Najvyšší súd

5 Cdo 172/2014

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa K. G., bývajúceho v M., proti odporkyni I. G., bývajúcej v M., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k t.č. plnoletej S. G., nar. X., bývajúcej v M. a maloletému K. G., nar. X., bývajúcemu u matky, zastúpeným kolíznym opatrovníkom

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, vedenej na Okresnom súde Košice-

okolie pod sp.zn. 14 C 29/2008,o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 30. septembra 2013 sp.zn. 7CoP 278/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Odporkyni nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice-okolie rozsudkom z 30. mája 2013 č.k.14C 29/2008-472 zaviazal

navrhovateľa platiť na výživu S. G., nar. X. za obdobie od 25. apríla 2009 do 26. decembra

2010 sumu 130,00 eur mesačne za obdobie od 27. decembra 2010

do 17. decembra 2011 sumu 50,00 eur mesačne a za obdobie od   18. decembra 2011  

do   11. októbra 2012 sumu 200,00 eur mesačne a mal. K. G., nar. X.

za obdobie od 25. apríla 2009 do 26. decembra 2010 sumu 100 eur mesačne za obdobie

od 27. decembra 2010 do 17. decembra 2011 sumu 50,00 eur mesačne od 18. decembra 2011

do budúcna sumu 150,00 eur mesačne, vždy do l. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého.

Dlžné výživné za čas od 25. apríla 2009 do 11. októbra 2012 na dcéru S. v sume

4 078.19 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 200,00 eur mesačne spolu

s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Dlžné výživné na mal. K. za 25.

apríla 2009 do 30. mája 2013 v sume 4 040.85 eur povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 200.00 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody

splátok. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi

a odporkyni uložil povinnosť nahradiť trovy štátu na účet okresného súdu každému v sume

259,50 eur.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 30. septembra 2013 sp.zn. 7CoP 278/2013

na základe odvolania navrhovateľa a odporkyne napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

vo výrokoch o určení výživného a dlžného výživného pre plnoletú S. a maloletého K. potvrdil

ako vecne správny (§ 219 O.s.p.) a súčasne zmenil rozsudok v napadnutom výroku

o splatnosti dlžného výživného tak, že dlžné výživné za obdobie od 25. apríla 2009

do 11. októbra 2012 v sume 4.078,19 eura pre plnoletú S. bol navrhovateľ povinný zaplatiť do

60 dní od právoplatnosti rozsudku S. G. a dlžné výživné

pre maloletého K. za obdobie od 25. apríla 2009 do 30. mája 2013 v sume 4.040,85 eura bol

navrhovateľ povinný uhradiť do 60 dní od právoplatnosti rozsudku odporkyni.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie a žiadal, aby

dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a určil výšku bežného výživného pre mal. K. G. a S. G. primerane jeho finančným schopnostiam a možnostiam.   V dovolaní navrhovateľ

opísal skutkové okolnosti prejednávanej veci, namietal neprimeranú výšku určenej

vyživovacej povinnosti vo vzťahu k jeho majetkovým pomerom a vytýkal súdom nižšieho

stupňa, že nezohľadnili jeho skutočné majetkové pomery, pasíva, finančné prostriedky, ktoré

vynaložil na svoju predchádzajúcu manželku a deti, existenciu viacerých vyživovacích

povinností a skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k druhej manželke a dcére,

s ktorými žije v spoločnej domácnosti.

Odporkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), ešte pred tým, než by pristúpil k posúdeniu opodstatnenosti dovolania a než by sa napadnutým rozhodnutím zaoberal z hľadiska jeho vecnej správnosti, skúmal najskôr, či účastník konania podal dovolanie v zákonom určenej lehote.

Dovolací súd pri posudzovaní včasnosti podania dovolania žalovaným vychádzal  

z ustanovenia § 240 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom

stupni.

V zmysle ustanovenia § 240 ods. 2 O.s.p., zmeškanie lehoty na podanie dovolania

podľa odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote

na odvolacom alebo dovolacom súde.

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa,

ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok

lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne

na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný

deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.).

Ako vyplýva zo spisu rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 30. septembra 2013

sp.zn. 7CoP 278/2013 bol doručovaný právnej zástupkyni navrhovateľa poštou. Z doručenky,

ktorá je pripojená k pokynu na doručenie tohto rozhodnutia (č.l. 517 spisu) vyplýva, že právna

zástupkyňa navrhovateľa prevzala doručované rozhodnutie osobne dňa 17. októbra 2013.

Právny zástupca odporkyne prevzal doručované rozhodnutie osobne dňa 16. októbra 2013.

Doručením rozsudku odvolacieho súdu všetkým účastníkom konania nadobudlo toto

rozhodnutie právoplatnosť (§ 159 ods. 1 O.s.p.). V nadväznosti na vyššie uvedené

ustanovenia treba vychádzať z toho, že jednomesačná lehota zákonom vymedzená na podanie

dovolania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) začala v danom prípade plynúť 17. októbra 2013, kedy

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť, a jej koniec pripadol na

nedeľu 17. novembra 2013, pričom posledným dňom lehoty bol najbližší nasledujúci

pracovný deň (§ 57 ods.2 O.s.p.), t.j. pondelok 18. novembra 2013.

Pokiaľ dovolateľ, ako to vyplýva z podacej pečiatky na poštovej obálke, v ktorej bolo

dovolanie doručené (č.l. 540 spisu), podal dovolanie na poštovú prepravu až 13. marca 2014,

urobil tak oneskorene.

Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky oneskorene podané dovolanie

navrhovateľa odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa dovolaním z hľadiska

jeho procesnej prípustnosti (§ 237 O.s.p. a § 238 O.s.p.), ani opodstatnenosti.

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224

ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1

O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. júla 2014

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová