UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn. 8 C 209/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 31. januára 2013 sp.zn. 9 NcC 44/2013, takto
rozhodol:
Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Liptovský Mikuláš žalobu, ktorou sa voči žalovanej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). V žalobe okrem iného uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným postupom Okresný súd Liptovský Mikuláš, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Žiline rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).
Okresný súd Liptovský Mikuláš považoval žalobu v uvedenej časti za námietku zaujatosti jeho sudcov a spis po ich vyjadrení sa k argumentácii žalobkyne predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline (§ 16 ods. 1 O.s.p.).
Krajský súd v Žiline uznesením z 31. januára 2013 sp.zn. 9 NcC 44/2013 rozhodol, že sudkyňaOkresného súdu Liptovský Mikuláš JUDr. Iveta Žišková je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tamojšom súde pod sp.zn. 8 C 209/2012 a ostatní sudcovia Okresného súdu Liptovský Mikuláš nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala žalobkyňa v celom rozsahu mimoriadny opravný prostriedok, označený ako dovolanie podľa § 237 písm. g/ O.s.p. s odôvodnením, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca. Napadnuté rozhodnutie považovala na nesprávne aj z dôvodu, že malo predstavovať zásah do jej základného práva zaručeného čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe uvedeného žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu je spôsobilým predmetom tohto opravného prostriedku.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 10a ods. 1, 2 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov odvolacích rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky a o dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu, rozhoduje iný senát tohto súdu.
V tomto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je upravená funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napadané rozhodnutie krajského súdu vydané v odvolacom konaní. Zhodne s tým je podľa § 236 ods. 1 O.s.p. spôsobilým predmetom dovolania len také rozhodnutie súdu, ktorým tento súd rozhodoval v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Skutočnosť, že určité rozhodnutie vydal krajský súd, ešte neznamená, že tento súd rozhodoval ako súd odvolací. V občianskom súdnom konaní totiž krajský súd môže rozhodovať nielen ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ale aj ako súd prvého stupňa (napr. § 9 ods. 2 O.s.p.) a tiež ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o tom, že konkrétny sudca okresného súdu je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, je rozhodnutím vyneseným mimo inštančného postupu, kedy krajský súd nekoná ani ako súd prvého stupňa, ani ako súd odvolací. Proti takémuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny opravný prostriedok a neexistuje ani žiadny funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto opravnom prostriedku rozhodnúť.
V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, ktorým ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O.s.p.) rozhodol o nevylúčení sudcov Okresného súdu Liptovský Mikuláš a vylúčení sudkyne JUDr. Ivety Žiškovej z prejednávania a rozhodovania veci. Dovolaním napadnuté uznesenie nie je rozhodnutím odvolacieho súdu (§ 10 ods. 1 O.s.p.).
Súd je povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, predovšetkým či patrí vec do právomoci súdu, ak je daná jeho vecná alebo funkčná príslušnosť (§ 103, § 104 O.s.p.). Pokiaľ sa jedná o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
V danom prípade je v občianskom súdnom konaní upravená funkčná príslušnosť na rozhodovanie o dovolaní tak, že jediným príslušným súdom je Najvyšší súd Slovenskej republiky, a pokiaľ nie jepríslušný tento súd, nie je iný súd, ktorý by mohol v tejto veci rozhodovať.
Chýbajúca funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodovanie v danej veci a nemožnosť postúpiť vec inému príslušnému orgánu predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Z uvedených dôvodov súd konanie o dovolaní žalobkyne zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243c O.s.p. bez toho, aby preskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.