5 Cdo 184/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. L. A., bytom v B., teraz bývajúceho v S. proti žalovaným 1/ Ing. J. M., bývajúcemu v B.a 2/ Ing. A. M.,
bývajúcej v N. o zaplatenie 1 460,53 € s príslušenstvom, ktorá vec sa viedla na Okresnom
súde Bratislava V pod sp.zn. 15 C 147/99, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 19. marca 2009 sp.zn. 9 Co 207/07, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 19. marca 2009 sp.zn. 9 Co 207/07
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobou podanou na súde 30. marca 1999, zmenenou v priebehu konania, žalobca sa
domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu 44 000,-- Sk spolu s úrokom z omeškania. Uviedol, že žalovaná čiastka predstavuje „náhradu za užívanie“ nehnuteľností
v spoluvlastníctve účastníkov žalovanými nad rozsah ich spoluvlastníckeho podielu
za obdobie od 1. apríla 1996 do 30. júna 1996.
Okresný súd Bratislava V (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 17. októbra 2006
č.k. 15 C 147/99-121 uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi 22 000,-- Sk a náhradu
trov konania 600,-- Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu vo zvyšku
zamietol a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume
220,-- Sk. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že účastníci konania boli v rozhodnom čase
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na L. Č. X. kat. územia Š. ako parc.Č. X. - zastavaná
plocha vo výmere X. a parc. Č. X. vo výmere X., a to žalobca v podiele X. žalovaní l/ a 2/
v podiele X. v rámci ich bezpodielového spoluvlastníctva a žalovaná 2/ v podiele X. Ustálil,
že medzi nimi došlo k dohode, podľa ktorej nehnuteľnosť v celosti bude na podnikateľské 5 Cdo 184/2009
účely užívať žalovaná 2/ s tým, že žalobcovi sa poskytne náhrada vo forme peňažného plnenia
za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalobcovi náhrada za žalované obdobie ale
poskytnutá nebola, keďže účastníci sa nevedeli dohodnúť o jej výške. Dospel k právnemu
názoru, že podstata žalovaného nároku spočíva v nezhode spoluvlastníkov o právach
a povinnostiach vyplývajúcich z podielového spoluvlastníctva v otázke užívania
nehnuteľnosti a s tým súvisiacej primeranej náhrady. Nejde preto o nárok z bezdôvodného
obohatenia, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo z ustanovení §§ 136 ods. 1, 137 ods. 1 a § 139
ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákona Č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (OZ).
Podľa súdu prvého stupňa rozsah tohto nároku sa rovná nájomnému, výšku ktorého stanovil
v súlade so Všeobecne záväzným nariadením o cenovej regulácii nájomného z nebytových
priestorov vydaným Mestským zastupiteľstvom Š. z 9. júla 1993 sumou 14 666,-- Sk
mesačne. Keďže žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele jednej polovice z celku,
patrí mu náhrada vo výške 7 333,-- Sk mesačne, t.j. za tri žalované mesiace v celkovej sume
22 000,-- Sk. V časti úrokov z omeškania žalobu zamietol z dôvodu, že medzi účastníkmi
nebola dohodnutá výška odplaty ani jej zročnosť, z ktorého dôvodu žalovaní sa nemohli
dostať do omeškania s plnením peňažného dlhu.
Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) rozsudkom z 19. marca 2009 sp. zn. 9 Co 207/07
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil tak, že žalobu zamietol.
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovaným, do rúk ich zástupcu, náhradu trov konania
v sume 520,02 €. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že právny názor súdu prvého stupňa,
podľa ktorého právo žalobcu na zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľnosti vyplýva
z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ, je nesprávny. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel
k právnemu záveru, že ak právny vzťah účastníkov nebol upravený dohodou o platení určitej
náhrady za užívanie časti nehnuteľnosti, žalovaní, ktorí užívali vec aj v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu patriaceho žalobcovi, získali bezdôvodné obohatenie plnením bez
právneho dôvodu. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa ale premlčuje v subjektívnej
dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 OZ, začiatok plynutia ktorej je viazaný
na vedomosť oprávneného o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. V danom prípade žalobca po celú dobu vedel, že spornú nehnuteľnosť neužíva
v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, že ju užívajú v celosti žalovaní,
resp.žalovaná 2/ a že mu žalovaní neposkytli náhradu za to, že predmet podielového
spoluvlastníctva užívajú nad rámec ich spoluvlastníckych podielov. Žalobca teda vedel
o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a že na jeho úkor sa obohatili žalovaní. 5 Cdo 184/2009
Žalobcovi začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie jeho práva
1. júla 1996 a uplynula 1. júla 1998. Ak žalobca uplatnil svoje právo na súde až dňa 30. marca
1999, urobil tak po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby. Keďže žalovaní sa
v priebehu konania dovolali premlčania, nebolo možné premlčané právo žalobcovi priznať
(§ 100 ods. 1 OZ), uzavrel odvolací súd.
Rozsudok odvolacieho súdu žalobca napadol dovolaním. Navrhol napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť „súdu I. stupňa“ na nové konanie a rozhodnutie.
Na odôvodnenie dovolania uviedol, že „odvolací súd ignoroval dôvody prvostupňového súdu
a bez náležitého odôvodnenia návrh zamietol.“ Podľa žalobcu ním uplatnený nárok
na poskytnutie náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu nepochybne vyplýva
z podielového spoluvlastníctva účastníkov k spoločnej nehnuteľnosti a nie je možné ho
právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Právo teda bolo uplatnené včas
a nemohlo sa preto premlčať.
Žalovaní sa k dovolaniu žalobcu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné.
Odvolací súd založil svoje rozhodnutie (na rozdiel od súdu prvého stupňa) na právnom
názore, podľa ktorého ak medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o výške náhrady
za užívanie nehnuteľnosti, náhradu vo forme peňažného plnenia uplatnenú podielovým
spoluvlastníkom za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu,
treba považovať za právo z bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje podľa
§ 107 ods. 1 OZ v dvojročnej premlčacej dobe.
Žalobca v dovolaní namieta nesprávnosť tohto právneho názoru odvolacieho súdu
majúc za to, že ním uplatnený nárok vyplýva z podielového spoluvlastníctva účastníkov
k spoločnej veci, t.j. zo zákonných ustanovení upravujúcich toto spoluvlastníctvo a v takomto
prípade právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.
Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska premlčania uplatneného práva je v posudzovanej
veci určujúca správna právna kvalifikácia žalovaného nároku. Bolo preto potrebné riešiť 5 Cdo 184/2009
otázku, či právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu
zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu v prípade, ak nedošlo k dohode o náhrade
za jej neužívanie, je nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona (§ 137 ods. 1 OZ), alebo ide
o nárok z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. OZ).
Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva
držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom (spolu)vlastníckeho
práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť
v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti
spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ
ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 OZ
oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že
spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho
podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia.
Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie
spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že aj
keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden
alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho
dôvodu (o to viac, takýto záver neprichádza do úvahy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe
užívania dohodli). Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich
spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka
na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený tak,
ako to správne uviedol aj odvolací súd, ale je len podielom ideálnym. V rámci neho nie je
možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel
druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov.
Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady
vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec
v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového 5 Cdo 184/2009
spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci
o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý
vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ. Toto právo je nepochybne
majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa
§ 101 OZ. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného
obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie
nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia.
Napokon, v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú
vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je splnená ani jedna
zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž a to ani vtedy, ak
spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez
právneho dôvodu a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani
o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho
dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný z nestatočných zdrojov (porovnaj
rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2000 sp. zn. 2 Cdo 141/99).
V posudzovanej veci je nesporné, že účastníci v rozhodujúcom čase boli podielovými
spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti, že nehnuteľnosť užívali v celosti žalovaní, resp.
žalovaná 2/ a že žalobcovi náhradu vo forme peňažného plnenia neposkytli, keď sa nevedeli
dohodnúť na jej výške. Žalobca sa bezpochyby domáhal peňažného plnenia voči žalovaným
za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Uplatnil
teda právo, ktoré vyplýva z podielového spoluvlastníctva, a ktoré sa opiera o ustanovenie
§ 137 ods. 1 OZ. Toto právo má majetkovú povahu a premlčuje sa v trojročnej všeobecnej
premlčacej dobe podľa § 101 OZ.
Ak odvolací súd dospel k inému právnemu názoru a nárok žalobcu posúdil ako nárok
z bezdôvodného obohatenia, ktorý sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe
v zmysle § 107 ods. 1 OZ, jeho rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok krajského súdu podľa § 243b ods. 2 O.s.p.
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; právny názor dovolacieho súdu v tomto rozhodnutí
vyslovený je pre odvolací súd záväzný (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a tiež
dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
5 Cdo 184/2009
V Bratislave 8. júna 2010
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Patrícia Špacírová