Najvyšší súd
5 Cdo 19/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. D., bývajúceho v K., zastúpeného JUDr. J. K., advokátom vo Z., proti žalovanému Č., a.s., so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpeného JUDr. M. G., advokátom v B., P., o náhradu škody na zdraví, vedenej
na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 11 C 9/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. júla 2009, sp. zn. 16 Co 169/2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 23. júla 2009, sp. zn. 16 Co 169/2009 v časti výroku, ktorým zmenil rozsudok okresného
súdu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, v časti výroku o náhrade
trov konania štátu a v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu
zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen rozsudkom z 26. februára 2009 č.k. 11 C 9/2008-143 uložil
povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 516,17 € s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 2 523 € od 8. novembra 2007 do 26. novembra 2007, s 8,5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 3 736,64 € od 7. mája 2008 do 23. februára 2009, s 8,5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 516,17 € od 24. februára 2009 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. V časti istiny vo výške 5 300 € konanie zastavil.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu súdny
poplatok vo výške 30,87 € a nahradiť štátu trovy konania vo výške 951 €, do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Zvolen. O náhrade trov konania rozhodol
tak, že uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 395,30 €
do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku na účet advokáta JUDr. J. K..
Podanou žalobou sa žalobca domáhal práva na náhradu Š. na zdraví vo výške 76 005,60 Sk, ktorá mu vznikla pri dopravnej nehode 22. augusta 2006, ku ktorej došlo medzi
osobným motorovým vozidlom zn. P. X., EVČ: D., ktoré viedol vodič J. S. a osobným
motorovým vozidlom Š. X., EVČ: Z., ktoré viedol vodič M. K., a v ktorom bol žalobca
prísediaci. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval, že vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný poistné plnenie žalobcovi v sume 58 740 Sk po podaní návrhu
uhradil a žalobca v tejto časti, ako aj v časti 8,5 % úrokov z omeškania ročne zo sumy
58 740 Sk od 26. novembra 2007 do zaplatenia, zobral žalobu čiastočne späť, konanie v tejto
časti zastavil. Z dôvodu, že vodič J. S., ktorý dopravnú nehodu spôsobil, na základe
právoplatného rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 3 T 37/2008-240 zo 7. júla 2008,
doplatil žalobcovi bolestné vo výške 17 270 Sk, konanie v tejto časti a v časti vymáhaných
8,5 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 17 270 Sk od 8. novembra 2007 do zaplatenia,
zastavil. Doplatením tejto sumy zanikol nárok žalobcu uplatnený vo výške 76 005,60 Sk
titulom bolestného voči žalovanému v celom rozsahu ako splnený. Žalobca listom zo
14. marca 2008 uplatnil aj právo na vyplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške za 700 bodov vo výške 262 660 Sk. Žalovaný vykázal zálohové plnenie za 230
bodov vo výške 87 430 Sk a preto rozšíril žalobu o náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 175 230 Sk s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z uvedenej
sumy za obdobie od 7. mája 2008 do zaplatenia, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi sumou
262 660 Sk a poskytnutým plnením. Z dôvodu, že žalovaný zaplatil žalobcovi ako zálohové
plnenie sumu 2 902,14 € (62 660 Sk), žalobca podaním zo 16. februára 2009 vzal žalobu
v časti o zaplatenie sumy spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
2 079,93 € (62 660 Sk) za obdobie od 7. mája 2008 do zaplatenia a neskôr z dôvodu úhrady
žalovaným aj vo výške 3 220,47 € (97 020 Sk) čiastočne späť, preto súd konanie v tejto časti
zastavil. Spolu teda zostala neuhradená istina za priznané sťaženie spoločenského uplatnenia
v sume 516,17 € (15 550 Sk), ktorú žalobcovi v zmysle ustanovení § 4 a § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov a § 442 ods. 1 a § 444 Občianskeho zákonníka
priznal, majúc ju preukázanú v súdnom konaní zo znaleckého posudku vypracovaného
súdnym znalcom MUDr. V. M.. Mal za to, že žalobcovi vznikol nárok aj na úroky
z omeškania vo výške 8,5 % ročne v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z. vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS,
ktorá v rozhodnom období bola vo výške 4,25 % ročne. Keďže žalobca si uplatnil úroky
z omeškania vo výške 10 %, v časti prevyšujúcej výšku 8,5 % ročne, súd žalobu zamietol.
O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy štátu rozhodol podľa § 148 O.s.p., o náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 23. júla 2009 sp. zn. 16 Co 169/2009 na
odvolanie žalovaného, bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zmenil tak, že návrh zamietol,
vo výroku o náhrade trov konania štátu zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
trovy konania štátu vo výške 451 € do 3 dní na účet Okresného súdu Zvolen vedený
v Justičnej pokladnici. Výrok o trovách konania zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi trovy prvostupňového konania v sume 484,79 € na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. J. K. do 3 dní. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozsudok okresného súdu v časti výroku, v ktorej okresný súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 516,17 €, v časti výroku, v ktorej návrh v prevyšujúcej časti okresný
súd zamietol a v časti výroku, v ktorej okresný súd konanie ohľadne sumy 5 300,40 € zastavil,
zostal nedotknutý. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca nárok
na náhradu bolesti voči žalovanému uplatnil listom doručeným mu 4. júla 2007. Listom
z 11. júla 2007, teda v trojmesačnej lehote podľa § 11 ods. 5 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za Š. spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalovaný oznámil žalobcovi dôvody
a vysvetlenie, pre ktoré nebolo možné uplatnený nárok žalobcu uspokojiť a to, že žalobca
nepreukázal žalovanému rozsah povinností poskytnúť plnenie a jeho výšku. Žalobcom
predložený posudok o bolestnom z 20. marca 2007, ktorý vypracoval MUDr. J. R., nespĺňal
zákonné náležitosti a požiadavky v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z., ktoré na posudok
o bolestnom ustanovuje tento zákon, pretože neobsahoval zdôvodnenie bodového
ohodnotenia v súlade s § 8 ods. 1 písm. f/ tohto zákona. Žalovaný do troch mesiacov od
doručenia oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, vyšetroval nahlásenú udalosť
potrebnú na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť a v tejto súvislosti aj písomne
poškodenému vysvetlil dôvody, pre ktoré odmietol plnenie. Odvolací súd konštatoval, že ak
súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania,
rozhodoval nesprávne, pretože neaplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. a to
§ 11 ods. 5 písm. b/ a § 11 ods. 6, v zmysle ktorého ak poisťovateľ neplní povinnosť podľa
odseku 5, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Aj v prípade žalobcom uplatneného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ktorý si u žalovaného uplatnil listom zo 17. marca 2008, žalovaný včas listom zo
7. mája 2008 v súlade s § 11 ods. 5 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. objasnil dôvody, pre ktoré nemohol uspokojiť nárok žalobcu (opätovne z dôvodu, že rozsah a výška náhrady
spoločenského uplatnenia neboli preukázaní a zdôvodnené). Aj keď žalobca predložil
žalovanému lekársky posudok z 12. marca 2008 vypracovaný MUDr. J. R., tento neobsahoval
všetky požadované náležitosti v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z., keďže v ňom tiež
v rozpore s § 8 ods. 1 písm. f/ tohto zákona absentovalo zdôvodnenie bodového ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia a preto bol znalecký posudok nepreskúmateľný. Aj
v prípade tohto uplatneného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia,
žalovaný si splnil povinnosť podľa § 11 ods. 5 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z.
a preto mu v súlade s § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. nevznikla povinnosť zaplatiť
žalobcovi úroky z omeškania s platením náhrad za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Odvolací súd vyhovel aj odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa výroku prvostupňového
súdu o jeho povinnosti nahradiť štátu trovy konania vo výške 951 €. Prvostupňový súd
uznesením zo 4. februára 2009 č.k. 11 C 9/2008-120 priznal súdnemu znalcovi znaleckú
odmenu vo výške 448,70 €, resp. opravným uznesením z 12. februára 2009 č.k. 11 C 9/2008-
125 znaleckú odmenu vo výške 438,24 € a právo na náhradu paušálnych výdavkov vo výške
12,78 €, spolu 451,02 €, zaokrúhlene 451 €. O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol
s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. Uviedol, že v prvostupňovom konaní žalobca
mal úspech len čiastočný, pred súdom prvého stupňa mu vznikli trovy za zastupovanie
žalobcu titulom odmeny jeho právneho zástupcu z hodnoty úkonu zo sumy 58 740 Sk, ktorú
sumu si uplatnil dôvodne, a ktorú po podaní žaloby na súd žalovaný zaplatil. Odvolací súd
priznal náhradu celkom za štyri úkony právnej služby, pričom hodnota jedného úkonu zo
sumy 58 740 Sk je 81,33 €. Náhradu mu priznal za prípravu a prevzatie žaloby v tejto časti,
uplatnenie nárokov na náhradu Š. z 1.8.2007, podanie oznámenia k výzve súdu z 27.11.2007
(č.l. 25 spisu) a za čiastočné späťvzatie návrhu ohľadom sumy 58 740 Sk, spolu v sume
325,32 €. Mal za to, že žalobcovi patrí aj paušálna náhrada, ktorá v roku 2007 za jeden úkon
predstavovala hodnotu 5,91 € x 4, všetko spolu 349,36 €. Žalobca v prvostupňovom konaní
nebol úspešný v časti, v ktorej sa domáhal náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 262 600 Sk, preto mu odvolací súd náhradu trov konania z tejto sumy nepriznal. Súd
priznal žalobcovi náhradu trov konania zo sumy 200 000 Sk, t.j. 6 638,78 €, ktorú žalovaný
zaplatil 18.2.2009 po doplnení znaleckého posudku. Z neuhradenej sumy 516,17 € priznal
odvolací súd žalobcovi náhradu za 3 úkony právnej služby (otázky znalcovi, vyjadrenie
k znaleckému posudku, pojednávanie na Okresnom súde Zvolen dňa 26.2.2009), spolu
s paušálnymi náhradami v sume 484,79 €.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal „voči všetkým výrokom rozsudku
odvolacieho súdu meniacim rozsudok súdu prvého stupňa (vrátane výrokov, ktorými meniaci
sa rozsudok súdu prvého stupňa nahradil) a konaniam tomuto rozsudku predchádzajúcim“
dovolanie žalobca a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolaním napádaných
častiach rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie
odôvodnil dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p., dovolací dôvod
podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. Vada konania
v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. podľa jeho názoru spočíva v tom, že odôvodnenie
rozsudku odvolacieho súdu je nejasné, nedostatočné, neúplné a nepreskúmateľné. Namietal
ďalej, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci
v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Za nesprávny považoval právny záver odvolacieho súdu,
ktorým vyhodnotil list žalovaného z 11.7.2007, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi dôvody
a vysvetlenie, pre ktoré nebolo možné uplatnený nárok žalobcu uspokojiť, za rozhodujúci pre
nepriznanie úrokov z omeškania. V odôvodnení dovolania podrobne rozoberal skutkový
a právny stav veci tak, ako ho uvádzal v konaní pred súdmi nižších stupňov poukazujúc na to,
že predpísaným spôsobom preukázal žalovanému rozsah povinností poskytnúť plnenie a jeho
výšku. Odvolaciemu súdu vytýkal, že z obsahu odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či
odvolací súd skúmal všetky súvisiace skutočnosti, keďže sa obmedzil iba na posudzovanie
listu poisťovne z 11.7.2007. Obdobne namietal aj nesprávny právny záver odvolacieho súdu
v súvislosti s nárokmi na náhradu úrokov z omeškania pri uplatnení Š. týkajúcej sa sťaženia
spoločenského uplatnenia. Rozhodnutie odvolacieho súdu ohľadne náhrady trov konania
označil za nejasné, nepresné, protichodné a nepreskúmateľné. Namietal, že vo veci dosiahol
plný úspech čo do základu oboch nárokov a preto hodnotenie úspešnosti žalobcu v konaní
s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. (čiastočný úspech v konaní) bez ďalšieho
zdôvodnenia, považoval za neobjektívne. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia náhrady trov
konania videl v tom, že odvolací súd uviedol, že priznáva náhradu za štyri úkony týkajúce sa
bolestného uskutočnené v roku 2007, avšak ich konkretizácia je neúplná a neprehľadná. Na
záver uviedol, že súd mal pri výpočte hodnoty za jeden úkon týkajúci sa sťaženia
spoločenského uplatnenia vychádzať zo sumy 3 736,64 € a nie 516,17 €.
Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu v zmysle § 243b ods. 1 O.s.p. zamietnuť ako
nedôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10 a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal
najskôr, či dovolanie žalobcu je prípustné, pretože podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním
možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 238 ods. 5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo
napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom
trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,
pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len
príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je
rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.
Dňa 8. novembra 2007, kedy bola žaloba podaná na Okresnom súde Zvolen, bola
minimálna mzda podľa § 1 písm. b/ nariadenia vlády č. 450/2007 Z.z. 8 100 Sk a jej
trojnásobok predstavoval sumu 24 300 Sk (806,61 €). Predmetom dovolacieho konania bolo
príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2 523 € od
8. novembra 2007 do 26. novembra 2007 (spolu 19 dní, t.j. 11,16 €), úrok z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 3 736,64 € od 7. mája 2008 do 23. februára 2009 (spolu za rok
2008 - 239 dní, t.j. 207,40 € a za rok 2009 - 54 dní, t.j. 46,98 € ), úrok z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 516,17 € od 24. februára 2009 do zaplatenia, t.j. ku dňu začatia
dovolacieho konania 9. októbra 2009 (spolu 228 dní, t.j. 27,40 €). Celková suma úrokov
z omeškania za celé uvedené obdobie predstavuje 292,40 €, teda neprevyšuje trojnásobok
minimálnej mzdy v deň podania žaloby na prvostupňovom súde. Dovolanie žalobcu proti
výroku odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 238 ods. 5 O.s.p. nie je teda prípustné.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či dovolaním napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej časti nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia
(§ 242 ods. 1 O.s.p.), ktoré zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu
na spôsob jeho rozhodnutia a rozsah ním priznaného peňažného plnenia, neobmedzil sa
dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 5 O.s.p., ale sa zaoberal
aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku
právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého
konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na
návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. dovolací súd kládol
dôraz na skúmanie tej vady, ktorej existenciu dovolateľ v dovolaní namietal (§ 237 písm. f/
O.s.p.).
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých procesných
práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.
V zmysle § 372p O.s.p. sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy
účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.
S účinnosťou od 15. októbra 2008 Občiansky súdny poriadok (zákon č. 384/2008 Z.z.)
v ustanovení § 213 ods. 2 O.s.p. ustanovuje, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec
vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo
použité a je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa
k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu
č. 384/2008 Z.z. bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých
rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii
doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie
posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie
argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu.
Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. mandukčnej povinnosti
opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať
pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní
odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd
mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v časti priznania úrokov
z omeškania odôvodnil všeobecnými ustanoveniami § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., kedy priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške
dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS 8,5 % ročne. Odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia v porovnaní so súdom prvého stupňa použil osobitné ustanovenie § 11 ods. 5
písm. b/ v spojitosti s ustanovením § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za Š. spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré použitie ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka vylučuje a ktoré súd prvého stupňa neaplikoval, a na základe ktorého
úrok z omeškania žalobcovi nepriznal. Z dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že
odvolací súd považoval predmetné ustanovenia za rozhodujúce pre rozhodnutie veci. V súlade
s ustanovením § 213 ods. 2 O.s.p. mal preto vyzvať účastníkov konania, aby sa k ich
možnému použitiu vyjadrili. Zo spisu ale nevyplýva, že odvolací súd takto postupoval
a žalobcovi nevytvoril procesnú možnosť vyjadriť sa k aplikácii predmetných ustanovení. Jeho procesný postup v dôsledku toho vykazuje vady konania v zmysle ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p.
Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je
okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť
považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami žalobcu
uvedenými v dovolaní.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu
podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
(§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. septembra 2010
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková