5 Cdo 189/2007

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. Ľ. P., bývajúceho v N., proti žalovanej Ing. Z. B., bývajúcej v N., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom v   N.,   o vydanie osobného motorového vozidla, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 9 C 124/2004, o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. februára 2007, sp.zn. 25 Co 17/2007, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalovanej o d m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra uznesením z 11. januára 2007, č.k. 9 C 124/2004-121 zastavil konanie o odvolaní žalovanej, ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Nitra z 28. júla 2005, č.k. 9 C 124/04-60 a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaná, ktorej nebolo právoplatným rozhodnutím súdu priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, napriek výzve súdu   z 9. októbra 2006, ktorú prevzala dňa 20. októbra 2006, ani v dodatočnej lehote nezaplatila súdny poplatok za odvolanie. Preto s poukazom na ustanovenie § 10 ods. 1 zák.č. 71/1992 Zb. v platnom znení konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p.

Krajský súd v Nitre na odvolanie žalovanej uznesením z 28. februára 2007, sp.zn.   25 Co 17/2007 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala 28. mája 2007 dovolanie žalovaná, ktorá navrhla uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť svojho opravného prostriedku vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm.b/ a f/ O.s.p. tvrdiac, že „nemala procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania a tým pádom sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom.“  

Žalobca sa k dovolaniu žalovanej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či je tento opravný prostriedok prípustný, pretože podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa.  

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak sa ním napáda zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.), alebo potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.), alebo ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné)   na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani o jeho uznanie (neuznanie) alebo vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., či len na skúmanie existencie vád dovolateľom priamo namietaných (§ 237 písm. b/, f/ O.s.p.), ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania   vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným ).   So zreteľom na dovolateľom tvrdené procesné vady, zameral sa osobitne na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237 písm.b/ a f/ O.s.p.

Žalovaná v dovolaní tvrdila, že v konaní nebola pasívne legitimovaná, nakoľko motorové vozidlo je jej vlastníctvom a nemala procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná nerozlišuje medzi vecnou legitimáciou a spôsobilosťou byť účastníkom konania. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva; má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Či je účastník konania tiež vecne legitimovaný (aktívne alebo pasívne), ukáže sa až v konečnom rozhodnutí o veci. Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť účastníkom konania (civilnoprocesnú subjektivitu) má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Odpoveď na otázku, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti dáva Občiansky zákonník, podľa ktorého spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne (§ 7   ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Žalovaná ako fyzická osoba má spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania.

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 237 písm.b/ O.s.p. nie je rozhodujúci vzťah vyplývajúci z hmotného práva, ale otázka spôsobilosti byť účastníkom konania. Nedostatok vecnej legitimácie podľa tohto ustanovenia nie je dôvodom prípustnosti dovolania; môže mať za následok len nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.  

Nemožno preto prijať názor žalovanej, že konanie pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom trpelo vadou podľa § 237 písm.b/ O.s.p.

Žalovaná ďalej namietala, že postupom súdov jej bola odňatá možnosť pred súdom konať. Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm.f/ O.s.p.) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je významná z hľadiska tohto ustanovenia ide vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Ustanovenie § 237 písm.f/ O.s.p. odňatie možnosti konať pred súdom teda výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci, zaujatým v napadnutom rozhodnutí.

V danej veci k takejto vade konania nedošlo, keďže aj prípadne nesprávne právne posúdenie veci nie je možné považovať za odňatie možnosti účastníkovi pred súdom konať v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.

Dovolací súd poukazuje aj na to, že námietka žalovanej o tom, že súdy pochybili, nakoľko žalovaná nemala procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania a tým jej odňali možnosť konať pred súdom, nemá opodstatnenie, je len opakovaním dovolateľkou uplatneného dovolacieho dôvodu s poukazom na § 237 písm.b/ O.s.p., ku ktorého nedôvodnosti sa dovolací súd už vyjadril vyššie.

Keďže v danom prípade dovolanie žalovanej proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie ako neprípustné podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení   s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení   s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. V dovolacom konaní úspešný žalobca nepodal návrh   na priznanie trov konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júla 2008

  JUDr. Ladislav Górász, v.r.

  predseda senátu Za správnosť vyhotovenia :