5 Cdo 209/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti o maloleté deti K., C., narodeného X. a D., narodeného X., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, B., V. X., deti rodičov Z. K., bytom B., a P.-E. M. K., bytom X., S., V., v dovolacom konaní zastúpeného Mgr. S. D., advokátkou v B., o zníženie výživného, ktorá vec je vedená na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 17 P 142/2007, o dovolaní otca maloletých detí proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. júna 2008 sp.zn. 11 CoP 13/2008, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. júna 2008 sp.zn. 11 CoP 13/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 22. októbra 2007 č.k. 17 P 142/2007 – 130 zamietol návrh otca maloletých detí na zníženie výživného k maloletým deťom, C. a D., ktoré bolo určené po rozvode manželstva rodičov na sumu 5 000 Sk mesačne na každé maloleté dieťa. Mal za to, že i keď došlo na strane otca k zmene pomerov, táto nemá za následok oslabenie jeho schopnosti a možnosti pre plnenie výživného, nakoľko u neho došlo k zlepšeniu jeho príjmových a majetkových pomerov. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie otca maloletých detí uznesením zo 17. júna 2008, sp.zn. 11 CoP 13/2008, jeho odvolanie odmietol. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 204 ods. 1 O.s.p. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že písomné vyhotovenie napadnutého prvostupňového rozsudku bolo zástupkyni otca doručené dňa 14. novembra 2007. Posledný deň pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania uplynul dňa 29. novembra 2007 (štvrtok). Keďže otec maloletých detí podal odvolanie na pošte až dňa 30. novembra 2007, teda po zákonom stanovenej lehote, odvolanie ako oneskorene podané v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol. O náhrade trov rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie otec maloletých detí, ktorý ho navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Jeho prípustnosť vyvodzoval z toho, že rozhodnutie, proti ktorému smeruje, bolo vydané v konaní postihnutom vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Súd mu odňal možnosť konať tým, že ním včas podané odvolanie odmietol, hoci pre takýto procesný postup nemal zákonný dôvod. Uviedol, že nie je pravdivý záver odvolacieho súdu, že odvolanie bolo podané na poštu dňa 30. novembra 2007, ale bolo podané už dňa 29. novembra 2007, o čom predložil fotokópiu podacieho lístku, ako aj oznámenie pošty, na ktorej bola zásielka podaná. Trval na tom, že odvolanie podal v zákonnej lehote.
Matka maloletých detí ani kolízny opatrovník sa podanému dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr to, či jeho opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré ním možno napadnúť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu, preto pri posudzovaní jeho prípustnosti treba vychádzať z ustanovenia § 239 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Otcom maloletých detí je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho odvolania, ktoré bolo oneskorene podané, a preto dovolanie podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., či len na skúmanie existencie vady dovolateľom priamo namietanej (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej, alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). So zreteľom na dovolateľom tvrdenú procesnú vadu, zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia, treba považovať aj vydanie uznesenia o odmietnutí odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v prípade, že podmienky pre takýto procesný postup súdu neboli splnené (porovnaj napr. R 23/1994). V prejednávanej veci dovolací súd pri posudzovaní prípustnosti dovolania vychádzal z ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolanie sa podáva do pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Lehota na podanie odvolanie je lehotou zákonnou a nie je možné ju predĺžiť ani skrátiť. Ide zároveň o lehotu procesnú, čo znamená, že stačí, ak je odvolanie posledný deň odvolacej lehoty podané na súde alebo je odovzdané orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Do lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, kedy došlo k doručeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa účastníkovi konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyjadrenia právnej zástupkyne otca maloletých detí, z písomnej odpovede Slovenskej pošty a.s., regionálne poštové centrum Bratislava, v ktorej bolo oznámené, že predmetná doporučená zásielka pod podacím číslom X. bola podaná na poštu 29. novembra 2007 a k chybne vyznačenému dátumu podania dňa 30. novembra 2007 došlo technickou závadou na výplatnom stroji, ako aj z fotokópie podacieho lístka, ustálil, že dovolateľ podal odvolanie proti prvostupňovému rozsudku v zákonnej lehote.
Pokiaľ preto odvolací súd jeho opravný prostriedok odmietol ako oneskorene podaný, odňal mu možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy zo zákona dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konaní touto vadou postihnutom. Zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 22. júla 2009
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková