ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a členov senátu JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej v spore žalobcu: 365.bank, a.s., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: Z. O., nar. XX. X. XXXX, N. Z. XXX, zastúpenej: Mgr. Ondrej Barna, advokát, Stropkov, Námestie SNP 538/16, IČO: 52 824 837, o zaplatenie sumy 1.990,24 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 7Csp/57/2023, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. septembra 2024 sp. zn. 14CoCsp/3/2024, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č. k. 7Csp/57/2023-83 zo dňa 5. februára 2024 rozhodol tak, že rozsudkom žalobu zamietol. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 1.1. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za ustálené, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere na refinancovanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 16. 7. 2021, uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou, poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 2.098,40 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 96 mesačných splátkach vo výške 29,20 eur s termínom konečnej splatnosti 25. 7. 2029. Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 25. 8. 2022 (č. l. 13 spisu) žalobca upozornil žalovanú, že podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere a obchodné podmienky a ku dňu 25. 8. 2022 je pohľadávka banky viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 143,80 eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 116,80 eur a poplatkov vo výške 27 eur. Žiadal o zaplatenie uvedenej sumy v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy s tým, že v prípade ak nedôjde k úhrade uvedenej sumy záväzku, banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 21. 9. 2022 vyplýva, že úverový záväzokvoči banke k 21. 9. 2022 sa stáva predčasne splatný v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy k 21. 9. 2022 je istina 1.954,24 eur, úrok 61 eur, poplatky za upomienky 36 eur, spolu 2.051,24 eur. Žalobca žiadal o úhradu dlžnej sumy vkladom na úverový účet v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. 1.2. Takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa ustanovení § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 5, ods. 9, § 54 ods. 1, ods. 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) a ustanovení § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), § 215 ods. 1, § 290 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a konštatoval, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol od uzatvorenia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa. Právny vzťah účastníkov konania súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva. Vzhľadom na tú skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, bolo potrebné posúdiť vyhlásenie predčasného zosplatnenia celého dlhu, nielen podľa ustanovenia 565 Občianskeho zákonníka, ale špeciálneho ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje osobitné podmienky veriteľa pre zosplatnenie celého dlhu. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalobca upozornil žalovanú, že ku dňu 25. 8. 2022 sú pohľadávky banky vyplývajúce zo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 143,80 eur, avšak predmetné upozornenie neobsahuje špecifikáciu splátky, s ktorou je žalovaná v omeškaní a pre nezaplatenie ktorej sa žalobca rozhodol zosplatniť celý dlh. Právny úkon zosplatnenia úveru zo dňa 21. 9. 2022 rovnako neobsahuje identifikáciu splátky, pre nezaplatenie ktorej sa žalobca rozhodol zosplatniť celý úver. Z dôvodu neurčitosti právneho úkonu vyhlásenia predčasného splatenia úveru nie je možné preskúmať, či pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru bol splnený zákonný postup a lehoty uvedené v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené všetky zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom pre jeho neurčitosť tohto právneho úkonu (§ 37 Občianskeho zákonníka) z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky, pre ktorú sa žalobca rozhodol zosplatniť úver. Dodatočná špecifikácia splátky na základe výzvy Okresného súdu Banská Bystrica bola bez právneho významu k posúdeniu určitosti právneho úkonu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a uvedený nedostatok nekonvaliduje. Navyše žalobca ani nepreukázal riadne doručenie výzvy, ako aj oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovanej. Z doručenky na č. l. 8 spisu nebolo zrejmé, čo bolo jej obsahom. Z potvrdenia na č. l. 11 spisu vyplývalo, že žalobca dal na prepravu listovú zásielku žalovanej, avšak nebolo zrejmé, čo bolo obsahom a či sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Ani z potvrdenia na č. l. 45 spisu o vrátení zásielky nebolo zrejmé, čo bolo obsahom podania. Žalovaná poprela prevzatie výziev. Keďže pohľadávka, ktorá bola predmetom konania sa nestala splatnou, preto žalobu súd zamietol ako nedôvodnú, pre jej predčasnosť. 1.3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej vzhľadom na je úspech v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 19. septembra 2024 sp. zn. 7Csp/57/2023-83 rozhodol tak, že rozsudok potvrdil (I. výrok) a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. (II. výrok) 2.1. Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom preskúmavaného spisu stotožnil s napadnutým rozsudkom vydaným v merite prejednávanej veci. Odvolací súd uviedol, že keďže medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva spotrebiteľská, pre posúdenie jednorazového predčasného zosplatnenia celého dlhu bolo potrebné zohľadniť i špeciálne ustanovenie k ustanoveniu § 565 Občianskeho zákonníka, ktorým je ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upravujúce osobitné podmienky pre možnosť veriteľa zosplatniť celý dlh. V prípade spotrebiteľských záväzkov ide o dva rôzne právne úkony veriteľa, a to upozornenie na uplatnenie práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a samotná žiadosť o zaplatenie celého dlhu pre omeškanie so zaplatením splátky. Podmienkou riadneho zosplatnenia dlhu je aj riadne doručenie oboch prejavov vôle veriteľa dlžníkovi. Žalobca v prílohe k žalobe predložil doručenku (č. l. 8 spisu), z ktorej vyplývalo, že žalovaná prevzala listovú zásielku dňa 31. 8. 2022 označenú ako UPOZ2508017400-3650950351. Z podacieho hárku na č. l. 10 vyplývalo, že dňa 26. 8. 2022 bola podaná na poštovú prepravu zásielka pre žalovanú označená akoUPOZ2508.txt. Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že označenie na doručenke a na potvrdení o odoslaní zásielky (EPH) je totožné číslo, ktoré označuje obsah zásielky, a to možno stotožniť so samotnou listinou, ktorá má názov Upozornenie, datované k 25. 8. 2022. Toto tvrdenie však zostalo v rovine domnienky. Z obsahu listiny označenej ako Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru nevyplýva totožné označenie ako označenie zásielky, preto nebolo možné prijať jednoznačný záver, že obsahom zásielky bolo upozornenie na omeškanie so splácaním dlhu. Rovnako tak nebolo možné jednoznačne konštatovať, že obsahom zásielky, ktorá bola daná na prepravu dňa 22. 9. 2022 (č. l. 45, 48 spisu) bola Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 21. 9. 2022, aj so zreteľom na tvrdenie žalovanej, že jej výzva nebola doručená (č. l. 34 spisu), uzavrel odvolací súd. 2.2. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj odvolaciu námietku založenú na tom, že pre platnosť upozornenia a oznámenia o zosplatnení nie je potrebná konkretizácia omeškanej splátky. Ak Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 9 hovorí o možnosti uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, najskôr v lehote po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, s ktorom je spotrebiteľ v omeškaní, musí ísť vždy o konkrétnu splátku, nakoľko len v takomto prípade je možné posúdiť, či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom. Ak má ísť o riadne a platné upozornenie na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nestačí spotrebiteľa iba všeobecne upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením viacerých splátok (uvedením výšky omeškaných splátok), ale upozornenie musí obsahovať uvedenie tej konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ upozorňuje spotrebiteľa/dlžníka, že nezaplatením tej konkrétnej splátky využije oprávnenie vyhlásiť mimoriadne zosplatnenie úveru. Z upozornenia veriteľa musí jasne vyplývať, že zaplatením ktorej konkrétnej splátky vie spotrebiteľ odvrátiť zosplatnenie úveru. Rovnako konkretizovanie splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, má zásadný vplyv na plynutie premlčacej doby. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 53 ods. 9 tohto právneho predpisu, upravujú len zákonné podmienky zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splatnej splátky. Sami o sebe nemajú vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby. Tento je právne upravený v ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 2.3. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania. Odvolací súd konštatoval procesný výsledok žalovanej v odvolacom konaní. Výdavky v odvolacom konaní jej z obsahu spisu nevyplývajú. Preto s použitím ustanovenia Čl. 17 CSP nebol daný dôvod na priznanie náhrady trov odvolacieho konania žalovanej.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodňoval poukazom na ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP. 3.1. Dovolateľ špecifikoval právne otázky nasledovne: „1/ Či došlo k porušeniu ustanovenia § 37 ods. 1 a § 53 ods. 9 OZ, ak vo výzve - upozornení ako právnom úkone, absentuje uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú má dôjsť k zosplatneniu úveru, čo zároveň malo mať za následok určenie takého úkonu za neplatný, a teda rovnako neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru
2/ Či možno poštový podací hárok resp. doručenku akceptovať ako listinný dôkaz preukazujúci doručenie listiny do dispozičnej sféry osoby, ktorej sa listina doručuje
3/ Či možno časovú súvislosť medzi dátumom právneho úkonu, odovzdaním zásielky na poštovú prepravu a dátumom prevzatia zásielky považovať za dostatočný dôkaz preukazujúci obsah doručovanej zásielky.“
4. Žalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné v zmysle § 448 CSP zamietnuť.
6. Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení, pričom tvrdil, že právne otázky uvedené v bode 3.1. riešil odvolací súd odchylne od ustálenej praxe dovolacieho súdu.
7. Dovolací súd uvádza, že otázka mimoriadnej splatnosti spotrebiteľských úverov a konkretizácie splátky bola riešená v rozhodnutí najvyššieho súdu z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 34/2025 v zmysle ktorého:
„Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Nesprávne uvedenie len priemernej hodnoty RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere (bez ohľadu na povahu odchýlky) a podobne tiež nesprávne uvedenie RPMN v spotrebiteľov prospech samo osebe bezúročnosť úveru ani nemožnosť veriteľa žiadať v súvislosti s jeho poskytnutím poplatky nespôsobuje. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky).“ Na dôvody tohto rozhodnutia dovolací súd v plnej miere odkazuje.
8. Dovolací súd konštatuje, že právna otázka mimoriadnej splatnosti spotrebiteľských úverov a nevyhnutnosti konkretizácie konkrétnej splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, je v judikatórnej praxi dovolacieho súdu vyriešená konzistentne a po preštudovaní rozhodnutia napadnutého dovolaním dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd sa neodklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu pri riešení nastolenej otázky.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, rozhodnutia, o ktoré žalobca opiera dôvodnosť dovolania, žiadnym spôsobom nenapĺňajú definičné znaky podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, pretože v nich dovolací súd nevyslovil také právne závery, od ktorých by sa v prejednávanej veci odvolací súd odchýlil. Dovolací dôvod uplatňovaný podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP preto nie je daný, pretože neexistuje dovolateľom tvrdený rozpor záverov odvolacieho súdu s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. Dovolací súd vo vzťahu k ďalším právnym otázkam špecifikovaným dovolateľom uvádza, že tieto už neriešil, nakoľko ich vyriešenie by bolo iba v rovine akademickej, keďže absencia konkretizácie splátky spôsobuje, že úver nebol zosplatnený platne a žaloba už len z tohto dôvodu bola nedôvodná.
10. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd uzatvára, že dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP v danej veci nie je daný.
11. Dovolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dovolanie, smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je dôvodné, zamietol (§ 448 CSP).
12. Aplikujúc zásadu úspechu v konaní (§ 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1 CSP) vznikol nárok na náhradu trov dovolacieho konania v dovolacom konaní úspešnej žalovanej voči v dovolacom konaní neúspešnému dovolateľovi. Z obsahu spisu vznik trov dovolacieho konania u žalovanej preukázaný nie je, preto dovolací súd jej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.



