladaním ďalších dôkazov). Kľúčovým v tomto smere je zistenie, že dovolateľ netvrdil ani nepreukázal, že by relevantné dôkazné návrhy nemohol bez svojej viny uplatniť včas už v konaní pred súdom prvej inštancie. Z pohľadu koncentrácie konania je poukaz dovolateľa na uznesenie najvyššieho súdu z 24. februára 2010 sp. zn. 4Cdo/13/2009 irelevantný (navyše uvedené rozhodnutie sa zaoberá dôkazným bremenom v prípade popretia pravosti súkromnej listiny jej (jediným) vystaviteľom, keď v prejednávanom spore sa žalovaný snažil poprieť pravosť listiny vystavenej dvomi vystaviteľmi).

17. Dovolateľ namietol aj priznanie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 220 000 eur od 27.08.2015 (t. j. v III. výroku rozsudku okresného súdu) v neprimeranej výške. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd aplikoval § 544 ods. 1, 2 a § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzajúc z čl. II. zmluvy o pôžičke z 20.12.2012, v ktorom sa žalovaný zaviazal v prípade porušenia tam vymedzenej povinnosti zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % ročne za každý deň omeškania a uviedol, že výšku zmluvnej pokuty 0,05 % denne z dlžnej sumy, zodpovedajúcu sadzbe 18,25 % ročne, nie je možné považovať za neprimeranú. Odvolací súd sa k odvolacej námietke vzťahujúcej sa na zmluvnú pokutu nevyjadril, čím zasiahol do práva na spravodlivé súdne konanie žalovaného. Dovolací súd vzhľadom na zmluvné dojednanie o výške zmluvnej pokuty 0,05 % ročne za každý deň omeškania a priznanie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne považuje rozsudok okresného súdu za arbitrárny. Rovnako dáva do pozornosti, že primeranosť dojednanej zmluvnej pokuty v občianskoprávnom spore dvoch fyzických osôb nemožno odvíjať od jej porovnania s hodnotením primeranosti zmluvnej pokuty v obchodnoprávnom spore tak, ako to urobil súd prvej inštancie.

18. Na základe zhora uvedeného dovolací súd vyhodnotiac dôvody dovolania uzatvára, že s výnimkou časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty, nezistil existenciu dovolateľom uplatneného dovolacieho dôvodu spočívajúceho v existencii vady zmätočnosti v intenzite zakladajúcej porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP]. Dovolací súd preto v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty a v závislom výroku o trovách konania (vrátane trov konania štátu) zrušil rozsudok odvolacieho aj okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec v uvedenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 450 CSP). Vo zvyšnej časti dovolanie podľa § 448 CSP zamietol.

19. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

20. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.