5 Cdo 191/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného J. H.H., proti
povinným 1/ S. P.P., 2/ J. S.C., zastúpeného JUDr. M. K., o vymoženie 13 571,33 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 16 Er 40/1998,
o dovolaní povinného 2/ proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 11. marca 2009, sp.zn. 3
CoE 9/2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 11. marca
2009, sp.zn. 3 CoE/2009 ako aj uznesenie Okresného súdu Humenné z 8. decembra 2008, č.k.
16 Er 40/1998- 232 v spojení s opravným uznesením zo 16. decembra 2008, č.k.
16 Er 40/1998- 235 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Humenné na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Humenné uznesením z 8. decembra 2008 č.k. 16 Er 40/1998- 232
v spojení s opravným uznesením zo 16. decembra 2008 č.k. 16 Er 40/1998- 235 schválil
rozvrh výťažku 323 314,60 Sk z dražby nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. X.,
k.ú. S. a to parcely č. X. - zastavaná plocha o výmere 540 m2 s rodinným domom, súpisné č.
X. vykonanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Š. V., rozvrhnutom
na rozvrhovom pojednávaní dňa 30. septembra 2008 z rozdeľovanej podstaty 328 314,60 Sk
tak, že v zmysle § 157 ods. 1 písm. a/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti na súdne trovy oprávneného v zmysle exekučných titulov vo výške
47 507 Sk, na trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 2 640 Sk, na odmenu exekútora
65 680 Sk, na DPH 12 479,20 Sk, na poštovné 3 725,10 Sk, na kolky 200 Sk, na znalečné
4 990 Sk, na cestovné 1 727,70 Sk a na náhradu za stratu času 260 Sk. Na pohľadávku
Daňového úradu H., zabezpečenú záložným právom bolo rozvrhnutých 117 722,50 Sk a na
pohľadávku G. F.F. 71 383,10 Sk. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov prevyšujúca pohľadávky G. F. vo výške 889 796,80 Sk nemohla byť uspokojená. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že uznesením zo 6. decembra 1999, č.k. Er 40/1998- 67 súd schválil príklep
súdneho exekútora udelený vydražiteľovi vyššie uvedených nehnuteľností na dražbe konanej
dňa 29. októbra 1999 J. H., v dôsledku čoho súdny exekútor predložil návrh na schválenie
rozvrhu výťažku z dražby na základe rozvrhového pojednávania uskutočneného
30. septembra 2008. Poukázal na znenie ustanovení § 164 ods. 1 a § 157 zákona č. 233/1995
Z.z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností
schválil.
Uvedené uznesenie napadol odvolaním povinný 2/. Krajský súd v Prešove ako súd
odvolací uznesením z 11. marca 2009, sp.zn. 3 CoE 9/2009 napadnuté uznesenie potvrdil.
Rozhodnutie odôvodnil vecnou správnosťou záveru súdu prvého stupňa, že súdny exekútor,
ak uskutočnil nové rozvrhové pojednávanie v zmysle § 154 Exekučného poriadku a určil
poradie a spôsob úhrady nárokov, na ktoré treba prihliadať v zmysle § 155 Exekučného
poriadku, postupoval správne (rozvrh výťažku vykonaný na rozvrhovom pojednávaní dňa
18. augusta 2004 bol súdom zamietnutý). Rozvrh výťažku uskutočnený na rozvrhovom
pojednávaní 30. septembra 2008 je v súlade so zákonom a tento rozvrh výťažku bol schválený
súdom prvého stupňa uznesením zo dňa 8. decembra 2008. Záverom konštatoval že výrok
rozhodnutia obsahoval zrejmú nesprávnosť, ktorá však nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a odvolací súd preto na ňu neprihliadol. Dražba nehnuteľností bola
uskutočnená 29. októbra 1999 a dňa 30. septembra 2008 bolo uskutočnené rozvrhové
pojednávanie.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal povinný 2/ dovolanie, prípustnosť
ktorého odvodzoval z ustanovenia § 237 písm. d/ a f/ O.s.p. a jeho dôvodnosť § 241 ods. 2
písm. a/, b/, c/ O.s.p. Mal za to, že v tej istej veci sa už právoplatne rozhodlo a prvostupňový
ani odvolací súd neskúmali, či súdnym exekútorom boli splnené procesné podmienky
rozvrhového konania. Konanie nižších súdov je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ich rozhodnutie spočíva v nedostatočne zistenom
skutkovom stave v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci. V dovolaní poukázal
na to, že súd prvého stupňa na základe rozhodnutia odvolacieho súdu (č.l. 192) uznesením
z 22. februára 2008 č.k. 16 Er 40/1998-202 o návrhu súdneho exekútora na schválenie
rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností opätovne rozhodol tak, že návrh zamietol. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. júla 2008. Je teda zrejmé, že ak súd opätovne svojim rozhodnutím zamietol návrh súdneho exekútora na schválenie rozvrhu výťažku z dražby
predmetnej nehnuteľnosti, nie je možné, bez toho, aby vo výroku bolo uvedené, do ktorej
sumy sa rozdeľovaná podstata zamieta, konať nové rozvrhové pojednávanie, pretože súd
právoplatne rozhodol o zamietnutí rozvrhu z dražby tejto nehnuteľnosti ako celku. Ak teda
súdny exekútor aj napriek tomu vykonal nové rozvrhové konanie, týkajúce sa rozvrhu
výťažku z dražby tejto nehnuteľnosti, je takéto konanie v rozpore s právoplatným
rozhodnutím exekučného súdu. Odvolaciemu súdu vytýkal, že nesprávne aplikoval
novelizované ustanovenie § 150 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), keď
považoval za nezmeniteľné rozhodnutie súdu o schválení príklepu pre J. H., ktorý taktiež
v zákonnej lehote nezaplatil najvyššie podanie včas tak ako C., avšak súdny exekútor z toho
dôvodu podľa odvolacieho súdu nebol povinný vyhlásiť opätovnú dražbu. Takéto rozhodnutie
odvolacieho súdu je vzhľadom na nesprávnu a protichodnú aplikáciu ustanovení Exekučného
poriadku nepreskúmateľné. Ak teda odvolací súd v tomto dovolaní napadnutom uznesení
poukazuje na ustanovenie § 143 ods. 1 Exekučného poriadku, potom jeho aplikácia
nepripúšťa iné konanie, ako to, čo súdnemu exekútorovi prikazuje toto zákonné ustanovenie.
Súdny exekútor je povinný najprv vyhlásiť opätovnú dražbu a až následne môže takýto
vydražiteľ jej konaniu zabrániť zaplatením najvyššieho podania. V danom prípade exekučný
súd totiž zastavil exekúciu podľa § 145 ods. 2 Exekučného poriadku preto, lebo mal
preukázané, že sa nepodarilo predmetnú nehnuteľnosť predať do jedného roka od vydania
exekučného príkazu a že procesným postupom súdneho exekútora bol porušený zákon.
Z uvedených dôvodov exekučný súd zamietol návrh súdneho exekútora na rozdelenie
podstaty z dražby predmetných nehnuteľností. Preto nebolo možné rozhodnúť o schválení
rozvrhu výťažku z dražby týchto nehnuteľností. Namietal tiež, že odvolací súd sa nezaoberal
dôvodnosťou jeho odvolacieho dôvodu, že súdnym exekútorom nebol predvolaný
na rozvrhové pojednávanie, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdnym exekútorom
a vzniesť námietky na tomto pojednávaní (§ 161 ods. 1 Exekučného poriadku), čo je
dovolacím dôvodom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Z týchto dôvodov navrhol uznesenia nižších
súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Vyjadrenie oprávneného k dovolaniu sa v spise nenachádza.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že
dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3/ O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 a nasl. O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a /
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených
uznesení. Odvolací súd svojim uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie
ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p.
Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.(t.j. či v danej veci
nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom
konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie
konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne
obsadeným). Treba zdôrazniť, že ustanovenie § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia
vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania.
Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania
významný. Ak je teda konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení,
možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska
§ 239 O.s.p. vylúčené.
