ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD., v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému O. Q., narodenému XX. S. XXXX, Š., Y. Č.. XXX/XX, zastúpenému Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., Dolný Kubín, Radlinského č. 1735/29, IČO: 50 120 000, o zaplatenie sumy 20.000 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 19Csp/92/2021, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 19. júna 2023 sp. zn. 7CoCsp/44/2022 takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 11. 05. 2022 sp. zn. 19Csp/92/2021zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Skutkovo nebolo sporné, že medzi právnym predchodcom žalobcu D. D., S.. D.. a žalovaným bola dňa 05. 12. 2016 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere poskytnutom vo výške 25.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 96 mesačných splátkach vo výške po 384,89 eura, splatných k 20. dňu toho-ktorého mesiaca. Právny predchodca žalobcu výzvou z 30. 01. 2020 vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej pohľadávky z úveru, k 30. januáru 2020 vo výške 5.567,18 eura, a to do 15 dní od doručenia výzvy. Upozornil ho zároveň, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Dňom 03. 03. 2020 je datované oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 02. 03. 2020 pre omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace. Pohľadávku vo výške 24.049,27 eura mal žalovaný uhradiť do 15 dní. Dňa 06. 03. 2020 bolo oznámenie podané na pošte a zásielka sa odosielateľovi opäť vrátila ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote. Dátumom 04. 05. 2020 je opatrená výzva právneho predchodcu žalobcu pre žalovaného na úhradu dlžnej sumy 24.445,76 eura, ktorú ak neuhradí, je banka oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Súd prvej inštancie žalobu zamietolprioritne pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v konaní (postúpenie nepostupiteľnej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 438/2001 Z. z. a § 525 Občianskeho zákonníka, ďalej aj „OZ“) a ďalšími námietkami žalovaného sa bližšie nezaoberal. Výrok o trovách bol okresným súdom odôvodnený poukazom na § 262 ods.1, 2 a § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).
2. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 19. júna 2023 sp. zn. 7CoCsp/44/2022 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol, že žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Urobil tak aplikujúc § 379, § 380 a § 381 CSP a po zistení, že vo veci bol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkázal.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie tvrdiac existenciu dovolacích dôvodov podľa § 420 písm. f), § 421 ods. 1 písm. a), § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku. Za právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená označil otázku, či je náležitosťou právneho úkonu, ktorým si veriteľ uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka skutkové vymedzenie splátky, pre nesplnenie ktorej k uplatneniu tohto práva došlo a či jej prípadné neuvedenie spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu. Za právnu otázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu označil otázku, „pre ktorú splátku je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky dlžníka - spotrebiteľa v prípade, ak došlo k uplatneniu práva podľa § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka“. Namietol aj, že odvolací súd nesprávne právne posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu v spore. Vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP tvrdil, že krajský súd odôvodnil rozsudok arbitrárne a nekonzistentne a do problematiky vyhlásenia splatnosti úveru v sporoch so spotrebiteľským prvkom vniesol značnú nepredvídateľnosť.
4. Žalovaný vo vyjadrení navrhol zamietnutie dovolania ako nedôvodného a uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania. Zotrval na stanovisku, že veriteľ by mal vo výzve predchádzajúcej mimoriadnemu zosplatneniu úveru aj v samotnom zosplatnení uvádzať splátku, pre omeškanie ktorej k týmto úkonom pristúpil. V dovolaní uvedené uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nepredstavujú ustálenú judikatúru, od ktorej sa konajúce súdy odklonili. Ak podľa žalobcu žalovaný uhradil poslednú splátku 20. 12. 2018 a právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť k 03. 03. 2020, takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v právnou normou stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP, časť vety pred bodkočiarkou) dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.
6. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
8. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnymporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces, ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).
