ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov senátu JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna, PhD. v spore žalobcu U. W., narodeného XX. S. XXXX, M. R. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Bašistom, Poprad, Štefánikova 8, proti žalovanému R. V., narodenému XX. W. XXXX, W. A., L.. Q.. U. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Gergelym Pšenákom, Nové Zámky, M. R. Štefánika 30, o zaplatenie 3.300 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 18C/66/2021, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 08. marca 2023 sp. zn. 25Co/113/2022 takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a.
Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 08. apríla 2022 sp. zn. 18C/66/2021 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.300 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti, teda v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.300 eur od 17. júla 2020 do zaplatenia žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi stranami sporu bola 10. októbra 2019 uzavretá kúpna zmluva, predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla Citröen Jumper, rok výroby 2008, VIN: U., farba žltá. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene za predmet kúpnej zmluvy vo výške 8.500 eur s tým, že žalovaný uhradil pri podpise zmluvy 5.000 eur a doplatok kúpnej ceny 3.500 eur mal zaplatiť pri prebratí odhláseného technického preukazu. Odhlásenie, resp. prihlásenie nového držiteľa motorového vozidla si zabezpečoval žalovaný sám, resp. prostredníctvom ním splnomocnenej osoby. Ku dňu 17. júla 2020 žalobca registroval, že motorové vozidlo je prihlásené na nových (slovenských) evidenčných číslach, teda minimálne ku dňu 17. júla 2020 nastala podmienka doplatenia zostatku kúpnej ceny. Žalovaný uhradil prostredníctvom tretej osoby (M. N.) dňa 13. apríla 2021 časť doplatku kúpnej ceny vo výške 200 eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca a žalovaný uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca predalžalovanému osobné motorové vozidlo Citroën Jumper. Kúpna cena mala byť zaplatená v dvoch splátkach - prvá splátka vo výške 5.000 eur bola zaplatená pri odovzdaní vozidla, zaplatenie druhej splátky v sume 3.500 eur bolo v zmluve viazané na odkladaciu podmienku - druhá splátka kúpnej ceny mala byť zaplatená vtedy, keď bude žalovanému doručený odhlásený technický preukaz. Okresný súd mal preukázané, že v roku 2020 bola žalovanému doručovaná preložená kúpna zmluva a preložený technický preukaz, na základe týchto dokumentov potom žalovaný motorové vozidlo v priebehu roku 2020 prehlásil. Motorové vozidlo je zapísané vo vlastníctve žalovaného. Podľa okresného súdu bolo zmyslom odkladacej podmienky pre zaplatenie druhej splátky kúpnej ceny doručenie dokladov žalovanému tak, aby mohol žalovaný motorové vozidlo prehlásiť a zapísať v evidencii motorových vozidiel na seba. Táto skutočnosť nepochybne nastala - medzi stranami nebolo sporné, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy je v evidencii motorových vozidiel prepísané na žalovaného. Nakoľko odkladacia podmienka uvedená v zmluve bola podľa názoru okresného súdu splnená, žalobe čo do istiny vyhovel. Čo sa týka zaplatenia úrokov z omeškania, okresný súd nemal zo strany žalobcu preukázané, kedy presne došlo k prepisu vozidla, t. j. kedy sa žalovaný dostal do omeškania. Z toho dôvodu žalobu v časti žalovaných úrokov z omeškania zamietol. Na vec aplikoval § 133 ods. 1, § 517 ods. 2, § 588 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 s prihliadnutím na § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný (úspech žalovaného čo do zamietnutých úrokov z omeškania okresný súd považoval za nepatrný) priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 08. marca 2023 sp. zn. 25Co/113/2022 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania potvrdil a rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil, na ich závere vec právne posúdil a svoje rozhodnutie primerane odôvodnil. V plnom rozsahu sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o naplnení odkladacej podmienky, preto rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil v súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP. Doplnil, že žalovaný sa počas celého konania a v odvolaní bránil, že žalobca mu doposiaľ neodovzdal odhlásený vodičský (správne má byť technický, pozn.) preukaz ako bolo dojednané v kúpnej zmluve. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca odovzdal žalovanému doklady a technický preukaz vydaný v Poľsku, kde auto kupoval. Žalovaný tvrdil, že žalobca si nesplnil povinnosť odovzdať mu odhlásený technický preukaz a že mal najprv prihlásiť vozidlo na Slovensku a potom ho odhlásiť, aby si ho mohol zapísať na svoje meno žalovaný. V priebehu konania žalovaný netvrdil, že medzi stranami bola dohoda o povinnosti žalobcu prihlásiť motorové vozidlo na Slovensku a zároveň ho odhlásiť. V čase uzavretia kúpnej zmluvy žalovaný musel mať vedomosť, že vozidlo je dovezené z Poľska a nie je evidované na Slovensku. V bode VI. kúpnej zmluvy sa strany dohodli, že kupujúci je povinný vykonať prepis vlastníctva vozidla na dopravnom inšpektoráte do 10 dní od podpisu zmluvy. Prepis vozidla bol vykonaný, žalovaný je zapísaný ako vlastník vozidla. Tvrdenie žalovaného, že doposiaľ mu nebol doručený odhlásený technický preukaz a žaloba je podaná predčasne je podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne. Žalovaný neuviedol, aký vplyv by malo doručenie odhláseného technického preukazu na jeho vlastníctvo a jeho evidenciu ako držiteľa a vlastníka vozidla na dopravnom inšpektoráte. Svojej povinnosti plniť žalobcovi si bol žalovaný vedomý, nasvedčuje tomu zaplatenie 200 eur a komunikácia medzi stranami. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262, § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) tvrdiac dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP. Podľa dovolateľa z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že sporné motorové vozidlo nadobudol žalobca z Poľska a doposiaľ nebolo na území Slovenskej republiky evidované. V dovolaní popísal podrobný postup prihlásenia dovezeného vozidla zo zahraničia do evidencie vozidiel na príslušnom orgáne Policajného zboru. Tento proces je časovo a finančne náročný, a preto nie je možné zameniť odkladaciu povinnosť predávajúceho - žalobcu predložiť odhlásený technický preukaz na meno dovolateľa s doručením prekladov dokumentov z poľskéhojazyka. Názor súdu označil za zmätočný a svojvoľný. Na to, aby mohol žalobca plniť svoju zmluvnú povinnosť doručiť odhlásený technický preukaz žalovanému musel by najprv vykonať všetky úkony na prihlásenie vozidla (pred orgánom PZ) a následne vykonať úkon na PZ, a to odhlásenie vozidla na meno žalovaného. K tomuto však doposiaľ nedošlo a žalobca uvedenú skutočnosť nepreukázal. Odkladacia povinnosť žalobcu nebola do dnešného dňa naplnená, a preto považoval žalobu za predčasnú a nedôvodnú. Svojvoľným hodnotením a vykonaním dôkazov súd prvej inštancie porušil právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V súvislosti s tvrdeným nezákonným procesom dokazovania dovolateľ poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. III. ÚS 19/04, I. ÚS 52/09, III. ÚS 332/09, III. ÚS 36/2010, N 19/2010, RV/1968). Podľa dovolateľa tým, že odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď sa stotožnil s jeho argumentáciou, nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP. Vzhľadom na uvedené dovolateľ navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu a má za to, že súd rozhodol správne, v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré správne vyložil a zaoberal sa dostatočne každou potrebnou skutočnosťou, ktorá bola v konaní zistená. Dovolanie považoval za nedôvodné, pretože podľa jeho názoru pri rozhodovaní súdu nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému boli doručené všetky doklady potrebné na to, aby si motorové vozidlo mohol prihlásiť. Keďže žalovaný potvrdil, že motorové vozidlo má prepísané na seba, žalobca je presvedčený, že má nárok na doplatenie dohodnutej kúpnej ceny. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie odmietol a žalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP, časť vety pred bodkočiarkou) dospel k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.
6. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
8. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zozákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).
9. Z dovolacej argumentácie vyplýva, že dovolateľ nesúhlasí so spôsobom, akým súdy nižších inštancií vykonali dôkazy a ako vyhodnotili skutkový stav veci. Tvrdil, že odkladacia podmienka obsiahnutá v kúpnej zmluve nebola doposiaľ zo strany žalobcu splnená. Inými slovami, dovolateľ rozporuje proces dokazovania.
10. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov (poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. 10.1. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, majúcej základ v ústavnom princípe nezávislosti súdov. Táto zásada, vyplývajúca z čl. 15 základných princípov Civilného sporového poriadku, normatívne rozvinutá v § 191 ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (v podrobnostiach pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729). 10.2. O vadách v procese dokazovania možno hovoriť, ak súd vychádzal pri rozhodnutí zo skutočnosti, pre ktorú nie je z vykonaných dôkazov podklad, alebo ak považoval určitú skutočnosť za základ svojho rozhodnutia úplne inak, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, prípadne, ak nezistil určitú podstatnú skutočnosť, ktorá bez ďalšieho z vykonaného dokazovania vyplýva. 10.3. Na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), hodnotenie dôkazov z iných, než z vyššie uvedených dôvodov, nie je možné preskúmavať dovolacím súdom.
11. Po preskúmaní obsahu spisu dovolací súd konštatuje, že v postupe odvolacieho súdu v spojitosti s postupom okresného súdu nezistil žiadne vady, ktoré by boli spôsobilé ukrátiť dovolateľa na jeho procesných právach a založiť tak dôvodnosť podaného dovolania.
12. V posudzovanom spore okresný súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli dňa 10. októbra 2019 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo špecifikované v bode I. kúpnej zmluvy. Kúpna cena dohodnutá vo výške 8.500 eur mala byť zaplatená v dvoch splátkach tak, že prvá splátka v sume 5.000 eur bola vyplatená pri prebratí vozidla a druhá splátka v sume 3.500 eur mala byť zaplatená po splnení odkladacej podmienky - pri prebratí odhláseného technického preukazu žalovaným (bod II. kúpnej zmluvy). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vozidlo od žalobcu prevzal a pri odovzdaní vozidla mu zaplatil sumu 5.000 eur. Výpoveďou žalovaného bolo preukázané, že v čase rozhodovania okresného súdu bolo vozidlo v evidencii zapísané na žalovaného v r. 2021 a pri odovzdaní vozidla mu bol odovzdaný poľský technický preukaz vozidla. Z výpovede žalovaného a zo správy o platbe zo dňa 13. apríla 2021 okresný súd zistil, že žalovaný zaplatil žalobcovi prostredníctvom M. N. sumu 200 eur. Z e-mailovej komunikácie mal ďalejpreukázané, že prekladateľka X. U. zasielala v januári 2020 žalovanému preloženú kúpnu zmluvu a preložený technický preukaz; zásielka bola uložená na meno žalovaného na pošte dňa 30. januára 2020. Z facebookovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným z februára, resp. marca 2021 vyplynulo, že žalobca so žalovaným o doplatení kúpnej ceny za auto komunikoval, žalovaný doplatenie kúpnej ceny žalobcovi sľúbil. Okresný súd vyjadril názor, že zmyslom odkladacej podmienky pre zaplatenie druhej splátky kúpnej ceny bolo doručenie dokladov žalovanému tak, aby mohol žalovaný motorové vozidlo prehlásiť a zapísať v evidencii motorových vozidiel na seba, k čomu nepochybne došlo. Dôvodil, že medzi stranami nebolo sporné, že dotknuté motorové vozidlo je v evidencii motorových vozidiel prepísané na žalovaného, a preto z dôvodu splnenia odkladacej podmienky žalobe v časti uplatnenej istiny vyhovel. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o naplnení odkladacej podmienky, preto rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. V odôvodnení rozsudku okrem iného poukázal na bod VI. kúpnej zmluvy, v zmysle ktorého sa strany dohodli, že kupujúci (t. j. žalovaný) je povinný vykonať prepis vlastníctva vozidla na dopravnom inšpektoráte do 10 dní od podpisu zmluvy. Odvolací súd skonštatoval, že prepis vozidla bol vykonaný a žalovaný je zapísaný ako vlastník vozidla. Žalovaný si bol navyše podľa názoru odvolacieho súdu vedomý svojej povinnosti plniť žalobcovi, čomu nasvedčuje plnenie časti kúpnej ceny v sume 200 eur a komunikácia medzi stranami.
13. Dovolací súd udáva, že vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky (§ 36 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka). Odkladacia (suspenzívna) podmienka (§ 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka) vyvolá právne účinky právneho úkonu, teda subjektívnych práv s ňou spojených, jej splnením. Do času, kedy má byť podmienka splnená, prípadne do času jej nesplnenia alebo zmarenia (conditione pendente) existuje stav neistoty, či právny úkon, ktorý je (už uzavretím) platný a pre účastníkov záväzný, nadobudne účinnosť. Účastníci právneho úkonu sú právnym úkonom viazaní už od jeho počiatku, avšak až od času splnenia podmienky, ak nebolo stranami dohodnuté niečo iné, nadobudne právny úkon aj právne účinky, pretože až v tomto čase je naplnená vôľa účastníkov byť týmto právnym úkonom viazaný. Ak však k splneniu podmienky nedôjde, právny úkon právne účinky nenadobudne. Stav neistoty teda trvá buď do času splnenia podmienky, alebo do času, kedy sa stane istým, že očakávané právne účinky nikdy nenastanú (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 251 - 257 s.).
14. Podľa názoru dovolacieho súdu vykonané dokazovanie dostatočne odôvodňuje skutkové i právne závery prijaté súdmi nižšej inštancie. V súdenom spore dovolací súd nezistil v postupe súdov pochybenia alebo vady v procese dokazovania a jeho vyhodnotenia predstavujúce porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. Z odôvodnení rozhodnutí odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie vyplýva, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, pričom podľa dovolacieho súdu sa ustálené skutkové závery nejavia ako svojvoľné. Argumentácia žalovaného vo vzťahu k tvrdenému nesplneniu odkladacej podmienky žalobcom, t. j. že mu doposiaľ nebol odovzdaný odhlásený technický preukaz, nie je vo vzťahu k výsledným zisteniam súdov rozhodujúca. V snahe autenticky porozumieť obsahu dohodnutej odkladacej podmienky je potrebné skúmať jej znenie vyjadrené v písomnej zmluve nielen jazykovo (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ale je nutné nájsť jej zmysel a účel resp. dôvod jej dohodnutia (dovŕšiť prevod vlastníctva hnuteľnej veci aj jeho zaznamenaním v príslušnej evidencii). V tomto kontexte bol zmysel a účel dohodnutej odkladacej podmienky nesporne naplnený -motorové vozidlo je v evidencii motorových vozidiel prepísané na žalovaného. Túto skutočnosť potvrdil aj sám žalovaný na pojednávaní dňa 08. apríla 2022. Fakt, že dovolateľ sa nestotožňuje so spôsobom vykonania a vyhodnotenia dôkazov a skutkových okolností nemôže bez ďalšieho viesť k záveru, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.
15. Dovolací súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a nie je oprávnený prehodnocovaťskutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Prieskum skutkových zistení zo strany dovolacieho súdu spočíva iba v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak tieto vady v súdenej veci nezistil.
16. V kontexte uvedených dôvodov dovolací súd uzatvára, že dovolanie, v ktorom dovolateľ namieta vadu zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f) CSP je prípustné, ale nie je dôvodné. Dovolací súd preto dovolanie zamietol podľa § 448 CSP.
17. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V dovolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorému vznikli trovy dovolacieho konania. Dovolací súd mu preto voči žalovanému priznal ich náhradu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
18. Tento rozsudok prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.