Dovolateľ existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/, b/, c/, e/ a g/
O.s.p. netvrdil a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť
jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
So zreteľom na dovolateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd
osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že konanie trpí vadami
uvedenými v § 237 písm. d/, f/ O.s.p.
Dovolateľ tvrdil, že súdy sa dopustili procesnej vady konania podľa § 237 písm. d/
O.s.p. tým, že vo veci ďalej konali a vec rozhodli, hoci prvostupňový súd uznesením zo dňa
28. júna 2006, č.k. Er 40/1998-176 s konečnou platnosťou právoplatne rozhodol nielen
o námietkach povinných 2/ a 3/, ale aj o návrhu súdneho exekútora na schválenie rozvrhu
výťažku z dražby nehnuteľnosti, ktorých predaj exekúciou definitívne zamietol. Preto nebolo
možné vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti konať ani v rozvrhovom pojednávaní. Dovolací súd
s jeho názorom nesúhlasí.
Podľa ustanovenia § 237 písm. d/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej
istej veci sa už prv začalo konanie.
Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3
O.s.p.).
Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata), ak sa má v novom konaní prejednávať tá istá
vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom
bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.
Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne
procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní navrhovateľom, je navrhovateľom aj
v novom konaní alebo má postavenie odporcu a naopak). Ten istý predmet konania je daný,
ak ten istý nárok alebo stav vymedzený návrhovým petitom vyplýva z rovnakých skutkových
tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých
istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných
účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil
skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne
rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke
v pôvodnom konaní posúdení nesprávne alebo neúplne, resp. inak.
Dovolací súd pri riešení otázky, či právoplatné rozhodnutie súdu o zamietnutí návrhu
súdneho exekútora na schválenie rozvrhu výťažku z dražby predmetnej nehnuteľnosti bránilo
exekútorovi uskutočniť nové rozvrhové pojednávanie týkajúce sa rozvrhu výťažku z dražby
tejto nehnuteľnosti a následne schváliť súdom rozvrh výťažku z rozdeľovanej podstaty,
dospel k záveru, že dovolateľom uvádzané skutočnosti neboli v danej veci spôsobilé založiť
ním tvrdenú prekážku veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O.s.p.). Z obsahu spisu
vyplýva, že povinný 2/ J. C. a nebohá M. C. ako vydražitelia nezaplatili najvyššie podanie
v lehote určenej súdnym exekútorom, preto bol dôvod pre vykonanie opätovnej dražby.
Opätovná dražba nehnuteľností a to parcely č. KN X.- zastavaná plocha o výmere 540 m2,
rodinného domu č. X., zapísaných na LV č..X., kat.úz. S. bola konaná 29. októbra 1999
a vydražiteľom sa stal J. H. Súd prvého stupňa uznesením zo 6. decembra 1999 (č.l. 67 spisu) schválil príklep súdneho exekútora udelený vydražiteľovi
J. H., pričom sa toto rozhodnutie stalo právoplatným. Zaplatením najvyššieho podania
a schválením udeleného príklepu súdom sa stal vydražiteľ vlastníkom nehnuteľností ku dňu
udelenia príklepu (§ 150 ods. 2 Exekučného poriadku). Po schválení udeleného príklepu bol
vykonaný rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností na rozvrhovom pojednávaní 18. augusta
2004, na ktorom vzniesli námietky povinní (v tom čase ešte aj M. C.)
z dôvodov, že rozvrh výťažku nebol uskutočnený v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa
uznesením z 19. októbra 2004 (č.l. 161 spisu) rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností
z 18. augusta 2004 zamietol a exekúciu predajom nehnuteľností zastavil. Odvolací súd
uznesením z 28. novembra 2005 (č.l. 173 spisu) vrátil vec súdu prvého stupňa na postup
podľa § 161 Exekučného priadku a na vykonanie tohto úkonu určil lehotu 30 dní od vrátenia
spisu s tým, že prvostupňový súd má rozhodnúť o podaných námietkach povinných proti
rozvrhu výťažku. V ďalšom konaní súd prvého stupňa v nadväznosti na pokyny odvolacieho
súdu rozhodol uznesením z 28. februára 2006 č.k. Er 40/1998- 176 tak, že námietkám
povinných 2/ a 3/ vyhovel. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec opätovne predložil
odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní. Odvolací súd uznesením z 26. apríla 2007 sp.
zn. 1 CoE 31/2006 napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Opätovne o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností z 18. augusta 2004 rozhodol súd prvého stupňa uznesením z 22. februára 2008 (č.l. 202 spisu) tak, že návrh súdneho
exekútora zamietol s tým, že exekútor na rozvrhovom pojednávaní nepostupoval v súlade
s ustanovením § 157 Exekučného poriadku (do rozdeľovanej podstaty zahrnul aj sumu
297 500 Sk, ktorú na základe rozhodnutia súdu mal povinným 2/ a 3/ vrátiť). Odvolací súd
predmetné rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Dňa 30. septembra 2008 súdny
exekútor uskutočnil nové rozvrhové pojednávanie o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností
a určil poradie a spôsob úhrady nárokov, na ktoré treba prihliadať. Tento rozvrh výťažku bol
schválený súdom prvého stupňa uznesením z 8. decembra 2008 (č.l. 232 spisu) v spojení
s opravným uznesením zo 16. decembra 2008 (č.l. 235 spisu) a potvrdené uznesením
odvolacieho súdu z 11. marca 2009 (č.l. 253 spisu). Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový
stav, dovolací súd dospel k názoru zhodnému s názorom Krajského súdu v Prešove, že totiž
uskutočneniu nového rozvrhového pojednávania v zmysle ustanovenia § 154 Exekučného
poriadku nebránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ak rozvrh výťažku vykonaný
na rozvrhovom pojednávaní nebol súdom schválený, resp. tento bol zamietnutý.
Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že povinný 2/ neopodstatnene vytýka
odvolaciemu súdu, že v otázke prekážky veci právoplatne rozhodnutej zaujal nesprávne
právne závery a že sa dopustil procesnej vady v zmysle § 237 d/ O.s.p.
Dovolateľ ďalej namieta, že konanie je postihnuté závažnou procesnou vadou, lebo mu
bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Dôvodom, ktorý zakladá
prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký nesprávny, procesné ustanovenia
porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme
možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné práva priznané mu
za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní na súdoch nižších stupňov
k odňatiu možnosti povinného 2/ konať, vzal dovolací súd na zreteľ, že vada konania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania
na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd). Za porušenie tohto práva treba považovať aj
uskutočnenie rozvrhového pojednávania súdnym exekútorom, na ktorom sa nezúčastnili
osoby uvedené v § 154 ods. 1 Exekučného poriadku z dôvodu, že neboli predvolané.
Zo spisu vyplýva, že v predmetnom konaní došlo k dovolateľom namietanej procesnej
vade.
Exekučný poriadok rozlišuje medzi tými účastníkmi exekučného konania, ktorým
príslušné postavenie priznáva pre konanie ako celok, medzi inými účastníkmi, ktorým status
účastníka priznáva len pre určitú časť konania. Kým účastníci patriaci do prvej skupiny majú
právo robiť všetky právom predpokladané úkony (vrátane podávania opravných prostriedkov)
a majú tiež právo, aby sa s nimi konalo v celom exekučnom konaní, pri druhej skupine
účastníkov treba naopak vždy individuálne posudzovať, či im postavenie účastníka
v konkrétnej časti konania prislúcha. Do prvej z uvedených skupín účastníkov patria podľa
platnej právnej úpravy oprávnený a povinný, do druhej potom podľa výslovnej úpravy
ustanovenia § 37 ods. 1 vety druhej a ods. 2 Exekučného poriadku súdny exekútor a manžel
povinného a podľa § 37 ods. 1 časti prvej vety za bodkočiarkou Exekučného poriadku
a niektorých ďalších ustanovení uvedeného zákona i ďalšie osoby vymenované v príslušných
ustanoveniach. Po schválení príklepu súdom (§ 148) uskutoční exekútor rozvrhové
pojednávanie. Na rozvrhové pojednávanie predvolá vydražiteľa a osoby, ktorým sa doručuje
dražobná vyhláška podľa § 141 ods. 1 alebo ktoré prihlásili svoje nároky podľa § 140 ods. 2
písm. j/ (§ 154 ods. 1 Exekučného poriadku).
Osoby a orgány, ktoré mali byť predvolané na rozvrhové pojednávanie a osoby,
o ktorých nárokoch sa rozhodovalo na rozvrhovom pojednávaní, môžu vzniesť u exekútora
námietky proti rozvrhu výťažku do troch dní po doručení tohto rozvrhu (§ 161 ods. 1
Exekučného poriadku). O týchto námietkach rozhoduje súd; proti rozhodnutiu súdu
o námietkach nie je prípustné odvolanie (§ 161 ods. 2 Exekučného poriadku). Proti
rozhodnutiu súdu o rozvrhu výťažku je prípustné odvolanie (§ 164 ods.1 Exekučného
poriadku). Rozhodnutie o rozvrhu výťažku sa doručí všetkým osobám a orgánom, ktoré mali
byť predvolané na rozvrhové pojednávanie (§ 154 ods. 1) a osobám, o ktorých nárokoch sa
rozhodovalo na tomto pojednávaní (§ 164 ods. 2 Exekučného poriadku).
V prejednávanej exekučnej veci Okresný súd Humenné poverením z 28. januára 1998
č. Er 40/1998- 14 poveril súdneho exekútora Ing. Š. V. vykonaním exekúcie vo veci
oprávneného J. H., proti povinným 1/ S. P., 2/ A. T.
(voči nej bolo v priebehu exekučného konania konanie zastavené), označil teda účastníkov
tohto exekučného konania. Súdny exekútor v predmetnej exekučnej veci nariadil dražbu nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného S. P. a to parcely č. KN X.- zastavaná plocha o 540
m2a rodinného domu č. súpisné X., zapísaných na LV č. X., kat. úz. S.. Vzhľadom k tomu, že
súd prvého stupňa rozhodoval o nárokoch vyplývajúcich z opätovnej dražby podľa § 143 ods.
2 Exekučného poriadku (na vydanie rozhodnutia podľa tohto ustanovenia nie je potrebný
návrh), uznesením z 30. januára 2003 č.k. Er 40/1998- 119 (podľa pokynov odvolacieho súdu
č.l. 117 spisu) pribral do konania na strane povinného J. C. a vtedy ešte žijúcu M. C. rod. C.,
obaja bývajúci vo S., o právach ktorých sa malo tiež konať, nakoľko títo mali právo
doživotného bývania v rodinnom dome č. X. v obci S. (viď darovaciu zmluvu č.l. 46 spisu).
Z uvedeného vyplýva, že J. C. a jeho manželka M. C. sa stali účastníkmi tohto
exekučného konania právoplatným rozhodnutím súdu o pribratí účastníkov do konania na
strane povinného (§ 94 ods. 1 O.s.p.). Po schválení príklepu súdom (§ 148 Exekučného
poriadku), exekútor uskutočnil rozvrhové pojednávanie, na ktoré bol povinný predvolať
vydražiteľa a osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška (§ 141 ods. 1 Exekučného
poriadku) alebo ktoré prihlásili svoje nároky podľa § 140 ods. 2 písm. j (§ 154 ods. 1
Exekučného poriadku). V predmetnom prípade išlo o exekúciu predajom nehnuteľnosti, ku
ktorej povinní J. C. a nebohá M. C. mali právo doživotného bývania, o právach ktorých sa tiež konalo a na toto rozvrhové pojednávanie predvolaní neboli. Uskutočnenie rozvrhového
pojednávania, na ktorom sa nezúčastnili osoby uvedené v ustanovení § 154 ods. 1
Exekučného poriadku, má za následok odňatie práva na súdnu ochranu.
Uvedená procesná vada zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom,
pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne.
So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté potvrdzujúce uznesenie
Krajského súdu v Prešove zrušil podľa § 243b ods. 1 O.s.p.; pre rovnakú vadu zrušil tiež
uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým tento schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. októbra 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová .