Najvyšší súd

5 Cdo 146/2011

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa MUDr. L. S., proti odporcovi R., IČO: X., zastúpenému JUDr. M. T., o určenie neplatnosti ukončenia poistenia, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp.zn.

7 C 130/2010, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 19. mája 2011,

sp.zn. 10 Co 35/2011, takto  

r o z h o d o l :

Dovolanie odporcu o d m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením z 12. novembra 2010, č.k. 7 C 130/2010-

223 zamietol návrh odporcu na postúpenie veci Okresnému súdu Košice I, keď mal za to, že

v danej veci je súdom miestne príslušným podľa § 87 písm. f/ O.s.p., nakoľko ide o spor

zo spotrebiteľskej zmluvy. Uviedol, že ustanovenie § 87 O.s.p. umožňuje navrhovateľovi

vybrať si medzi všeobecným súdom odporcu (§ 85 O.s.p.) a súdom uvedeným v ustanovení

§ 87 O.s.p. Navrhovateľ využil právo výberu a vykonal voľbu príslušnosti danej na výber,

ktorá mu prislúchala. Právo voľby bolo možné vykonať vzhľadom na skutočnosť, že odporca

má všeobecný súd.

Krajský súd v Žiline na odvolanie odporcu uznesením z 19. mája 2011, sp.zn.

10 Co 35/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219

O.s.p. potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

prvostupňového súdu. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sporom zo spotrebiteľskej

zmluvy je spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Občiansky súdny poriadok

v ustanovení § 87 písm. f/ O.s.p. nerozlišuje medzi spormi zo spotrebiteľskej zmluvy

ohľadom existencie/neexistencie neprijateľných zmluvných podmienok a následkov z tohto plynúcich a inými spormi. Je preto potrebné aplikovať extenzívny výklad predmetného

ustanovenia, pretože miestna príslušnosť je daná na výber vo všetkých sporoch

zo spotrebiteľských zmlúv, ako zo zmlúv bez ohľadu na právnu formu uzatváraných medzi

dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca, ktorý navrhol, aby

dovolací súd uznesenia odvolacieho a prvostupňového súdu zmenil a určil, že miestne

príslušným súdom na konanie je Okresný súd Košice I, alternatívne, aby uznesenie

odvolacieho súdu, ako aj uznesenie prvostupňového súdu, zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. g/ O.s.p

a § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Namietal, že rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu odporcu na postúpenie veci Okresnému

súdu Košice I, došlo k porušeniu základného práva odporcu nebyť odňatý zákonnému sudcovi

garantovaného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Mal za to, že v danom prípade je

podľa § 84 O.s.p. miestne príslušný Okresný súd Košice I, nakoľko sídlo odporcu je v K..

Podľa názoru odporcu v danej veci nevznikol medzi stranami spor

zo spotrebiteľskej zmluvy, ale predmetom sporu je výlučne určenie, či tu právny vzťah je,

alebo nie je v zmysle § 80 O.s.p. Mal za to, že spor sa môže dotýkať spotrebiteľskej zmluvy,

ale nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, t.j. o spor týkajúci sa otázok vyplývajúcich

zo spotrebiteľskej zmluvy. V dovolaní poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky vzťahujúce sa na danú vec. V dôvodoch dovolania rozoberal skutkový

a právny stav veci.

Navrhovateľ sa k dovolaniu odporcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).

Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým   bolo potvrdené   uznesenie   súdu   prvého   stupňa,   ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky. Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré je napadnuté dovolaním,

nevykazuje znaky niektorého z týchto uznesení, nemožno prípustnosť dovolania odporcu

vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.

S   prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a   prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na odporcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd

osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia o existencii vady konania podľa § 237

písm. g/ O.s.p.

Podľa § 237 písm. g/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Odporca v súvislosti s uvedenou vadou konania namietal, že rozhodnutím odvolacieho

súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu odporcu

na postúpenie veci Okresnému súdu Košice I, došlo k porušeniu základného práva odporcu

nebyť odňatý zákonnému sudcovi garantovaného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústava Slovenskej republiky základné právo na zákonného sudcu upravuje v čl. 48

ods. 1, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Označené základné

právo sa výslovne spája s osobou sudcu, nie so súdom. Postavenie zákonného sudcu ako

osoby, ktorá má o veci rozhodnúť, je späté so sústavou súdov, ktorú upravuje zákon  

č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. So sústavou súdov priamo súvisí aj príslušnosť súdu o veci rozhodnúť upravená

Občianskym súdnym poriadkom, a tým aj osoba zákonného sudcu, za ktorého treba pokladať

sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu (I. ÚS 52/97,

II. ÚS 87/01, III. ÚS 116/06). Nevyhnutným predpokladom na to, aby účastník konania nebol

odňatý svojmu zákonnému sudcovi, je rozhodovanie o jeho veci tým súdom, ktorý je podľa

zákona (Občiansky súdny poriadok) na rozhodovanie o nej vecne, miestne i funkčne

príslušný.

Podľa § 84 O.s.p. na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému

návrh smeruje (odporca), ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 85 ods. 2 O.s.p. všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode

ktorého má právnická osoba sídlo.

Podľa § 87 písm. f/ O.s.p. popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj

súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho

zákonníka).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 53

ods. 4 Občianskeho zákonníka).

Pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle.

Za spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané

medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah

zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide.

Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný typ zmlúv, pri ktorých

spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho

predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu

o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ

zmluvy ide. Pri týchto zmluvách platí aj všeobecná zásada uvedená v § 53 ods. 4 písm. a/

Občianskeho zákonníka, a to, že za neprijateľné podmienky treba považovať tie, s ktorými sa

spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Dovolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, že v danej veci ide o spor

zo spotrebiteľskej zmluvy. Odporca pri uzatváraní poistnej zmluvy konal v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti, preto je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka

považovať za dodávateľa; navrhovateľ ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej zmluvy

nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je

potrebné považovať ho v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa

a predmetnú poistnú zmluvu posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu. Keďže odporca má

všeobecný súd (§ 85 O.s.p.), miestna príslušnosť sa v danom prípade riadi ustanoveniami

Občianskeho súdneho poriadku o miestnej príslušnosti danej na výber, konkrétne § 87

písm. f/ O.s.p., podľa ktorého popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd,

v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Miestna príslušnosť v danej veci teda vyplýva z možnosti účastníka zvoliť si spomedzi dvoch miestne

príslušných súdov (§ 87 O.s.p.). Navrhovateľ ako spotrebiteľ mal právo výberu medzi

všeobecným súdom odporcu (§ 85 O.s.p.) a súdom uvedeným v ustanovení § 87 písm. f/

O.s.p., ktoré právo aj využil. Vzhľadom na uvedené má dovolací súd za to, že súd prvého

stupňa správne rozhodol o svojej miestnej príslušnosti na konanie vo veci a o zamietnutí

návrhu odporcu na postúpenie veci Okresnému súdu Košice I. Odvolací súd taktiež rozhodol

správne, keď toto rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Rozhodnutím súdov nižších

stupňov teda nedošlo k porušeniu práva odporcu na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky.

Nie je preto opodstatnená námietka odporcu o existencii vady zakladajúcej prípustnosť

dovolania podľa § 237 písm. g/ O.s.p.

Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, tak ako namietal dovolateľ v podanom dovolaní, môže byť len odôvodnením

dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v prípade, ak je dovolanie prípustné, a nie

dôvodom jeho prípustnosti podľa § 236 a nasl. O.s.p.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.  

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), a dovolateľom vytýkané skutočnosti by mali za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania.

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho

(ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne

právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné

(o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa  

§ 239 O.s.p. prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie odporcu ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218

ods. 1 písm.c/ O.s.p. odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení  

s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne

trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 15. decembra 2011  

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová