UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne MOSANA LIMITED, so sídlom v Palm Grove House, P.O.BOX 438, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, reg. No. 594171, zastúpenej advokátkou Mgr. Janou Blahovou, so sídlom v Bratislave, Šintavská 6, proti žalovanému L. U. bývajúcemu v V., za účasti na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom v Stropkove, Námestie SNP 7, o zaplatenie 1 183,67 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp.zn. 15 C 26/2014, o dovolaní spoločnosti RECLAIM, a.s., so sídlom v Bratislave, Staromestská 3, IČO 46 076 760, zastúpenej advokátom Mgr. Martinom Babčaníkom, so sídlom v Miloslavove, Alžbetin Dvor 1348, proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 15. decembra 2015 sp.zn. 6 Co 105/2014, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Žalovanému a Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 28. februára 2014 č.k. 15 C 26/2014-102 žalobu žalobkyne - obchodnej spoločnosti RECLAIM, a.s. zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo výške 212,35 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa.
2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 8. decembra 2015 sp.zn. 6 Co 105/2014 pripustil zmenu účastníka na strane žalobkyne tak, že z konania vystúpila doterajšia žalobkyňa RECLAIM, a.s. so sídlom v Bratislave, Prievozská 2/A, IČO: 46 076 760 a vstúpila nová žalobkyňa MOSANA LIMITED, so sídlom Palm Grove House, P.O.BOX 438, Road Town, Tortola, British VirginIslands.
3. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 15. decembra 2015, sp.zn. 6 Co 105/2014 prvým výrokom potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.) rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej a vo výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným; druhým výrokom uložil spoločnosti RECLAIM, a.s. povinnosť uhradiť trovy prvoinštančného konania vo výške 212,35 € a trovy odvolacieho konania vo výške 130,26 € vedľajšiemu účastníkovi, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; tretím výrokom náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobkyňou a žalovaným nepriznal. Odvolací súd dospel k záveru, že vo veci niet dôvodu na vylúčenie aplikácie priaznivejšieho ustanovenia o premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného zákonníka, a to s poukazom na § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolacie námietky žalobkyne, že je treba favorizovať Obchodný zákonník, neobstoja, pretože všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2011, 5 MCdo 20/2009). Žaloba bola súdu prvej inštancie doručená 25. januára 2013. Uplatnená námietka premlčania vedľajším účastníkom je opodstatnenou, keďže uplynula dvojročná premlčacia lehota stanovená v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka, a to aj za situácie, ak by začala plynúť odo dňa 31. marca 2009 ako namieta odvolateľka. O povinnosti spoločnosti RECLAIM a.s. zaplatiť náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd uviedol, že postupovať pohľadávku v závislosti od vývoja veci na súde sa javí byť nečestné. Mal za to, že spotrebitelia si trovy proti subjektom na vzdialených ostrovoch v oceáne nevymôžu. Považoval za spravodlivé, aby trovy znášal subjekt, ktorý ich spôsobil. Postúpenie pohľadávky zo strany žalobkyne na subjekt na vzdialených ostrovoch v oceáne je prima facie spojené s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou s nedobytnosťou náhrady trov konania. Bola to pôvodná žalobkyňa, ktorá podala na súd premlčaním oslabenú pohľadávku. Vedľajší účastník v konaní uspel a patrí mu náhrada trov konania. Pôvodná žalobkyňa tieto trovy spôsobila a zmysel výkonu spravodlivosti nemôže spočívať vo vytváraní iluzórnych stavov, medzi ktoré treba zaradiť aj akceptovanie právnych konštrukcií s nedobytnými pohľadávkami.
4. Uvedený rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým uložil spoločnosti RECLAIM, a.s. povinnosť zaplatiť náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi, napadla dovolaním pôvodná žalobkyňa - obchodná spoločnosť RECLAIM, a.s. (ďalej aj „obchodná spoločnosť“ alebo „dovolateľka“). Prípustnosť a dôvodnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď bolo porušené právo obchodnej spoločnosti na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces. Mala za to, že uvedené rozhodnutie je v rozpore s vtedy platnými ustanoveniami zákona č. 99/1963 Zb., keď ukladá povinnosť náhrady trov konania subjektu, ktorý už v čase rozhodovania odvolacieho súdu nebol účastníkom konania. S poukazom na odôvodnenie odvolacieho súdu uviedla, že vtedy platná právna úprava nijakým spôsobom neobmedzovala veriteľov v nakladaní so svojimi pohľadávkami a tieto boli postupiteľné bez obmedzenia, a to aj na zahraničný subjekt. Nestotožnila sa so záverom odvolacieho súdu, že by postupovala svoju pohľadávku, ktorá je predmetom sporu, v závislosti od vývoja veci na súde. Rozhodnutie odvolacieho súdu preto považovala za svojvoľné a arbitrárne. Žiadala napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
5. Žalobkyňa, žalovaný, ani Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (podľa stavu v čase rozhodovania oboch súdov nižších inštancií - vedľajší účastník na strane žalovaného) sa k podanému dovolaniu obchodnej spoločnosti písomne nevyjadrili. Dovolací súd poznamenáva, že dovolaním obchodnej spoločnosti je dotknutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bola Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS priznaná náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania, a preto je potrebné aj v súčasnom štádiu konania s ním konať ako so subjektom v dovolacom konaní.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443CSP), dospel k záveru, že dovolanie obchodnej spoločnosti treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledujúcich bodoch.
7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.
8. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
10. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
11. V danom prípade dovolateľka napáda rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odvolací súd uložil obchodnej spoločnosti povinnosť zaplatiť náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi.
12. Pokiaľ je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
13. Dovolateľka dovolaním napadla napáda rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku, ktorým odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania. Uvedený výrok o trovách konania, ktorý je súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má však charakter uznesenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí z 28. februára 2018 sp.zn. 6 Cdo 160/2017 vyslovil záver, že: „Rozhodnutie o náhrade trov konania je v zásade chronologicky posledným rozhodnutím v konaní a neznamená, že sa ním konanie končí, keďže popri ňom nie je meritórne rozhodnutie. Samotné konanie je už právoplatne ukončené a dovolaním napadnutým uznesením sa riešila len parciálna otázka náhrady trov konania, ktorá už nie je konaním vo veci samej.“ Aj z publikácie Civilný sporový poriadok, Komentár, C. H. Beck, Praha, 2016, str. 1354 a 1355 vyplýva, že vecou samou nie je rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania a takéto rozhodnutie nie je ani konečným rozhodnutím vo veci samej. V danej veci nejde teda o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, preto prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 CSP nemožno vyvodiť.
14. Vzhľadom na to, že dovolanie obchodnej spoločnosti nie je podľa § 420 CSP prípustné, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.
15. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému a Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS najvyšší súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo im žiadne trovy nevznikli.
16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.