5 Cdo 209/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu MVDr. J. H., proti žalovanej N., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn. 7 C 176/2010, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 29. marca 2011, sp.zn. 5 Co 39/2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 29. marca 2011, sp.zn. 5 Co 39/2011 z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Považská Bystrica uznesením z 26. januára 2011, č.k. 7 C 176/2010-37 nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, keď dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca mal príjem zo zamestnania a počas trvania PN mal aj príjem z nemocenských dávok, ktorý súd považoval za dostatočný na zaplatenie súdneho poplatku, a to aj vzhľadom na jeho výšku (99,50 € za určenie, že PN trvá + 180,- € za návrh na náhradu škody). Skutočnosť, že žalobca nemá príjem, si podľa názoru súdu zavinil sám svojim konaním, keď riadne do zamestnania nenastúpil a neoznámil zamestnávateľovi ani dôvod svojej neprítomnosti. Súd neprihliadol ani na skutočnosť, že na majetok žalobcu je vedených viacero exekúcií, keďže rovnako ide o situáciu, ktorú si žalobca zavinil sám. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že v prípade určenia, že PN žalobcu stále trvá, ide o zrejme bezúspešne uplatňovanie práva, keďže súd nie je oprávnený o tejto skutočnosti rozhodovať. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobcu uznesením z 29. marca 2011, sp.zn. 5 Co 39/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu o nesplnení podmienok na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom namietal nesprávnosť poučenia súdu o nemožnosti podať voči rozhodnutiu odvolanie, ako aj skutočnosť, že rozhodnutie súdu nemá podklad v zistení skutkového stavu. Zároveň požadoval opravu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
Okresný súd Považská Bystrica uznesením z 15. júna 2011, č.k. 7 C 176/2010-55 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje podanie zo dňa 31. mája 2011 a uviedol, či ide o dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne z 29. marca 2011, sp.zn. 5 Co 39/2011, nakoľko odvolanie proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné a v prípade, že ide o dovolanie, aby predložil Okresnému súdu Považská Bystrica písomné plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní. Uvedenú výzvu žalobca prevzal 30. júna 2011 (č.l. 55 spisu), avšak na výzvu nereagoval.
Okresný súd Považská Bystrica po tom, ako mu bola vec vrátená dovolacím súdom, uznesením z 12. septembra 2011 č.k. 7 C 176/2010-61 opätovne vyzval žalobcu na doplnenie podania zo dňa 31. mája 2011 v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia, na uvedenie, či ide o dovolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne z 29. marca 2011, sp.zn. 5 Co 39/2011 a v prípade, že ide o dovolanie, na predloženie písomného plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní. Žalobcu zároveň poučil o možnosti účastníka konania požiadať súd o ustanovenie zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného podľa osobitného predpisu, vyplývajúcej z ustanovenia § 30 ods. 1 O.s.p.
Uvedenú výzvu žalobca prevzal 26. septembra 2011 (č.l. 62 spisu), avšak do rozhodnutia dovolacieho súdu nepredložil plnú moc na zastupovanie advokátom v dovolacom konaní a ani nepožiadal súd o jeho ustanovenie podľa § 30 ods. 1 O.s.p.
V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha (§ 241 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
V zmysle ustanovenia § 241 ods. 1, veta druhá O.s.p. musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Citované zákonné ustanovenie vyžaduje, aby bol dovolateľ, vzhľadom k zvýšenej odbornej náročnosti dovolacieho konania, zastúpený profesijným advokátom.
Napriek tomu, že žalobca nemá právnické vzdelanie vyžadované na zastupovanie v dovolacom konaní, ktorým je v zmysle konštantnej judikatúry súdov len vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy, alebo uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, a ako dovolateľ takéhoto zástupcu potrebuje, keďže ide o zákonnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nesplnenie bráni prejednaniu jeho dovolania, nepoveril v súdom určenej lehote a ani doposiaľ svojím zastupovaním žiadneho kvalifikovaného zástupcu.
So zreteľom na nerešpektovanie výzvy prvostupňového súdu uvedenej v jeho uznesení z 12. septembra 2011 v stanovenej lehote, ani do času rozhodovania dovolacieho súdu, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) s poukazom na ustanovenie § 243c O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p. pre nesplnenie zákonom požadovaných náležitostí dovolania, konanie o dovolaní žalobcu zastaviť.
Aplikujúc uvedené zákonné ustanovenia preto dovolací súd dovolacie konanie zastavil bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. novembra 2011
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová