5 Cdo 152/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. P., bývajúceho v B., zastúpenému v dovolacom konaní Advokátskou kanceláriou Michal Maťaš, s.r.o so

sídlom v Bratislave, Sabinovská 12 proti odporcovi: Ústredie práce, sociálnych vecí

a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, IČO: 30 794 536, vo veci porušenia zásady

rovnakého zaobchádzania a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 €, vedenej na

Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 43C 17/2010, o dovolaní navrhovateľa proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2013 sp.zn. 14 Co 460/2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. októbra 2013 sp.zn. 14 Co 460/2012   z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 27. februára 2012 č.k. 43 C 17/2010-297

zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa po čiastočnom späťvzatí návrhu a jeho rozšírení

domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť priznať mu nemajetkovú ujmu vo výške

25.000 €. Opodstatnenosť požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ

odôvodňoval s poukazom na § 2 ods. 1,2 a ods. 3, § 5 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1

antidiskriminačného zákona. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nebolo zistené

diskriminačné konanie odporcu voči navrhovateľovi. Preto sa už ďalej nezaoberal

podmienkami priznania primeraného zadosťučinenia v peniazoch, ktorého predpokladom je

nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania, rovnako sa nezaoberal ani námietkou

premlčania, ktorá by bola v prípade odôvodneného vzniku tohto práva v celom rozsahu

dôvodná. Náhradu trov konania odporcovi nepriznal.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. októbra 2013 sp.zn. 14 Co 460/2012

nepripustil zmenu návrhu zo dňa 27. júla 2012 a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Po tom, čo sa odvolací súd podrobne

oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj s jeho skutkovými

a právnymi závermi skonštatoval, že súd prvého stupňa náležité zistil skutkový stav veci

(§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným

spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil

s odôvodnením napadnutého rozsudku s tým, že námietky „ odporcu“ (správne malo byť

uvedené navrhovateľa, pozn. dovolacieho súdu) uvedené v jeho odvolaní, neobstoja.

V podstate rovnaké námietky vznášal už počas prvostupňového konania, a s týmito sa

vysporiadal súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. S poukazom na § 237 písm. f/ O.s.p. mal za to,

že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou, je neúplné, predčasné a v dôsledku toho

i vecne nesprávne. Uviedol, že podľa § 214 ods. 1 písm. c / O.s.p. v znení účinnom

od 1. januára 2012 vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, odvolací súd vždy

nariadi pojednávanie. Prejednaním veci odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania došlo u navrhovateľa k odňatiu možnosti konať pred súdom. Ďalej vytýkal odvolaciemu súdu, že sa

nevysporiadal s námietkami, uvádzanými v odvolaní, keď sa bez ďalšieho stotožnil

so závermi súdu prvého stupňa.

Odporca vo svojom vyjadrení k dovolaniu ho ako neprípustné navrhol odmietnuť.

Poukázal na to, že navrhovateľ mohol vedieť o čase a mieste vyhlásenia rozsudku, a preto

nemohlo prísť k odňatiu možnosti konať, v tomto smere poukázal na uznesenie NS SR sp.zn.

5 Cdo120/2009. Naviac súd prvého stupňa rozhodol po nariadené viacerých pojednávaní,

na ktorých mohol navrhovateľ opakovane robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod. Mal za to,

že rozsudok odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov pre ktoré súd rozhodol, ako aj

právne posúdenie veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník

konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním navrhovateľa je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému

v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tiež prípustné   proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je

dovolanie prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo

ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.

V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky

rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval,

preto ani nevyslovil záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Prípustnosť podaného

dovolania preto z § 238 O.s.p. nevyplýva.

So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., ktoré ukladá dovolaciemu

súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní, v ktorom došlo k niektorej z procesných vád uvedených   v § 237 O.s.p., sa dovolací

súd neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj

otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných   v § 237 O.s.p., možno ním

napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej

praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti

dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania

tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne

zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.    

Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania navrhvateľa

preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Navrhovateľ v dovolaní namieta, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle   § 237

písm. f/ O.s.p.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle

§ 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom

súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti  

na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony  

vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy  

(§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123

O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok

doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].

K tej časti dovolania, v ktorej navrhovateľ namieta procesnú vadu konania v zmysle

§ 237 písm. f/ O.s.p., tvrdiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vzhľadom na nedostatočné

odôvodnenie neúplné a predčasné, dovolací súd uvádza, že judikatúra najvyššieho súdu už

dávnejšie (viď judikát R 111/1998) považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za tzv. inú vadu

konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Správnosť takého nazerania na právne dôsledky

nepreskúmateľnosti potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „ústavný súd“) o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s predmetným judikátom (viď sp.zn. I. ÚS 364/2015,

II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015).

Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo

3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho

poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie

dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť

dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré

bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci.

Dovolací súd po oboznámením sa so spisom a napadnutým rozsudkom dospel k záveru, že

odôvodnenie   rozsudku odvolacieho súdu nie je   nepreskúmateľné v takej intenzite, aby

napĺňalo obsah druhej vety uvedeného stanoviska.

K dovolacej námietke navrhovateľa, ktorou vytýkal odvolaciemu súdu nenariadenie

pojednávania a nevykonanie dôkazov, a tým odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle

ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza nasledovné:

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu)

na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho

súdu pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého

stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,   a je potrebné zopakovať alebo

doplniť dokazovanie, c/ ide o o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého

zaobchádzania, d/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p., ale

v ostatných prípadoch (než sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môže odvolací súd rozhodnúť aj

bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

V predmetnej veci, ako uviedol pri právnom posúdení prvostupňový i odvolací súdu

išlo o konanie, v ktorom navrhovateľ uplatnil svoj nárok podľa zákona č. 365/2004 Z.z.

o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou   a o zmene

a doplnení niektorých zákonov. Z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. išlo o konanie

vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania (§ 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p), a preto boli dané zákonné predpoklady prejednania odvolania navrhovateľa proti prvostupňovému

rozhodnutiu na   odvolacom   pojednávaní. Na tomto mieste dovolací súd uvádza, že

oznámenie o čase a mieste vyhlásenia rozsudku nie je totožné s povinnosťou súdu v zákonne

uvedených konaniach nariadiť odvolacie pojednávanie. Už samotný procesný postup súdu

vo vzťahu k právam účastníkov je odlišný v tom, že nariadenie pojednávania a predvolanie

naň (§ 115 O.s.p.) so sebou prináša okrem stanovenia termínu, procesnú lehotu (nie kratšiu

ako päť dní), počas ktorej môže účastník sa pripraviť na argumentáciu pred odvolacím súdom.

Práve charakter konania uvedeného v § 214 ods. 1 psím. c/ O.s.p. na seba nadväzuje

v konkrétnom vyjadrení možnosť účastníka v odvolacom konaní osobne vystúpiť. Je to jeho

procesným právom a preto porušenie tohto práva zásadne na seba viaže procesné pochybenie

konajúceho súdu, majúce potom dopad v odňatí účastníka konať pred súdom.

Z obsahu spisu (č.l. 361 spisu) dovolací súd zistil, že odvolací súd nenariadil vo veci

odvolacie pojednávanie, ale len na základe pokynu predsedníčky senátu zo 16. októbra 2013

bolo na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 21. októbra 2013 vyvesené oznámenie

o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania v zmysle

§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s.p.   v právnej veci účastníkov konania s tým, že odvolací súd vyhlási odvolací rozsudok dňa 29. okóbra 2013 o 10,45 hod na prízemí v budove

Krajského súdu v Bratislave v miestnosti č. dv. 58.

Vzhľadom na uvedené postupom odvolacieho súdu, ktorý vo veci rozhodol

bez nariadenia odvolacieho pojednávania, napriek tomu, že mu to vzhľadom na charakter

konania ukladal Občiansky súdny poriadok, bola dovolateľovi odňatá možnosť pred súdom

konať.

So zreteľom na to dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie navrhovateľa je preto

nielen prípustné (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ale aj opodstatnené   (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.).

Najvyšší súd z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).

Vzhľadom na dôvod zrušenia sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými

v dovolaní.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. februára 2016

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová