5 Cdo 175/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného M.., s.r.o. v likvidácii, so sídlom v R., IČO : X., proti povinnej J. B., bývajúcej v D., o vymoženie 5 575,45 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7 Er 622/2002, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. L. M., Exekútorský úrad so sídlom v L.,
zastúpeného JUDr. M. K., advokátom v R., proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline
z 10. marca 2010, sp. zn. 10 CoE 81/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
Oprávnenému a povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Dolný Kubín uznesením z 5. augusta 2009, č.k. 7 Er 622/2002-62
neschválil rozvrh výťažku z predaja nehnuteľností na dražbe konanej dňa 21. júla 2008,
zapísaných na LV č. X., a to zastavané plochy o výmere X. m2, parcelné číslo X. a na nich
postavenú radovú garáž. súp. č. X., zapísaných v kat. úz. D., obec D., vykonaného súdnym
exekútorom JUDr. L. M., Exekútorský úrad L., v exekučnom konaní sp. zn. EX X.,
obsiahnutého v zápisnici o rozvrhu výťažku dražby nehnuteľnosti z rozvrhového
pojednávania konaného dňa 31. marca 2009. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny
exekútor nesprávne vypočítal svoju odmenu za výkon exekučnej činnosti. V dôsledku toho
došlo i k určeniu nesprávnej výšky celkových trov exekúcie uspokojovaných v rámci prvej
skupiny. Uvedený chybný postup súdneho exekútora mal vplyv na správnosť rozvrhu výťažku
ako celku, preto okresný súd rozvrh výťažku z predaja nehnuteľností neschválil.
Krajský súd v Žiline na odvolanie súdneho exekútora uznesením zo dňa 10. marca
2010 sp. zn. 10 Co E 81/2009 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil i s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie súdny exekútor, ktorý
navrhol uznesenie odvolacieho súdu zmeniť a schváliť rozvrh výťažku z predaja
nehnuteľností na dražbe, tak ako bol vykonaný súdnym exekútorom. Z obsahu dovolania
vyplýva, že dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom,
zastávajúc pritom názor, že v exekučnom konaní ako aj pri výpočte trov exekúcie postupoval
správne, pretože vychádzal z dikcie platných a účinných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších noviel ako aj z ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236
a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v predmetnej veci nevykazuje znaky
žiadneho z hore uvedených uznesení, proti ktorému by bolo dovolanie prípustné.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom nebola v konaní zistená a ani dovolateľom namietaná.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl.
O.s.p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania
v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny
právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov
vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo
procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania
súdneho exekútora nemožno vyvodiť ani z ustanovenia § 239 O.s.p. a ani z ustanovenia § 237
O.s.p.
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie súdneho exekútora ako neprípustné podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania
sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným oprávnenému a povinnej vzniklo právo na náhradu
trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.).
Dovolací súd im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodali návrh
na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. septembra 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová