UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky O. O., bytom H., o návrhu na obnovu konania, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 16 C 40/2012, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. marca 2013 sp.zn. 5 Co 84/2013, takto
rozhodol:
Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Nitra uznesením z 18. januára 2013 č.k. 16 C 40/2012-75 odmietol podanie navrhovateľky, ktoré mu bolo doručené 6. marca 2012 v spojení s podaním doručeným 13. novembra 2012. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podanie navrhovateľky, doručené 6. marca 2012, podľa jeho obsahu mohlo byť návrhom na obnovu konania. Súd prvého stupňa následne s náležitým poučením vyzval navrhovateľku, aby v stanovenej lehote doplnila svoje podanie, nakoľko dospel k záveru, že neobsahuje náležitosti predpokladané ustanoveniami § 43 ods. 3, § 79 ods. 1 a § 228 ods. 3 O.s.p., ktoré v odôvodnení rozhodnutia bližšie špecifikoval. Vzhľadom k skutočnosti, že navrhovateľka reagovala na výzvu súdu podaním doručeným 13. novembra 2012, ktorým svoje skoršie podanie v zmysle poučenia súdu nedoplnila, súd prvého stupňa dospel k záveru, že pre uvedený nedostatok nemôže v konaní pokračovať.
Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Nitre uznesením z 28. marca 2013 sp.zn. 5Co 84/2013 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z hľadiska jeho vecnej správnosti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Uviedol, že prvostupňový súd správne vyhodnotil z obsahu podania navrhovateľky, že môže ísť o návrh na obnovu konania a odôvodnene realizoval súdnu výzvu adresovanú navrhovateľke na odstránenie vád podania, spočívajúce v absencii ostatných náležitostí (ktorej konkrétnej veci sa návrh na obnovu konania týka, ktorý konkrétny právoplatný rozsudok napáda, neuviedla skutočnosti svedčiace o tom, že návrh na obnovu konania je podaný včas a taktiež neuviedla, čoho sa v konaní domáha, t.j.neuviedla jasný, zrozumiteľný, určitý a vykonateľný petit). V tejto súvislosti konštatoval, že prvostupňový súd postupoval správne, keď navrhovateľku vyzval a náležite poučil o neodstránenie nedostatku jej podania, no navrhovateľka ani v odvolacom konaní neodstránila vady podania, ktorým sa podľa obsahu domáhala obnovy (bližšie neurčeného) konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k názoru, že v danej veci ide o vady, bez odstránenia ktorých nemožno v konaní pokračovať, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. V závere upozornil na absenciu existencie konania, ktorého obnova by prichádzala do úvahy, nakoľko podľa jeho zistení doposiaľ neprebehlo žiadne súdne konanie, týkajúce sa nehnuteľností v k.ú. R. vo vzťahu k navrhovateľke, ktoré by bolo ukončené rozhodnutím v merite veci. Všetky jej doposiaľ podané podania (v iných konaniach) boli odmietnuté pre nedostatok náležitostí návrhu na začatie konania.
Predmetné uznesenie odvolacieho súdu napadla navrhovateľka včas dovolaním, ktorým sa domáhala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil. Dovolanie odôvodnila ustanovením § 241 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ O.s.p. a § 237 písm. f/ O.s.p. Namietala, že jej súdy odňali možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), tým, že odmietnutím návrhu na začatie konania zabránili uskutočneniu súdneho konania. Z dovolania ďalej vyplýva tvrdenie dovolateľky, že súdy konanie zaťažili tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pretože nedostatočne zistili skutkový stav a nevykonali dôkaz výsluchom svedka (súd prvého stupňa). Dodala, že súdy svoje rozhodnutia založili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V dôvodoch dovolania podrobne rozoberala skutkový a právny stav veci.
Súd prvého stupňa postupujúc vo veci v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p. vyzval navrhovateľku 19. septembra 2013 a opakovane 22. októbra 2013 na predloženie plnomocenstva na zastupovanie v dovolacom konaní pre vybraného advokáta a zároveň ju poučil v zmysle § 30 O.s.p. o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta v prípade, ak spĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Podaním z 10. februára 2014, doručeným súdu prvého stupňa 18. februára 2014 (č.l. 162), navrhovateľka oznámila súdu, že žiada predmetné dovolacie konanie zastaviť.
Dovolací súd vzhľadom na podanie navrhovateľky vyhodnotil jeho obsah ako dispozitívny úkon zo strany účastníčky konania, smerujúci k späťvzatiu dovolania.
Podľa § 243b ods. 5 veta druhá O.s.p. platí, že ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie uznesením zastaví. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) so zreteľom na dispozitívny úkon navrhovateľky, ktorým vzala dovolanie späť, konanie o dovolaní zastavil.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.