5Cdo/17/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a sudkýň JUDr. Viery Petríkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne: J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, s. r. o., so sídlom Horná strieborná 4, Banská Bystrica, IČO: 47 253 011, proti žalovaným: 1/ J.. Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., V. XXXX/X, zastúpený Mgr. Patrik Pálffy, advokát, Záborského 10089/20, Martin, 2/ V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., X. XXXX/XX, 3/ C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., X. XXXX/XX, žalovaní 2/ a 3/ právne zastúpení: JUDr. Ján Garaj, advokát so sídlom v Prešove, Hlavná 137, 4/ maloletý V. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený ustanovenou opatrovníčkou: Y. A., bytom A., B. XXXX/XX, o určenie neplatnosti závetu, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 8C/111/2010, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/337/2017 zo dňa 23. mája 2018 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 7Co/337/2017 zo dňa 19. septembra 2018, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovaným priznáva náhradu trov konania proti žalobkyni v celom rozsahu.

Odôvodnenie

1.1. Okresný súd Martin rozsudkom z 22.6.2017 č. k. 8C/111/2010-987 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že závet zo dňa 15.06.2006 vyhotovený poručiteľom J.. V. K., naposledy bytom N. XXX, zomrelým dňa XX.XX.XXXX, je neplatný (výrok I.). Žalovaným v rade 1/, 2/, 3/ a 4/ priznal voči žalobkyni právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Slovenskej republike priznal voči žalobkyni právo na náhradu nákladov na vypracovanie znaleckých posudkov, ktoré boli hradené zo štátnych prostriedkov (výrok III.). 1.2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že sporný závet bol vyhotovený v písomnej podobe a bol podpísaný poručiteľom. Nakoľko išlo o alografný závet, ktorý nebol vyhotovený vlastnou rukou poručiteľa, musel byť podpísaný dvoma svedkami súčasne prítomnými, ktorí svojim podpisom potvrdili, že poručiteľ pred nimi prehlásil, že závet obsahuje jeho poslednú vôľu. Konštatoval, že v závere sporného závetu bolo uvedené, že poručiteľ tento vlastnoručne podpísal a výslovne prejavil, že listinaobsahuje jeho poslednú vôľu v zmysle § 476b Občianskeho zákonníka pred Q.. M. B. a J. W., súčasne prítomnými svedkami s dátumom 15.06.2006. Keďže žalobkyňa namietala pravdivosť prehlásení týchto svedkov, okresný súd vykonal dokazovanie ich výpoveďami. Tieto vyhodnocoval v spojení s vyjadreniami uvedených svedkov v rámci trestného konania, v ktorom sa riešila vražda poručiteľa. Dospel k záveru, že závet obsahuje jednoznačné a zrozumiteľné prehlásenie oboch svedkov, že boli súčasne prítomní pri prehlásení poručiteľa o tom, že závet obsahuje jeho poslednú vôľu. Vo výpovediach v trestnom konaní J. W. opätovne uviedla, že závet poručiteľ podpísal pred ňou a pred Q.. B.. Nejednoznačne sa začala vyjadrovať až v rámci konania v súdenej veci. Za nelogické označil tvrdenie svedka B., ktorý spochybňoval svoj písomný prejav v závete, keďže ide o advokáta, ktorý poskytuje právne služby a nemožno mať rozumné pochybnosti o tom, že by pri spisovaní závetu pochybil tak, ako to neskôr vo svojej výpovedi tvrdil, že prejav vôle poručiteľ neurobil pred ním ako svedkom napriek tomu, že táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z písomného závetu. Okresný súd ustálil, že sporný závet bol podpísaný svedkami Q.. B. a J. W. tak, ako je to v ňom uvedené, ktorí potvrdili, že poručiteľ pred nimi ako svedkami závet podpísal a výslovne prejavil, že obsahuje jeho poslednú vôľu.

2.1. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 23.5.2018 sp. zn. 7Co/337/2017 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 7Co/337/2017 zo dňa 19.9.2018 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň poukázal. 2.2. V odôvodnení rozsudku okrem iného vyslovil, že v prejednávanej veci neboli pochybnosti o tom, že poručiteľ podpísal sporný závet, z obsahu ktorého vyplynulo, že prejavil svoju poslednú vôľu pred svedkami Q.. B. a J. W.. Ich prehlásenie v písomnom závete považoval za jednoznačné, z ktorého vyplynulo, že boli obaja súčasne prítomní pri prehlásení poručiteľa o tom, že uvedená listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Ich vyjadrenia v trestnom konaní považoval za jednoznačné, z vykonaného dokazovania mu nevyplynuli žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že by boli ovplyvňovaní pri výpovedí v trestnom konaní tak, že by uvádzali nepravdivé skutočnosti týkajúce sa poslednej vôle poručiteľa. Naopak, aj z časového hľadiska je možné dospieť k záveru, že výsluch v čase trestného konania bol robený v krátkom období po vyhotovení poslednej vôle poručiteľa. V tom čase mohli mať uvedení svedkovia „v čerstvej pamäti“ okolnosti, za ktorých došlo k vyhotoveniu tejto poslednej vôle.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, prípustnosť ktorého odôvodnila poukazom na § 420 písm. f/ a § 421 ods. 1 písm. c/ CSP. Dovolateľka nesúhlasila so záverom, ktorý vyslovili súdy v základnom konaní, že alografný závet poručiteľa z 15.6.2006 spĺňa zákonné podmienky v zmysle § 476b OZ. Argumentovala, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že alografný závet je formou súkromného závetu, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, avšak závetca musí takýto vlastnoručne podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými vyhlásiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Rozhodujúcim teda nie je to, či takéto poučenie daná listina obsahuje, ale samotný fakt, či sa tak naozaj pred súčasne oboma prítomnými svedkami stalo. Trvala na tom, že v rámci konania svedkovia túto skutočnosť nepotvrdili, a preto je závet neplatný. Nesprávny postup súdov nižších stupňov videla v nesprávnom vyhodnotení dokazovania. Zdôraznila, že svedok Q.. B. ani svedkyňa W. jednoznačne v rámci svojich niekoľkých výpovedí nepotvrdili, že ich neb. J.. K. informoval o tom, že závet obsahuje jeho poslednú vôľu. Navyše svedok Q.. B. vo svojej výpovedi v tomto konaní oznámil, že zo strany zástupcu žalovaných 2/ a 3/ bol vyvíjaný nátlak súvislosti s jeho výpoveďou. Súdy nevyhodnotili ani výpoveď svedka N., ktorý uviedol, že v rámci trestného konania neboli skúmané formálne ani iné náležitosti závetu a všetky otázky boli kladené iba z pohľadu zistenia motívu vraždy poručiteľa. Mala za to, že súd uvedeným nesprávnym procesným postupom zasiahol do jej práva na spravodlivý proces.

4. K dovolaniu dovolateľky sa vyjadrili žalovaní 2/ a 3/, ktorí navrhli dovolanie zamietnuť ako nedôvodné. Zástupkyňa maloletého žalovaného 4/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že ho považuje za dôvodné.

5. Dovolateľka v reakcii na vyjadrenie žalovaných 2/ a 3/ k jej dovolaniu už len opakovala svoje argumenty uvedené v dovolaní.

6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné zamietnuť.

7. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu (1Cdo/54/2018, 2Cdo/33/2017, 3Cdo/33/2017, 4Cdo/54/2018, 5Cdo/104/2017, 7Cdo/29/2018, 8Cdo/140/2017).

11. V uvedenom prípade vyvodzovala dovolateľka prípustnosť dovolania z § 420 písm. f/ CSP.

12. Vo vzťahu k prípustnosti dovolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 420 písm. f/ CSP dovolateľka namietala, že alografný závet poručiteľa z 15.6.2006 nespĺňa zákonné podmienky v zmysle § 476b OZ. Argumentovala, že v rámci konania svedkovia nepotvrdili, že poručiteľ pred dvoma svedkami súčasne prítomnými vyhlásil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, a preto je závet neplatný.

13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou apožiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

14. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu spĺňa podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonné kritériá v zmysle ustanovenia § 393 CSP. V reakcii na dovolacie argumenty dovolateľa dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, pričom to rozhodne nie je tento prípad. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné, alebo na ktoré považuje odvolací súd za nevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05). Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06).

15. Dovolací súd dospel k záveru, že doposiaľ vykonané dokazovanie dostatočne odôvodňuje prijaté závery súdu prvej inštancie i súdu odvolacieho. Z obsahu spisu vyplýva existencia závetu poručiteľa J.. V. K. datovaného dňa 15.6.2006 spísaného v Martine alografnou formou, ktorý je podpísaný poručiteľom a opatrený klauzulou, v ktorej Q.. M. B. a J. W. osvedčujú, že poručiteľ listinu podpísal a výslovne prejavil, že obsahuje jeho poslednú vôľu. 23.9.2006 bol ako svedok vo veci týkajúcej sa vraždy poručiteľa vypočutý Q.. B.T., ktorý výslovne uviedol, že 15.6.2006 poručiteľ jeho sekretárke nadiktoval za jeho prítomnosti závet, ktorý podpísal poručiteľ, on sám ako svedok a taktiež aj jeho pracovníčka J. W.. 26.10.2006 bola v totožnej trestnej veci vypočutá ako svedkyňa J. W., pričom bola výslovne oboznámená, že bude poskytovať vysvetlenie k závetu poručiteľa. Svedkyňa vypovedala, že zapísala všetky skutočnosti, o ktoré ju poručiteľ požiadal za prítomnosti Q.. B.. Následne v tomto konaní svedkyňa W.Y. dňa 27.7.2010 vypovedala, že si konkrétne detaily ohľadom sporného závetu nepamätá (č. l. 448).V druhej výpovedi konanej dňa 17.7.2012, svedkyňa vypovedala k okolnostiam spísania závetu, ku skutočnosti, že jednu podpísanú kópiu závetu zložila do ich evidencie, ako aj k okolnostiam výsluchu pred orgánom činným v trestnom konaní (č. l. 226). Svedok Q.. B. bol v danom konaní vypočutý dvakrát (24.10.2010 a 17.7.2012).K okolnostiam spísania závetu uviedol, že bol spisovaný v jeho kancelárii, závet podpísaný iba ním a jeho sekretárkou si nepodpísaný zobral poručiteľ so sebou, s tým že žiadnu kópiu u neho nenechal. K rozporom vo výpovedi oproti trestnému konaniu uviedol iba to, že vyšetrovateľ sa ho na okolností spísania závetu nepýtal, tieto boli spomenuté iba okrajovo.

16. Svedok vypovedá v civilnom sporovom konaní o tom, čo svojimi zmyslami vnímal (postrehol) o skutočnostiach tvoriacich predmet výsluchu. Je všeobecne známou skutočnosťou, že plynutie času vplýva na ľudskú pamäť a tým dochádza aj k menej presnej reprodukcii udalostí, ktoré svedok vnímal v rozhodnom čase. Dovolací súd nezistil pochybenie v hodnotení svedeckých výpovedí svedkov Q.. B. a J. W.. Logicky pri hodnotení týchto dôkazov priorizoval informácie, ktoré poskytli ako svedkovia v krátkom časovom odstupe od spísania závetu. Hodnovernosť popisu okolností spísania závetu umocňuje aj fakt, že predmetom výsluchu pred orgánmi činnými v trestnom konaní boli prioritne obchodné záležitosti poručitelia, tzn., že svedok Q.. B. podrobnosti ohľadom spísania závetu vypovedal autenticky a spontánne, teda pravdivo. Nátlak na svedka zo strany právneho zástupcu žalovaných 2/a 3/, preukázaný nebol, pretože mailová komunikácia svedčí iba o pripomenutí termínu pojednávania, na ktorom sa má svedok dostaviť. Svedkyňa W. bola vyšetrovateľom vyzvaná na podanie vysvetlenia ohľadom spísania závetu, čo aj uskutočnila. Následne v danom konaní si už na podrobnosti ako sama uviedla nepamätala. Pokiaľ súd už k jej druhej výpovedi, konanej o dva roky neskôr v postate neprihliadol, je to len logické.

17. Pokiaľ dovolateľka namietala, že bolo bez pochybností preukázané, že poručiteľ pred svedkami úkonu neprehlásil, že ide o jeho poslednú vôľu, a preto odvolací súd nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok alografného závetu podľa § 476 písm. b/ OZ, dovolací súd uvádza, že v hodnotení dôkazov súdmi nižších stupňov nezistil pochybenie, ktoré by bolo v extrémnom rozpore s obsahom spisu. Iba taká skutočnosť by totiž zakladala odňatie spravodlivosti.

18. Dovolací súd poznamenáva, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) v dovolacom súde nemá možnosť vykonávať dokazovanie. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy prvej inštancie a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod) a či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd uvádza, že, tieto vady v prejednávanej veci nezistil.

19. Pokiaľ dovolateľka vyvodila prípustnosť podaného dovolania i z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, z ktorého vyplýva, že dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu rozhodovaná rozdielne, tak v tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že táto - právne relevantná otázka v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ CSP musí byť procesnou stranou (dovolateľkou) v dovolaní vymedzená jasným, určitým, konkrétnym a zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť, prípadne aj dôvodnosť dovolania. Dovolateľka však v rámci tohto dovolacieho dôvodu v dovolaní vyššie uvedeným spôsobom nešpecifikovala, ktorá konkrétna, z hľadiska tohto sporu relevantná právna otázka je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Samotná polemika dovolateľky s právnymi závermi odvolacieho súdu, eventuálne spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd rozhodol, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. c/ CSP. Dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach alebo predpokladoch o tom, ktorú právnu otázku mala dovolateľka na mysli.

20. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ CSP nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie a odvolací súd, pretože ak by k tomu pristúpil, dopustil by sa procesne neprípustného dovolacieho prieskumu, ktorý by bol (všeobecne) v zjavnom rozpore s koncepciou právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania a zároveň takýto neprípustný dovolací prieskum by sa (konkrétne) priečil i cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (porovnaj analogicky 1Cdo/23/2017, 2Cdo/117/2017, 3Cdo/6/2017, 4Cdo/95/2017, 7Cdo/140/2017, 8Cdo/78/2017).

21. Dovolací súd preto konštatuje, že ani dovolací dôvod, ktorý dovolateľka uplatnila podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ CSP nie je daný.

22. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie je vzhľadom na uvedené nedôvodné, a preto ho ako celok zamietol (§ 448 CSP).

23. Úspešným žalovaným súd priznal náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania žalovaných rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok