5 Cdo 204/2008

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

  Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. J., narodenú X., zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., bytom S., teraz na neznámom mieste, dieťa rodičov J. J. a Ľ. J., obaja bytom S., za účasti Okresnej prokuratúry T., o nariadenie ústavnej starostlivosti a výživné, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 30 P 16/2008, o dovolaní rodičov maloletej proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 9. júla 2008 sp.zn. 5 CoP 41/2008, takto

r o z h o d o l :

  Dovolanie o d m i e t a .

  Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

  Okresný súd Trenčín (súd prvého stupňa) rozsudkom z 15. mája 2008 č.k. 30 P 16/2008- 49 nariadil nad maloletou M. J. ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude realizovať v Reedukačnom domove pre mládež Z. M.. Matku zároveň zaviazal platiť výživné na M. po 2.000,- Sk mesačne od 5.12.2007 do 18.1.2008, na účet Detského domova I. – K. a dlh na výživnom vo výške 2.902,- Sk jej povolil splácať v splátkach po 500,- Sk mesačne, na účet Detského domova I. – K.. Zároveň matku zaviazal platiť výživné na M. po 2.000,- Sk mesačne na účet Reedukačného domova pre mládež Z. M., s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Rovnako rozhodol aj o povinnosti otca dieťaťa, ktorého zaviazal platiť výživné na M. po 2.000,- Sk mesačne, a to za čas od 5.12.2007 do 18.1.2008, na účet Detského domova I. – K. s tým, že nedoplatok vo výške 2.902,- Sk mu bude umožnené splácať v splátkach po 500,- Sk a zároveň bol zaviazaný platiť bežné výživné na M. po 2.000,- Sk, na účet Reedukačného domova pre mládež Z. M., s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.

  Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti o určenie výživného, vrátane dlhu na ňom, rodičia maloletej podali odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trenčíne (odvolací súd) rozsudkom z 9. júla 2008 sp.zn. 5 CoP 41/2008 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach o výživnom a nedoplatku na ňom potvrdil.

  Proti rozsudku odvolacieho súdu rodičia maloletej podali dovolanie. Prípustnosť svojho mimoriadneho opravného prostriedku vyvodili z ustanovenia § 238 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (O.s.p.) tvrdiac, že ide o rozsudok, ktorým boli obmedzené ich rodičovské práva. Uviedli, že súd prvého stupňa i odvolací súd pochybili, keď napriek ich nesúhlasu nariadili nad maloletou ústavnú výchovu, namiesto toho, aby zabezpečili jej liečbu z drogovej závislosti. Súdy ich navyše zaviazali na plnenie vyživovacej povinnosti na účet reedukačného domova, v ktorom maloletá umiestnená nikdy ani nebola.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote osobami oprávnenými na takýto procesný úkon, skúmal ďalej, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

  V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa. Prípady prípustnosti dovolania Občiansky súdny poriadok upravuje v ustanoveniach § 237 - § 239. V § 237 vypočítava dôvody prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu a v § 238 ods. 1, 2 a 3 vymenúva ďalšie prípady prípustnosti dovolania proti rozsudkom odvolacieho súdu, v ktorej procesnej forme bolo vydané rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci. Podľa štvrtého odseku § 238 ale dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

  Napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu nedošlo k obmedzeniu alebo pozbaveniu rodičovských práv a povinností rodičov maloletej. O obmedzení ich rodičovských práv nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletou bolo rozhodnuté rozsudkom súdu prvého stupňa. Proti tomuto rozhodnutiu ale rodičia maloletej odvolanie nepodali; opravným prostriedkom napadli rozhodnutie súdu prvého stupňa iba v časti o výživnom a o jeho nedoplatku. Predmetom konania o odvolaní a rozhodnutia odvolacieho súdu (iba ktoré rozhodnutie môže účastník konania napadnúť dovolaním - § 236 ods. 1 O.s.p.) sa tak stalo iba výživné. V danej veci nešlo teda o žiadnu z výnimiek ustanovených v § 238 ods. 4 O.s.p. pripúšťajúcich dovolanie vo veciach upravených Zákonom o rodine.  

  Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie rodičov maloletej nie je podľa § 238 ods. 4 O.s.p. prípustné.

  Dovolací súd potom z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1, druhá veta O.s.p.), skúmal, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným). Existenciu takýchto vád dovolací súd nezistil.  

  Keďže dovolanie rodičov maloletej smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný, dovolací súd ho odmietol podľa § 243b ods. 4 a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Vecnú správnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia dovolací súd vzhľadom na neprípustnosť dovolania neskúmal.

  Dovolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov dovolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s použitím § 243b ods. 4 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. septembra 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Kišacová