9.1. Dovolateľ tvrdil, že odvolací súd odôvodnil rozsudok arbitrárne a nekonzistentne a vniesol do problematiky vyhlásenia splatnosti úveru v sporoch s prvkom spotrebiteľa značnú nepredvídateľnosť. Zhrnul priebeh súdneho konania a svoje názory na riešenie problematiky, ktorú špecifikoval vo vymedzení právnych otázok zdôvodňujúcich dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP. 9.2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) konštatuje, že ani postupom podľa § 124 CSP (teda starostlivo posudzujúc obsah dovolania) nemožno ustáliť, v čom konkrétne má spočívať dovolateľom len všeobecne tvrdená arbitrárnosť, nekonzistentnosť a nepredvídateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Naopak, preskúmaním odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu (ktoré z hľadiska konania na súde tvoria kompletizujúcu jednotu) dovolací súd zistil, že obidva súdy presvedčivo a správne vyhodnotili dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili (§ 220 CSP a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007) starostlivo prihliadajúc na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnení súdnych rozhodnutí vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súdy vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutí dbali aj na ich celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutiach rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospeli, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, spravodlivé a presvedčivé. Súdy nižších inštancií súčasne vychádzali z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov - od 01. 07. 2016 strán sporu (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Dovolací súd pripomína, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Okresný súd aj odvolací súd sa s relevantnými námietkami strán sporu náležite vysporiadali (dovolateľ ani konkrétne netvrdil, ktorý pre spor významný argument/y zostal/i zo strany súdov nepovšimnutý/é).
10. Dovolací súd konštatuje, že v postupe odvolacieho súdu v spojitosti s postupom okresného súdu nezistil žiadne vady, ktoré by boli spôsobilé ukrátiť dovolateľa na jeho procesných právach a založiť tak dôvodnosť dovolania podaného v zmysle § 420 písm. f) CSP.
11. Po zistení, že konanie pred súdom prvej inštancie ani konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľom namietanou vadou zmätočnosti vyplývajúcou z § 420 písm. f) CSP pristúpil dovolací súd k posúdeniu dovolania z hľadiska nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom. 12. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom.
13. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický odklon jej riešenia zvoleného odvolacím súdom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide o situáciu, v ktorej sa už rozhodovanie senátov dovolacieho súdu ustálilo na určitom riešení právnej otázky, odvolací súd sa však svojím rozhodnutím od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu odklonil. V prípade dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/6/2017 (podobne napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/95/2017 a 7Cdo/140/2017) uviedol, že „v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP by mal dovolateľ: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená“.
14. Právnou otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP je právna otázka, ktorá ešte nebola riešená dovolacími senátmi najvyššieho súdu, takže vo vzťahu k nej sa ani nemohla ustáliť rozhodovacia prax dovolacieho súdu. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b) CSP by dovolateľ mal a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť potrebu, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil a c) uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.
15. Pre účely ďalšieho rozhodovania dovolací súd zdôrazňuje, že charakteristickým znakom otázky relevantnej z hľadiska § 421 ods. 1 CSP je, že ide o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil, teda vysvetlil jej podstatu a uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve také riešenie, na ktorom založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Z rozhodnutí súdov nižších inštancií vyplýva, že k zamietnutiu žaloby okresným súdom došlo prioritne z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. K takémuto záveru súdy nižších inštancií dospeli po zodpovedaní právnych otázok nastolených dovolateľom v dovolaní, preto dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP je prípustné.
16.1. Súd prvej inštancie mal preukázané, že právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 30. 01. 2020 oznámil žalovanému, že k tomuto dňu je v omeškaní so splácaním pohľadávky z úveru vo výške 5.567,18 eura a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaného zároveň upozornil, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Okresný súd konštatoval, že to, s akou najstaršou splátkou, resp. s ktorými splátkami je žalovaný v omeškaní, vo výzve uvedené nie je, takže nie je potom možné posúdiť dĺžku omeškania dlžníka, ktorý sa „eventuálne nevie zariadiť tak, aby zmaril prípadné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úhradou svojho dlhu“. Výzvu zo dňa 30. 01. 2020 preto okresný súd považoval za neurčitú a uviedol, že v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka a pri splnení zákonných podmienok možno úver zosplatniť len do splatnosti najbližšej splátky. Nakoľko poslednú splátku žalovaný uhradil 20. 12. 2018, k zosplatneniu došlo 02. 03. 2020, neskoro, po uplynutí zákonnej lehoty (mohlo k nemu dôjsť najskôr do 20. 04. 2019). 16.2. Okresný súd poukázal aj na to, že banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru k 02. 03. 2020, čo žalovanému oznámila oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 03. 03. 2020. Ani z jehotextu nevyplýva, s ktorou splátkou mal byť dlžník, teda žalovaný, v omeškaní o viac ako 3 mesiace, hoci práve takéto omeškanie malo byť dôvodom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Odvolací súd k tomu doplnil (bod 27 odôvodnenia jeho rozsudku), že právny úkon zosplatnenia celého peňažného dlhu pre nezaplatenie splátky musí obsahovať aj identifikáciu tej splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Ak právny úkon zosplatnenia neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý, nakoľko vyvoláva dôvodne pochybnosti o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej lehoty 3 mesiacov pre uplatnenie takéhoto práva veriteľa. 16.3. Posudzujúc naplnenie podmienok postúpenia pohľadávky vyžadovaných v § 92 ods. 8 zákona o bankách súd prvej inštancie konštatoval, že pohľadávka nebola postupiteľná, jej postúpenie bolo obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom, a preto neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Nepreukázanie toho, že banka pred postúpením pohľadávky písomne vyzvala klienta na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní s plnením svojho záväzku aspoň 90 dní a nepreukázanie, že bol postúpený zosplatnený úver, má za následok nedokázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka.
17. Ako právnu otázku, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu špecifikoval žalobca otázku, „pre ktorú splátku je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky dlžníka - spotrebiteľa v prípade, ak došlo k uplatneniu práva podľa § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka“ v zmysle jej presného označenia. Uviedol totiž, že pri riešení tejto otázky sa odvolací súd odklonil od uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/224/2021 a od uznesenia sp. zn. 4Cdo/132/2021 pripustiac, že najvyšší súd „v uvedených rozhodnutiach neodpovedal priamo na túto otázku (či je veriteľ v podaní, ktorým sa právo na mimoriadne zosplatnenie uplatňuje povinný uvádzať, pre ktorú konkrétnu splátku pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky), no zastal podľa názoru žalobcu názor, že skutkové vymedzenie tejto splátky nie je náležitosťou tohto právneho úkonu. Dovolací súd vo vzťahu k tejto otázke konštatuje neprípustnosť dovolania, pretože v prípade dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Dovolacia otázka „pre ktorú splátku je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky dlžníka - spotrebiteľa (dovolateľ má zrejme na mysli záväzok dlžníka resp. pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi pozn. dovolacieho súdu) v prípade, ak došlo k uplatneniu práva podľa § 565 v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka“ nebola pre vyriešenie sporu nosnou, súdy na nej, ako je uvedené nižšie, nezaložili svoje rozhodnutie. Navyše potrebu jej zodpovedania odôvodnil dovolateľ v podstate dôvodmi tvoriacimi jadro druhej ním nastolenej dovolacej otázky.
18. V prípade dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ za právnu otázku, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená označil otázku, či je náležitosťou právneho úkonu, ktorým si veriteľ uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, skutkové vymedzenie splátky, pre nesplnenie ktorej k uplatneniu tohto práva došlo a či jej neuvedenie spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu.
19. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu 05. 12. 2016 (dátum uzavretia zmluvy o splátkovom úvere medzi D. D.Ľ., S.. D.., J. a žalovaným) ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 05. 12. 2016 ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšienasledujúcej splátky.
20. Dovolateľ pri vymedzení dovolacej otázky podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný bol pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru opakovane vyzývaný k úhrade omeškaných splátok, okrem iného aj výzvou z 30. 01. 2020. Výzvou z 03. 03. 2020 žalobca uplatnil právo na zaplatenie všetkých splátok, v dôsledku čoho sa stal úver splatný v celom rozsahu. Mal za to, že boli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ako podľa § 53 ods. 9, tak podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Zo žiadneho právneho predpisu podľa žalobcu nevyplýva povinnosť veriteľa uviesť v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ktorá konkrétna splátka vyvolala mimoriadnu splatnosť. Argumentoval, že veriteľ nie je povinný vedieť správne právne posúdiť, pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje uvedené právo, jeho povinnosťou je len vec skutkovo vymedziť. Ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02. 03. 2020, svoje právo uplatnil pre nezaplatenie splátky splatnej 20. 11. 2019. V spotrebiteľských sporoch môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky, ktorá mimoriadnemu zosplatneniu predchádza po dobu troch mesiacov.
21. Súd prvej inštancie nesplnenie podmienok postúpenia pohľadávky bankou na žalobcu videl s poukazom na § 525 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. v tom, že postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka písomne vyzvala klienta na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splnením svojho záväzku aspoň 90 dní a súčasne musí postupca preukázať, že bol postúpený zosplatnený úver. Okresný súd pritom dospel k záveru, že výzva zo dňa 30. 01. 2020 na úhradu dlhu do 15 dní od jej doručenia obsahujúca upozornenie, že ak v stanovenej lehote dlžná suma nebude uhradená, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru je neurčitá, pretože nie je možné posúdiť dĺžku omeškania dlžníka. Ani z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti ku dňu 02. 03. 2020 nevyplýva, s ktorou splátkou mal byť dlžník, teda žalovaný v omeškaní o viac ako 3 mesiace, hoci práve takéto omeškanie malo byť dôvodom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Odvolací súd zdôraznil, že zosplatnenie peňažného dlhu musí obsahovať identifikáciu splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo na zosplatnenie celého dlhu.
22. Z uvedeného vyplýva, že ani druhá dovolacia otázka nastolená dovolateľom nebola pre rozhodnutie sporu tou právnou otázkou, ktorej vyriešenie by malo na výsledok tohto súdneho sporu reálny vplyv, hoci bola v priebehu konania súdmi posudzovaná. Okrem nedostatku špecifikácie splátky, pre nezaplatenie ktorej veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru totiž súdy dospeli k záveru o nedostatku vecnej legitimácie žalobcu aj pre nejasnosť výzvy predchádzajúcej mimoriadnej splatnosti úveru, čo dovolateľ nenamietal. Preto jeho dovolanie aj vo vzťahu k právnej otázke uvedenej v 18. bode tohto rozsudku je neprípustné.
23. Dovolací súd nad rámec uvedeného dáva do pozornosti nedávno prijaté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. júna 2024 sp. zn. 5Cdo/197/2022, v ktorom v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok uviedol (hoci primárne pri riešení premlčania úveru v spotrebiteľskom právnom vzťahu), že účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je s poukazom na § 53 ods. 9 OZ podmienená tým, že veriteľ pred uplatnením práva požadovať splnenie celého dlhu upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na to, že toto právo využije; bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie uvedeného práva neúčinné. Z druhej vety ustanovenia § 565 OZ vyplýva, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky, a to až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 OZ). Ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú môže jednorazovo a predčasne zosplatniť celý dlh. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie poškodený.
24. Zhrnúc uvedené dovolací súd udáva, že na základe dôvodov uvedených dovolateľom, posudzujúc dovolanie aj podľa obsahu (§ 124 CSP) dospel k záveru, že je nie daná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a), b) CSP, čo by zakladalo dôvod pre odmietnutie dovolania. Vzhľadom na súčasne uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, naplnenie ktorého dovolací súd nezistil, však dovolací súd dovolanie podľa § 448 CSP zamietol.
25. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V dovolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorému vznikli trovy dovolacieho konania. Dovolací súd mu preto voči žalobcovi priznal ich náhradu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
26. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.