Najvyšší súd
5 Cdo 172/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa K. G., bývajúceho v M., proti odporkyni I. G., bývajúcej v M., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k t.č. plnoletej S. G., nar. X., bývajúcej v M. a maloletému K. G., nar. X., bývajúcemu u matky, zastúpeným kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, vedenej na Okresnom súde Košice-
okolie pod sp.zn. 14 C 29/2008,o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 30. septembra 2013 sp.zn. 7CoP 278/2013, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice-okolie rozsudkom z 30. mája 2013 č.k.14C 29/2008-472 zaviazal
navrhovateľa platiť na výživu S. G., nar. X. za obdobie od 25. apríla 2009 do 26. decembra
2010 sumu 130,00 eur mesačne za obdobie od 27. decembra 2010
do 17. decembra 2011 sumu 50,00 eur mesačne a za obdobie od 18. decembra 2011
do 11. októbra 2012 sumu 200,00 eur mesačne a mal. K. G., nar. X.
za obdobie od 25. apríla 2009 do 26. decembra 2010 sumu 100 eur mesačne za obdobie
od 27. decembra 2010 do 17. decembra 2011 sumu 50,00 eur mesačne od 18. decembra 2011
do budúcna sumu 150,00 eur mesačne, vždy do l. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého.
Dlžné výživné za čas od 25. apríla 2009 do 11. októbra 2012 na dcéru S. v sume
4 078.19 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 200,00 eur mesačne spolu
s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Dlžné výživné na mal. K. za 25.
apríla 2009 do 30. mája 2013 v sume 4 040.85 eur povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 200.00 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody
splátok. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi
a odporkyni uložil povinnosť nahradiť trovy štátu na účet okresného súdu každému v sume
259,50 eur.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30. septembra 2013 sp.zn. 7CoP 278/2013
na základe odvolania navrhovateľa a odporkyne napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
vo výrokoch o určení výživného a dlžného výživného pre plnoletú S. a maloletého K. potvrdil
ako vecne správny (§ 219 O.s.p.) a súčasne zmenil rozsudok v napadnutom výroku
o splatnosti dlžného výživného tak, že dlžné výživné za obdobie od 25. apríla 2009
do 11. októbra 2012 v sume 4.078,19 eura pre plnoletú S. bol navrhovateľ povinný zaplatiť do
60 dní od právoplatnosti rozsudku S. G. a dlžné výživné
pre maloletého K. za obdobie od 25. apríla 2009 do 30. mája 2013 v sume 4.040,85 eura bol
navrhovateľ povinný uhradiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku odporkyni.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie a žiadal, aby
dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a určil výšku bežného výživného pre mal. K. G. a S. G. primerane jeho finančným schopnostiam a možnostiam. V dovolaní navrhovateľ
opísal skutkové okolnosti prejednávanej veci, namietal neprimeranú výšku určenej
vyživovacej povinnosti vo vzťahu k jeho majetkovým pomerom a vytýkal súdom nižšieho
stupňa, že nezohľadnili jeho skutočné majetkové pomery, pasíva, finančné prostriedky, ktoré
vynaložil na svoju predchádzajúcu manželku a deti, existenciu viacerých vyživovacích
povinností a skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k druhej manželke a dcére,
s ktorými žije v spoločnej domácnosti.
Odporkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), ešte pred tým, než by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a než by sa napadnutým rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či účastník konania podal dovolanie v zákonom určenej lehote.
Dovolací súd pri posudzovaní včasnosti podania dovolania žalovaným vychádzal
z ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom
stupni.
V zmysle ustanovenia § 240 ods. 2 O.s.p., zmeškanie lehoty na podanie dovolania
podľa odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote
na odvolacom alebo dovolacom súde.
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa,
ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný
deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.).
Ako vyplýva zo spisu rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 30. septembra 2013
sp.zn. 7CoP 278/2013 bol doručovaný právnej zástupkyni navrhovateľa poštou. Z doručenky,
ktorá je pripojená k pokynu na doručenie tohto rozhodnutia (č.l. 517 spisu) vyplýva, že právna
zástupkyňa navrhovateľa prevzala doručované rozhodnutie osobne dňa 17. októbra 2013.
Právny zástupca odporkyne prevzal doručované rozhodnutie osobne dňa 16. októbra 2013.
Doručením rozsudku odvolacieho súdu všetkým účastníkom konania nadobudlo toto
rozhodnutie právoplatnosť (§ 159 ods. 1 O.s.p.). V nadväznosti na vyššie uvedené
ustanovenia treba vychádzať z toho, že jednomesačná lehota zákonom vymedzená na podanie
dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) začala v danom prípade plynúť 17. októbra 2013, kedy
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť, a jej koniec pripadol na
nedeľu 17. novembra 2013, pričom posledným dňom lehoty bol najbližší nasledujúci
pracovný deň (§ 57 ods.2 O.s.p.), t.j. pondelok 18. novembra 2013.
Pokiaľ dovolateľ, ako to vyplýva z podacej pečiatky na poštovej obálke, v ktorej bolo
dovolanie doručené (č.l. 540 spisu), podal dovolanie na poštovú prepravu až 13. marca 2014,
urobil tak oneskorene.
Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie
navrhovateľa odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa dovolaním z hľadiska
jeho procesnej prípustnosti (§ 237 O.s.p. a § 238 O.s.p.), ani opodstatnenosti.
V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1
O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. júla 2014
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová