Najvyšší súd Slovenskej republiky
5 Cdo 193/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne D. Š., bývajúcej V., proti žalovanému Jednotný majetkový fond zväzu odborových organizácií v Slovenskej republike, B., Odbojárske námestie 35, o určenie nájomcu bytu, vedenej na Okresnom
súde B. IV pod sp.zn. 17 C 211/1998, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v B. z 25. novembra 2010 sp.zn. 6 Co 289/2010, takto
r o z h o d o l :
Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd B. IV rozsudkom z 8. marca 2010 č.k. 17 C 211/1998-308 zamietol žalobu o určenie, že žalobkyňa je nájomníčkou bytu č. 14 na D. ulici v B.. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
Krajský súd v B. rozsudkom z 25. novembra 2010 sp.zn. 6 Co 289/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa nesplnila zákonné podmienky na prechod práva nájmu predmetného bytu v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo preukázané, že by ku dňu smrti svojho otca MUDr. Š. Š. s ním žila v predmetnom byte v spoločnej domácnosti. Žalobkyňa v roku 1980 emigrovala a od tej doby žije vo Š., ktorého občianstvo má. Vo veci Okresného súdu B. IV sp.zn. 17C 74/1995 o vypratanie predmetného bytu na pojednávaní v tejto veci sama vypovedala, že k trvalému pobytu v predmetnom byte sa prihlásila v roku 1990 a otca navštevovala šesťkrát do roka, z čoho bolo zrejmé, že žalobkyňa s nájomcom sporného bytu – svojím otcom ku dňu jeho smrti (X.) nežila v spoločnej domácnosti, ale ho iba pravidelne navštevovala, keďže žila vo Š..
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa podanie označené ako „predbežné odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v B. z 25. novembra 2010 vo veci 6 Co 289/2010“ v ktorom žiadala tento rozsudok zrušiť v celom rozsahu ako chybný a nespravodlivý a súčasne požiadala o predĺženie lehoty na podanie úplného odvolania do 31. marca 2011.
Súd prvého stupňa vychádzajúc z obsahu podania (po usmernení zo strany krajského súdu i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) toto posúdil ako dovolanie a vyzval žalobkyňu uznesením zo 14. marca 2013 č.k. 17 C 211/1998-379, ktoré žalobkyňa prevzala dňa 24. apríla 2013, na odstránenie vád dovolania, súčasne s poučením o povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní, ako i možnosti postupu podľa § 30 O.s.p.
Žalobkyňa v písomnej odpovedi za dňa 9. mája 2013 vytýkané vady neodstránila. Uviedla, že výzvu na odstránenie považuje za zbytočnú a zmätočnú, a advokáta nepotrebuje.
V zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Uvedené ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa; dovolací súd je pritom povinný skúmať (preverovať), či táto podmienka je splnená.
Žalobkyňa napriek súdnej výzve nezaložila do spisu plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní ani nepožiadala o postup súdu v intenciách § 30 O.s p. a výslovne uviedla, že advokáta nepotrebuje.
V dôsledku nerešpektovania uznesenia súdu žalobkyňou zostal nedostatok uvedenej osobitnej podmienky dovolacieho konania neodstránený do vydania tohto uznesenia dovolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.) preto konanie o jej dovolaní zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.), pričom sa nezaoberal otázkou procesnej prípustnosti (ani dôvodnosti) dovolania.
O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V B. 7. júna 2013
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: D. Falbová