Najvyšší súd
5 Cdo 146/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa MUDr. L. S., proti odporcovi R., IČO: X., zastúpenému JUDr. M. T., o určenie neplatnosti ukončenia poistenia, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.
7 C 130/2010, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 19. mája 2011,
sp.zn. 10 Co 35/2011, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie odporcu o d m i e t a.
Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením z 12. novembra 2010, č.k. 7 C 130/2010-
223 zamietol návrh odporcu na postúpenie veci Okresnému súdu Košice I, keď mal za to, že
v danej veci je súdom miestne príslušným podľa § 87 písm. f/ O.s.p., nakoľko ide o spor
zo spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol, že ustanovenie § 87 O.s.p. umožňuje navrhovateľovi
vybrať si medzi všeobecným súdom odporcu (§ 85 O.s.p.) a súdom uvedeným v ustanovení
§ 87 O.s.p. Navrhovateľ využil právo výberu a vykonal voľbu príslušnosti danej na výber,
ktorá mu prislúchala. Právo voľby bolo možné vykonať vzhľadom na skutočnosť, že odporca
má všeobecný súd.
Krajský súd v Žiline na odvolanie odporcu uznesením z 19. mája 2011, sp.zn.
10 Co 35/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219
O.s.p. potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
prvostupňového súdu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sporom zo spotrebiteľskej
zmluvy je spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Občiansky súdny poriadok
v ustanovení § 87 písm. f/ O.s.p. nerozlišuje medzi spormi zo spotrebiteľskej zmluvy
ohľadom existencie/neexistencie neprijateľných zmluvných podmienok a následkov z tohto plynúcich a inými spormi. Je preto potrebné aplikovať extenzívny výklad predmetného
ustanovenia, pretože miestna príslušnosť je daná na výber vo všetkých sporoch
zo spotrebiteľských zmlúv, ako zo zmlúv bez ohľadu na právnu formu uzatváraných medzi
dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý navrhol, aby
dovolací súd uznesenia odvolacieho a prvostupňového súdu zmenil a určil, že miestne
príslušným súdom na konanie je Okresný súd Košice I, alternatívne, aby uznesenie
odvolacieho súdu, ako aj uznesenie prvostupňového súdu, zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. g/ O.s.p
a § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Namietal, že rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý potvrdil
rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu odporcu na postúpenie veci Okresnému
súdu Košice I, došlo k porušeniu základného práva odporcu nebyť odňatý zákonnému sudcovi
garantovaného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Mal za to, že v danom prípade je
podľa § 84 O.s.p. miestne príslušný Okresný súd Košice I, nakoľko sídlo odporcu je v K..
Podľa názoru odporcu v danej veci nevznikol medzi stranami spor
zo spotrebiteľskej zmluvy, ale predmetom sporu je výlučne určenie, či tu právny vzťah je,
alebo nie je v zmysle § 80 O.s.p. Mal za to, že spor sa môže dotýkať spotrebiteľskej zmluvy,
ale nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, t.j. o spor týkajúci sa otázok vyplývajúcich
zo spotrebiteľskej zmluvy. V dovolaní poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky vzťahujúce sa na danú vec. V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový
a právny stav veci.
Navrhovateľ sa k dovolaniu odporcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239
O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky. Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je napadnuté dovolaním,
nevykazuje znaky niektorého z týchto uznesení, nemožno prípustnosť dovolania odporcu
vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale
sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné
ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo
uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných
procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok
právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne
obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto
zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd
osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia o existencii vady konania podľa § 237
písm. g/ O.s.p.
Podľa § 237 písm. g/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Odporca v súvislosti s uvedenou vadou konania namietal, že rozhodnutím odvolacieho
súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu odporcu
na postúpenie veci Okresnému súdu Košice I, došlo k porušeniu základného práva odporcu
nebyť odňatý zákonnému sudcovi garantovaného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústava Slovenskej republiky základné právo na zákonného sudcu upravuje v čl. 48
ods. 1, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Označené základné
právo sa výslovne spája s osobou sudcu, nie so súdom. Postavenie zákonného sudcu ako
osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú upravuje zákon
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. So sústavou súdov priamo súvisí aj príslušnosť súdu o veci rozhodnúť upravená
Občianskym súdnym poriadkom, a tým aj osoba zákonného sudcu, za ktorého treba pokladať
sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu (I. ÚS 52/97,
II. ÚS 87/01, III. ÚS 116/06). Nevyhnutným predpokladom na to, aby účastník konania nebol
odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie o jeho veci tým súdom, ktorý je podľa
zákona (Občiansky súdny poriadok) na rozhodovanie o nej vecne, miestne i funkčne
príslušný.
Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému
návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 85 ods. 2 O.s.p. všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode
ktorého má právnická osoba sídlo.
Podľa § 87 písm. f/ O.s.p. popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj
súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka).
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle.
Za spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah
zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide.
Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný typ zmlúv, pri ktorých
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho
predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu
o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ
zmluvy ide. Pri týchto zmluvách platí aj všeobecná zásada uvedená v § 53 ods. 4 písm. a/
Občianskeho zákonníka, a to, že za neprijateľné podmienky treba považovať tie, s ktorými sa
spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Dovolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že v danej veci ide o spor
zo spotrebiteľskej zmluvy. Odporca pri uzatváraní poistnej zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti, preto je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
považovať za dodávateľa; navrhovateľ ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je
potrebné považovať ho v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa
a predmetnú poistnú zmluvu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu. Keďže odporca má
všeobecný súd (§ 85 O.s.p.), miestna príslušnosť sa v danom prípade riadi ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku o miestnej príslušnosti danej na výber, konkrétne § 87
písm. f/ O.s.p., podľa ktorého popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd,
v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Miestna príslušnosť v danej veci teda vyplýva z možnosti účastníka zvoliť si spomedzi dvoch miestne
príslušných súdov (§ 87 O.s.p.). Navrhovateľ ako spotrebiteľ mal právo výberu medzi
všeobecným súdom odporcu (§ 85 O.s.p.) a súdom uvedeným v ustanovení § 87 písm. f/
O.s.p., ktoré právo aj využil. Vzhľadom na uvedené má dovolací súd za to, že súd prvého
stupňa správne rozhodol o svojej miestnej príslušnosti na konanie vo veci a o zamietnutí
návrhu odporcu na postúpenie veci Okresnému súdu Košice I. Odvolací súd taktiež rozhodol
správne, keď toto rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Rozhodnutím súdov nižších
stupňov teda nedošlo k porušeniu práva odporcu na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky.
Nie je preto opodstatnená námietka odporcu o existencii vady zakladajúcej prípustnosť
dovolania podľa § 237 písm. g/ O.s.p.
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom
posúdení veci, tak ako namietal dovolateľ v podanom dovolaní, môže byť len odôvodnením
dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie
dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť
dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich
z uvedeného aspektu neposudzoval), a dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali za následok
vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania.
V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho
(ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne
právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné
(o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).
Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa
§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie odporcu ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm.c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne
trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. decembra 2011
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová