5 Cdo 191/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Bytového podniku mesta Košice so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, proti žalovanej M. S., bývajúcej v K., o zaplatenie 169,22 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Košice I pod sp.zn. 26 C 137/2004, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu

v Košiciach z 30. septembra 2008, sp.zn. 1 Co 157/2008 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní žalovanej proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 30. septembra 2008, sp.zn. 1 Co 157/2008 z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.  

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 5. októbra 2007, č.k. 26 C 137/2004-83 uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 098 Sk, poplatok z omeškania vo výške

2,5 promile za každý deň omeškania, najmenej však 25 Sk za i každý mesiac omeškania

zo sumy 4 508 Sk od 6. decembra 2004 do zaplatenia, zo sumy 295 Sk od 16. augusta 1998

do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 500 Sk, všetko v lehote 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti uplatňovaných poplatkov z omeškania

žalobu zamietol. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že uplatňovaný nárok

žalobcu na zaplatenie nedoplatku na vyúčtovaní služieb spojených s nájmom bytu č. 3,

na T. za zúčtovacie obdobie časti kalendárneho roku 1998

vo výške 4 508 Sk a na zaplatenie mesačného zálohového predpisu nájomného za mesiac júl

1998, vrátane zaplatenia sumy 295 Sk za mesiac august 1998 z titulu faktického výkonu

správy, je dôvodný, keďže žalovaná uvedené nedoplatky žalobcovi ako prenajímateľovi

predmetného bytu neuhradila.

  Krajský súd Košiciach uznesením z 30. septembra 2008 sp.zn. 1 Co 157/2008

odvolanie odmietol a rozhodol, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho

konania. Vychádzal z toho, že odvolaním napadnuté uznesenie bolo doručené žalovanej

31. decembra 2007 (č.l. 89), a teda nasledujúcim dňom 1. januára 2008 začala žalovanej

plynúť zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania, ktorá márne uplynula dňa 15. januára

2008 (utorok). Pokiaľ teda žalovaná podala odvolanie na pošte 23. januára 2008, čo vyplýva

z podacej pečiatky Poštového úradu Košice (č.l. 90), bolo podané zjavne oneskorene.

Vzhľadom na to odvolací súd jej oneskorene podané odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1

písm. a/ O.s.p. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil poukazom

na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalovaná prostredníctvom poštovej

prepravy na Krajský súd v Košiciach 22. januára 2009 mimoriadny opravný prostriedok,

v ktorom v prvom rade poukázala na svoj zlý zdravotný stav, ktorý jej neumožnil včas podať

odvolanie. Ďalej v ňom namietala oprávnenosť žalovanej pohľadávky žalobcu a upozornila

v ňom aj na svoje zlé majetkové a sociálne pomery.

Okresný súd Košice I uznesením z 3. marca 2009, č.k. 26 C 137/2004-109 uložil

žalovanej, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia, spresnila svoje podanie

z 29. decembra 2008 a uviedla, či ide o dovolanie alebo návrh na odpustenie zmeškania lehoty

na podania odvolania a doplnila ho o v ňom uvedené náležitosti.

Okresný súd Košice I uznesením z 19. októbra 2009, č.k. 26 C 137/2004-117

(po vrátení veci dovolacím súdom) uložil žalovanej, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto

uznesenia svoje podanie z 29. decembra 2008 doplnila o náležitosti a to, aby uviedla, ktorého

advokáta si zvolila pre zastupovanie v dovolacom konaní a predložila plnú moc pre tohto

advokáta. Uvedené uznesenie žalovaná prevzala (po náročnom zisťovaní adresy jej bydliska)

3. marca 2011.

Žalovaná v podaní zo 16. marca 2011 opätovne poukázala na svoju nepriaznivú

finančnú a majetkovú situáciu a vyjadrila svoju nevôľu žalobcovi vyplatiť žalovanú sumu.

Okresný súd Košice I vo výzve z 22. júla 2011 (č.l. 141) opätovne vyzval žalovanú,

aby v lehote 30 dní oznámila súdu meno advokáta, ktorý ju bude zastupovať v dovolacom konaní a predložila plnú moc na zastupovanie a zároveň ju poučil o možnosti ustanovenia

zástupcu z radov advokátov alebo Centra právnej pomoci. Súd považoval v zmysle § 46

ods. 1 O.s.p. uvedenú zásielku za doručenú 4. novembra 2011, dňom, kedy sa ako

nevyzdvihnutá vrátila súdu prvého stupňa.

Okresný súd Košice I uznesením z 18. februára 2013, č.k. 26 C 137/2004-157

(po opätovnom vrátení dovolacím súdom) uložil žalovanej povinnosť, aby v lehote 10 dní

od doručenia tohto uznesenia, doplnila svoje podanie doručené súdu prvého stupňa

29. decembra 2008 tak, aby v ňom uviedla, ktorého advokáta si zvolila pre zastupovanie

v dovolacom konaní a predložila plnú moc pre tohto advokáta alebo preukázala, že sa obrátila

na Centrum právnej pomoci a požiadala o poskytnutie právnej pomoci. Toto uznesenie

prevzala žalovaná 28. marca 2013. Z úradného záznamu z 8. apríla 2013 (č.l. 160 spisu),

spísaného zákonnou sudkyňou JUDr. S. V. vyplýva, že žalovaná požiadala o predlženie

lehoty na ustanovenie zástupcu do 15. apríla 2013.

Centrum právnej pomoci Košiciach v odpovedi na výzvu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (zaslanú mu v elektronickej forme) z 13. júna 2013 uviedlo, že žalovaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v tejto veci nepodala.

  V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda,

prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa

dovolateľ domáha (§ 241 ods. 1 veta prvá O.s.p.).

V zmysle ustanovenia § 241 ods. 1, veta druhá O.s.p. musí byť dovolateľ v dovolacom

konaní zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho

zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Citované zákonné ustanovenie vyžaduje, aby bol

dovolateľ vzhľadom k zvýšenej odbornej náročnosti dovolacieho konania zastúpený

profesijným advokátom.

Napriek tomu, že žalovaná nemá právnické vzdelanie vyžadované na zastupovanie

v dovolacom konaní, ktorým je v zmysle konštantnej judikatúry súdov len vysokoškolské

vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy,

alebo uznaný doklad o   vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, a ako dovolateľka takéhoto zástupcu potrebuje, keďže ide o zákonnú

podmienku dovolacieho konania, ktorej nesplnenie bráni prejednaniu jej dovolania,

nepoverila v súdom určenej lehote a ani doposiaľ svojím zastupovaním žiadneho

kvalifikovaného zástupcu.

So zreteľom na nerešpektovanie výzvy okresného súdu uvedenej v uznesení

18. februára 2013, č.k. 26 C 137/2004-157 v stanovenej lehote, ani do času rozhodovania

dovolacieho súdu, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1

O.s.p.) s poukazom na ustanovenie § 243c O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p. pre nesplnenie

zákonom požadovaných náležitostí dovolania, konanie o dovolaní žalovanej zastaviť.

Aplikujúc uvedené zákonné ustanovenia preto dovolací súd dovolacie konanie zastavil

bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

O   trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa  

§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. augusta 2013

  JUDr. Vladimír Magura, v.r.  

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová