5 Cdo 153/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne PaeDr. G. D., bývajúcej v Z., proti žalovanému Mesto P., so sídlom v P., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou a o zaplatenie náhrady mzdy s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Poprad, pod sp. zn. 10 C 249/2003, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove z 10. novembra 2008, sp. zn. 8 Co 16/2008, takto
r o z h o d o l :
Dovolacie konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Poprad rozsudkom z 26. novembra 2007, č.k. 10 C 249/2003-382 žalobu
v celom rozsahu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania
vo výške 10 434 Sk na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. A. D. do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania
mal preukázané, že ku skutku, ktorým žalobkyňa podľa žalovaného hrubo porušila pracovnú
disciplínu došlo dňa 22.10.2003. O tom, že žalobkyňa žiaka L. G. z triedy vyhodila a svoju
triedu zamkla, aby sa nedostal tento žiak späť do triedy, svedčia výpovede štatutárneho
zástupcu žalovaného PaeDr. P. P. a svedkyne Mgr. V. Z., ktorí boli na kontrole v triede, kde
vyučovala žalobkyňa. Skutočnosť, že trieda bola zamknutá potvrdila svojou výpoveďou aj
svedkyňa Mgr. Z. K. a taktiež J. B., ktoré zhodne uviedli, že dňa 22.10.2003 videli ako
riaditeľ školy spolu so zástupkyňou klopali na triedu X., kde vyučovala žalobkyňa a dvere sa
nedali otvoriť, pretože boli zamknuté. Žalovaný toho istého dňa spísal o tomto porušení
pracovnej disciplíny záznam a dňa 28.10.2003 prerokoval toto porušenie pracovnej disciplíny
s výborom odborovej organizácie, pôsobiacej u žalovaného. Výpoveď bola žalobkyni žalovaným doručená na pracovisku dňa 29.10.2003 do vlastných rúk. Za výpovedný dôvod
označil žalovaný hrubé porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou a v podanej výpovedi
špecifikoval skutok, ktorý mal toto porušenie založiť. Súd uzavrel, že konanie žalobkyne zo
dňa 22.10.2003, ktoré viedlo k podaniu výpovede, považuje za zavinené porušenie pracovnej
disciplíny a pracovných povinností pedagogického zamestnanca. Konaním žalobkyne došlo
jednak k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia jej žiaka a vzhľadom na okolnosti prípadu, že sa
jednalo o žiaka s mentálnym postihnutím a na vek tohto žiaka, čo predstavuje zvýšené riziko
prípadného úrazu alebo poškodenia jeho zdravia v prípade ponechania bez dozoru, pre jeho
ťažko predvídateľné správanie, považoval súd prvého stupňa toto konanie žalobkyne za hrubé
porušenie pracovných povinností, zakladajúce dôvod výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e/
Zákonníka práce. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaný pri
skončení pracovného pomeru so žalobkyňou postupoval v súlade s vtedy platnými
ustanoveniami Zákonníka práce a preto žalobu žalobkyne o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru výpoveďou a na priznanie náhrady mzdy ako neodôvodnenú zamietol.
Pokiaľ žalobkyňa navrhovala na pojednávaniach súdu vykonanie ďalších dôkazov, a to
predloženie ďalších písomností a výsluchy ďalších svedkov, tieto dôkazy súd nevykonal
z dôvodu, že vôbec nesúviseli s prejednávanou vecou, neviedli k objasneniu skutočností
rozhodných pre skutkové a právne posúdenie prejednávanej veci a vykonané dokazovanie
plne postačovalo súdu prvého stupňa na zistenie skutkového stavu a na rozhodnutie vo veci.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 10. novembra 2008,
sp. zn. 8 Co 16/2008 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 O.s.p.) ako vecne správny.
Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume
6 726 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk alebo na účet advokátky
JUDr. A. D.. Dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne
definoval aj ustanovenia, z ktorých vyplývajú právne normy, ktoré sa vzťahujú na predmet
konania. V celom rozsahu sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odvolacie
námietky žalobkyne považoval za neopodstatnené. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd
prvého stupňa urobil celoplošné hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal a konštatoval, že toto
hodnotenie je v súlade s obsahom spisu a neodporuje pravidlám formálnej logiky.
V tvrdeniach žalobkyne sú obsiahnuté skutočnosti, ktoré mali privodiť spochybnenie
kľúčových dôkazov. Keďže žalobkyňa v odvolaní neuviedla, ktoré konkrétne listinné dôkazy,
predloženie ktorých navrhovala a ktoré pre rozhodnutie vo veci mali mať podstatný význam súd nevykonal, nebolo možné zo strany odvolacieho súdu k tejto námietke zaujať stanovisko.
Čo sa týka návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, smerujúceho k spochybneniu
tvrdenia svedkov o tom, že dňa 22.10.2003 bola v triede zamknutá, odvolací súd poukázal na
závery súdu prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia, že tento dôkaz by neviedol
k objasneniu skutočností rozhodných pre skutkové posúdenie prejednávanej veci. Ak súd
uveril tvrdeniam svedkov, že dvere triedy otvorila žalobkyňa sama po odomknutí dverí
kľúčom, nemožno takémuto záveru súdu nič vyčítať. O trovách konania rozhodol podľa § 224
ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Nesúhlasila
s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, ani s rozhodnutím Okresného súdu Poprad.
Namietala, že súd prvého stupňa nevykonal všetky ňou navrhnuté dôkazy. Navrhla, aby súd
predvolal svedkov a uložil žalovanému predložiť všetky dôkazy tak, ako ich navrhla
do zápisnice súdu o pojednávaní dňa 26.11.2007 (na stranách 7-9) na Okresnom súde Poprad,
ďalej, aby vyžiadal všetky doklady o skončení pracovného pomeru s učiteľmi za obdobie
rokov 1999-2007, ktoré sa nachádzajú u zamestnávateľa II. základná škola na ulici F. v P..
Poukázala na to, že táto škola bola nakoniec zrušená, ale učitelia, ktorí po „čistke“ zostali,
boli rozmiestnení na iné školy v P.. Zotrvala na svojom tvrdení, že dňa 22.10.2003 nebola
trieda zvnútra uzamknutá. Dvere boli zaseknuté, lebo L. G., žiak X. triedy do nich kopal.
Keby boli súčasťou triedy toalety a umyváreň, tak ako to má byť v špeciálnej triede, tak by sa
to nebolo stalo. Podotkla, že ani jeden svedok nepovedal, že ju videl zamknúť dvere v triede.
Nerobila sa expertíza dverí, ktorá by dokázala, že dvere boli zaseknuté. Rómsky žiak L. G.
bol psychiatrický pacient a mal byť neustále pod vplyvom psychiatrických liekov. Lenže
nebol, pretože jeho matka nemala peniaze. Bolo ich asi 15 detí v rodine. Mal byť umiestnený
v Diagnostickom ústave v K. Žiak nevedel pracovať a žiť v kolektíve od prípravného ročníka.
Jej žiakom bol až vo štvrtom roku jeho školskej dochádzky. Poukázala ďalej na to, že až po
doručení rozsudku súdu prvého stupňa sa dozvedela, že predmetom konania okrem
výpovedného dôvodu tu boli i vykonštruované porušenia pracovnej disciplíny, ktorých sa
mala dopustiť dňa 3.10.2003 a 15.10.2003. Súd ich uznal za pravdivé a konštatoval, že sa
dopustila porušenia pracovnej disciplíny a to bez toho, aby si vyžiadal a preštudoval listinné
dôkazy, ktoré žiadala predložiť, tvrdiac, že neuniesla dôkazné bremeno. Žiadala, aby súd
vyžiadal všetky ňou navrhnuté dôkazy a vykonal rekonštrukciu prípadu a ohliadku triedy. Keďže podanie žalobkyne nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti (§ 241 ods. 1
O.s.p., okresný súd ju uznesením z 2. januára 2010, č.k. 10 C 249/2003-444 vyzval, aby svoje
dovolanie doplnila tak, že uvedie, v akom rozsahu dovolanie podáva, uvedie dôvody,
na základe ktorých napáda rozhodnutie odvolacieho súdu, čoho sa dovolaním domáha, t.j. ako
navrhuje v dovolacom konaní rozhodnúť a predloží súdu plnomocenstvo, udelené ňou
právnemu zástupcovi na zastupovanie v dovolacom konaní. Doplnené podanie nech doručí
súdu v lehote 10 dní v štyroch vyhotoveniach. Následne po vrátení veci dovolacím súdom ju
okresný súd uznesením zo 16. apríla 2010 č.k. 10 C 249/2003-468 opätovne vyzval
na odstránenie vád dovolacieho konania s tým, že ju navyše poučil o možnosti požiadať súd
o ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa § 30 O.s.p. Žalobkyňa svojej dovolanie
v naznačenom smere nedoplnila, nepredložila súdu písomné plnomocenstvo preukazujúce
zastúpenie advokátom v dovolacom konaní a ani nepožiadala súd o jeho ustanovenie podľa
§ 30 O.s.p. Na výzvu súdu, ktorú prevzala dňa 23.4.2010 reagovala iba tým, že zaslala súdu
ďalšie vyhotovenia svojho dovolania.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možné
odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale
nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky
konania odstrániť, konanie zastaví.
Ustanovenie § 241 ods. 1 druhá veta O.s.p. vyžadujúce, aby dovolateľ, pokiaľ nemá
právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná, bol
zastúpený advokátom, je ustanovením kogentnej povahy, ktoré nepripúšťa výnimky. To
znamená, že ak podmienka povinného zastúpenia dovolateľa kvalifikovaným zástupcom nie
je splnená a tento nedostatok dovolateľ neodstráni ani dodatočne na výzvu súdu alebo súd mu
neustanoví zástupcu podľa § 30 O.s.p., nemožno o dovolaní konať.
Pri podaní dovolania žalobkyňa, ktorá nemá právnické vzdelanie, nebola zastúpená
kvalifikovaným zástupcom. Žalobkyňa nedostatok svojho zastúpenia, napriek výzvam na jeho
odstránenie, v ktorých bola poučená o následkoch ich neuposlúchnutia, neodstránila a ani
nepožiadala o ustanovenie zástupcu v zmysle § 30 O.s.p.
So zreteľom na nerešpektovanie výzvy musel Najvyšší súd Slovenskej republiky ako
súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) prihliadnuť (§ 243c O.s.p.) na ustanovenie § 104 ods. 2
O.s.p., v zmysle ktorého ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie sa
zastaví. Aplikujúc uvedené zákonné ustanovenia, preto dovolací súd konanie o dovolaní
žalovanej zastavil bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. júla 2010
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská