5 Cdo 152/2014
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. P., bývajúceho v B., zastúpenému v dovolacom konaní Advokátskou kanceláriou Michal Maťaš, s.r.o so
sídlom v Bratislave, Sabinovská 12 proti odporcovi: Ústredie práce, sociálnych vecí
a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, IČO: 30 794 536, vo veci porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 €, vedenej na
Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 43C 17/2010, o dovolaní navrhovateľa proti
rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2013 sp.zn. 14 Co 460/2012, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2013 sp.zn. 14 Co 460/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 27. februára 2012 č.k. 43 C 17/2010-297
zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa po čiastočnom späťvzatí návrhu a jeho rozšírení
domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť priznať mu nemajetkovú ujmu vo výške
25.000 €. Opodstatnenosť požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ
odôvodňoval s poukazom na § 2 ods. 1,2 a ods. 3, § 5 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1
antidiskriminačného zákona. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebolo zistené
diskriminačné konanie odporcu voči navrhovateľovi. Preto sa už ďalej nezaoberal
podmienkami priznania primeraného zadosťučinenia v peniazoch, ktorého predpokladom je
nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania, rovnako sa nezaoberal ani námietkou
premlčania, ktorá by bola v prípade odôvodneného vzniku tohto práva v celom rozsahu
dôvodná. Náhradu trov konania odporcovi nepriznal.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. októbra 2013 sp.zn. 14 Co 460/2012
nepripustil zmenu návrhu zo dňa 27. júla 2012 a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Po tom, čo sa odvolací súd podrobne
oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj s jeho skutkovými
a právnymi závermi skonštatoval, že súd prvého stupňa náležité zistil skutkový stav veci
(§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným
spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozsudku s tým, že námietky „ odporcu“ (správne malo byť
uvedené navrhovateľa, pozn. dovolacieho súdu) uvedené v jeho odvolaní, neobstoja.
V podstate rovnaké námietky vznášal už počas prvostupňového konania, a s týmito sa
vysporiadal súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. S poukazom na § 237 písm. f/ O.s.p. mal za to,
že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou, je neúplné, predčasné a v dôsledku toho
i vecne nesprávne. Uviedol, že podľa § 214 ods. 1 písm. c / O.s.p. v znení účinnom
od 1. januára 2012 vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, odvolací súd vždy
nariadi pojednávanie. Prejednaním veci odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania došlo u navrhovateľa k odňatiu možnosti konať pred súdom. Ďalej vytýkal odvolaciemu súdu, že sa
nevysporiadal s námietkami, uvádzanými v odvolaní, keď sa bez ďalšieho stotožnil
so závermi súdu prvého stupňa.
Odporca vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho ako neprípustné navrhol odmietnuť.
Poukázal na to, že navrhovateľ mohol vedieť o čase a mieste vyhlásenia rozsudku, a preto
nemohlo prísť k odňatiu možnosti konať, v tomto smere poukázal na uznesenie NS SR sp.zn.
5 Cdo120/2009. Naviac súd prvého stupňa rozhodol po nariadené viacerých pojednávaní,
na ktorých mohol navrhovateľ opakovane robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod. Mal za to,
že rozsudok odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov pre ktoré súd rozhodol, ako aj
právne posúdenie veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a
ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny
poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník
konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním navrhovateľa je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle
ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému
v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým
bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je
dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo
ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku
vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho
súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky
rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval,
preto ani nevyslovil záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Prípustnosť podaného
dovolania preto z § 238 O.s.p. nevyplýva.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu
súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní, v ktorom došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., sa dovolací
súd neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania
významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním
napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania
tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne
zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané
a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania navrhvateľa
preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Navrhovateľ v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne
nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení
účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal
účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom
súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti
na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony
vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy
(§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123
O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok
doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].
K tej časti dovolania, v ktorej navrhovateľ namieta procesnú vadu konania v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p., tvrdiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vzhľadom na nedostatočné
odôvodnenie neúplné a predčasné, dovolací súd uvádza, že judikatúra najvyššieho súdu už
dávnejšie (viď judikát R 111/1998) považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za tzv. inú vadu
konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Správnosť takého nazerania na právne dôsledky
nepreskúmateľnosti potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „ústavný súd“) o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s predmetným judikátom (viď sp.zn. I. ÚS 364/2015,
II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015).
Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho
poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť
dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré
bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.
Dovolací súd po oboznámením sa so spisom a napadnutým rozsudkom dospel k záveru, že
odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nie je nepreskúmateľné v takej intenzite, aby
napĺňalo obsah druhej vety uvedeného stanoviska.
K dovolacej námietke navrhovateľa, ktorou vytýkal odvolaciemu súdu nenariadenie
pojednávania a nevykonanie dôkazov, a tým odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza nasledovné:
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu)
na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho
súdu pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, a je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie, c/ ide o o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania, d/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p., ale
v ostatných prípadoch (než sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môže odvolací súd rozhodnúť aj
bez nariadenia odvolacieho pojednávania.
V predmetnej veci, ako uviedol pri právnom posúdení prvostupňový i odvolací súdu
išlo o konanie, v ktorom navrhovateľ uplatnil svoj nárok podľa zákona č. 365/2004 Z.z.
o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene
a doplnení niektorých zákonov. Z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. išlo o konanie
vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania (§ 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p), a preto boli dané zákonné predpoklady prejednania odvolania navrhovateľa proti prvostupňovému
rozhodnutiu na odvolacom pojednávaní. Na tomto mieste dovolací súd uvádza, že
oznámenie o čase a mieste vyhlásenia rozsudku nie je totožné s povinnosťou súdu v zákonne
uvedených konaniach nariadiť odvolacie pojednávanie. Už samotný procesný postup súdu
vo vzťahu k právam účastníkov je odlišný v tom, že nariadenie pojednávania a predvolanie
naň (§ 115 O.s.p.) so sebou prináša okrem stanovenia termínu, procesnú lehotu (nie kratšiu
ako päť dní), počas ktorej môže účastník sa pripraviť na argumentáciu pred odvolacím súdom.
Práve charakter konania uvedeného v § 214 ods. 1 psím. c/ O.s.p. na seba nadväzuje
v konkrétnom vyjadrení možnosť účastníka v odvolacom konaní osobne vystúpiť. Je to jeho
procesným právom a preto porušenie tohto práva zásadne na seba viaže procesné pochybenie
konajúceho súdu, majúce potom dopad v odňatí účastníka konať pred súdom.
Z obsahu spisu (č.l. 361 spisu) dovolací súd zistil, že odvolací súd nenariadil vo veci
odvolacie pojednávanie, ale len na základe pokynu predsedníčky senátu zo 16. októbra 2013
bolo na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 21. októbra 2013 vyvesené oznámenie
o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania v zmysle
§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s.p. v právnej veci účastníkov konania s tým, že odvolací súd vyhlási odvolací rozsudok dňa 29. okóbra 2013 o 10,45 hod na prízemí v budove
Krajského súdu v Bratislave v miestnosti č. dv. 58.
Vzhľadom na uvedené postupom odvolacieho súdu, ktorý vo veci rozhodol
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, napriek tomu, že mu to vzhľadom na charakter
konania ukladal Občiansky súdny poriadok, bola dovolateľovi odňatá možnosť pred súdom
konať.
So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie navrhovateľa je preto
nielen prípustné (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale aj opodstatnené (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.).
Najvyšší súd z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
Vzhľadom na dôvod zrušenia sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými
v dovolaní.
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2016
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová