5 Cdo 144/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Mgr. A. Š.G., proti

povinnému Mgr. P. Š.G., zastúpeného JUDr. V. K., o vypratanie bytu, vedenej na

Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 37 Er 6351/2006, o dovolaní povinného proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2007, sp. zn. 6 CoE 179/2006, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 15. mája

2007, sp. zn. 6 CoE 179/2006 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný   súd Bratislava V uznesením z 11. októbra 2006 č. k. 37 Er 6351/2006–21

vyhovel námietkam povinného proti exekúcii vedenej pod sp. zn. 37Er 6351/2006,

EX 387/2006. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnená   nezabezpečila pre

povinného náhradný byt, čo jej bolo uložené exekučným titulom a táto skutočnosť bránila

vykonaniu exekúcie vyprataním povinného do náhradného bytu, preto   poukazom na § 184

ods. 1, § 185 ods. 1, 2 Exekučného poriadku námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 15. mája 2007, sp. zn. 6 CoE 179/2006

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že námietky povinného proti exekúcii

zamietol. Povinnému uložil nahradiť oprávnenej trovy konania o námietkach 1 788 Sk do 3

dní k rukám jej právneho zástupcu. Uviedol, že povinnosť vypratať byt je v   § 712c ods. 1

Občianskeho zákonníka viazaná na zabezpečenie bytovej náhrady, ktorá nájomcovi patrí.

Bytovými náhradami sú podľa § 712 ods. 1 Občianskeho zákonníka náhradný byt, náhradné

ubytovania a prístrešie. Zodpovedajúcou bytovou náhradou vo forme náhradného bytu je

podľa § 712 ods. 2 Občianskeho zákonníka byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením

zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti. Bytová náhrada sa považuje za zabezpečenú predložením písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný

byt o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme s osobou, ktorá má byt vypratať

(§ 712c ods. 3 Občianskeho   zákonníka ). Zabezpečenie bytovej náhrady môže oprávnený

preukázať rôzne (predložením návrhu nájomnej zmluvy, predložením písomného vyhlásenia

osoby, ktorá poskytne bytovú náhradu o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme

s povinným a pod.). K tomu, aby exekútor mohol vykonať exekúcie je nutné, aby z tohto

preukazu oprávneného bola zrejmá identita ním zabezpečovanej bytovej náhrady s náhradou

určenou v exekučnom titule. Túto otázku pred vykonaním exekúcie skúma exekútor alebo súd

na základe námietky povinného proti bytovej náhrade ( § 185 ods. 2, 3 Exekučného poriadku).

V prejednávanej veci bol exekučným titulom rozsudok Okresného súdu Bratislava V

z 20. septembra 2004 č. k. 5 C 280/03-45, ktorým súd zrušil účastníkom právo spoločného

nájmu 4 – izbového družstevného bytu č. X. na X.. poschodí domu na Š. v B., a určil, že

výlučnou nájomníčkou tohto bytu a členkou družstva bude navrhovateľka (v exekučnom

konaní oprávnená). Odporcovi (povinnému v exekučnom konaní)   uložil povinnosť byt

vypratať do 15 dní po tom, čo mu bude zabezpečený náhradný byt. Oprávnená v návrhu na

vykonanie exekúcie uviedla, že povinnému zabezpečila ako náhradný byt jednoizbový byt

(garzónku) č. X. nachádzajúci sa na R.

v   B.. K návrhu pripojila zmluvu o sprostredkovaní z 1. apríla 2006, ktorú uzavrela

spoločnosť B.B., spol. s r. o. ako sprostredkovateľ s M. S. a J. S. ako prenajímatelia. Touto

zmluvou sa prenajímatelia ako vlastníci uvedeného bytu na R.v B., zaväzujú uzavrieť

nájomnú zmluvu s nájomcom, ktorého nájde sprostredkovateľ svojou činnosťou. K návrhu na

vykonanie exekúcie oprávnená ďalej pripojila vyhlásenie spoločnosti B.B., spol. s r.o., z 21.

apríla 2006, že je schopná a spôsobilá uzavrieť nájomnú zmluvu v prospech povinného

týkajúcu sa uvedeného bytu na R. v B.. Odvolací súd bolo toho názoru, že oprávnená vyššie

spomenutými dokladmi preukázala, že povinnému zabezpečila takú bytovú náhradu, ktorá

zodpovedá exekučnému titulu. Ním bola povinnému priznaná bytová náhrada vo forme

náhradného bytu v zmysle § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka. Keďže povinnému nebola

priznaná bytová náhrada vo forme tzv. primeraného náhradného bytu ( § 712a ods. 1 prvá veta

Občianskeho zákonníka), jednoizbový byt (garzónku) na R. v B. treba považovať za byt,

ktorý zabezpečí ľudsky dôstojné bývanie povinného. Odvolací súd mal za to, že bola splnená

podmienka uvedená v § 185 ods. 1 Exekučného poriadku, bez splnenia ktorej nie je možné

vykonať exekúciu, spočívajúca v tom, že povinnému bola zabezpečená bytová náhrada, aká je

určená v exekučnom titule. Pre účely exekučného konania nebolo potrebné doručiť

povinnému písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady. Doručenie takéhoto písomného vyhlásenia povinnému má význam z hľadiska zániku nároku povinného na bytovú

náhradu (§ 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka.). V prejednávanej veci nebolo sporné, že

nárok povinného na bytovú náhradu nezanikol. O trovách konania o námietkach proti

exekúcii odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, § 251 ods.

4 O. s. p. a priznal ich náhradu úspešnej oprávnenej.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie povinný, ktorý ho žiadal zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom,

keď mal za to, že jeho povinnosť vypratať byt je viazaná na zabezpečenie náhradného bytu,

pričom náhradným bytom nie je akékoľvek bývanie, ale jedná sa nesporne o chránený nájom

v zmysle § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento chránený nájom by sa mal vyznačovať

okrem zmluvy na dobu neurčitú, vypovedateľnú len zo zákonných dôvodov, aj regulovaným

nájomným. Ak nie je táto podmienka splnená, tak sa jedná o obyčajný podnájom, kde je

podnájomník úplne nechránený proti zvyšovaniu nájomného vlastníkom, ale tiež o možnosť

výpovede aj bez dôvodu v 3 mesačnej lehote. Z   predloženej dokumentácie – zmluvy

o budúcej zmluve, bolo zrejmé, že sa jednalo o podnájomnú zmluvu. Bol toho právneho

názoru, že exekútorovi a ani súdu v exekučnom konaní neprislúcha rozhodovať o tom, že

povinnosť oprávnenej v konaní bola splnená a nemá na to ani možnosť. Na to slúži inštitút

určovacej žaloby, v ktorom konaní sa môže oprávnená domáhať určenie, že jej povinnosť

bola splnená, pripadne že zanikla. Tiež by súd skúmal, či bola naplnená formálna stránka

plnenia povinnosti, teda doručovanie. Odvolací súd v dôvodoch napadnutého uznesenia

konštatoval, že nebolo sporné, že jeho nárok na náhradný byt ako povinného nezanikol.

Dovolateľ poukázal, na upovedomenie o začatí exekúcie, z ktorého bolo zrejmé, že exekútor

ho môže vypratať kamkoľvek, aj tam, kde to nezodpovedá zákonnej povinnosti pre

oprávnenú. V tomto oznámení nebol označený náhradný byt, ak by bol, mohol by dobrovoľne

plniť, prípadne napadnúť jeho primeranosť atď. Odvolací   súd preto svojím rozhodnutím

porušil zásadu, že splneniu jeho povinnosti musí predchádzať preukázateľné splnenie

povinnosti oprávnenej.

Oprávnená sa k dovolaniu povinného nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. l O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. l O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 239 ods. 1 písm. a /O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. l O.s.p.) preskúmal uznesenie odvolacieho súdu

a dospel k záveru, že dovolanie povinného   je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním je možné napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené

uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).

Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že  

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva  

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom

dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v § 237 O.s.p., a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich

dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.)

skúmať   vždy,   či   napadnuté   rozhodnutie   odvolacieho   súdu   nebolo   vydané   v   konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len  

na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Výskyt hore uvedených

vád v konaní nezistil a dovolateľ ich ani nenamietal.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných   v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nevyšli v dovolacom

konaní najavo.

Z   obsahu dovolania žalovaného vyplýva, že ako dovolací dôvod uplatňuje

ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t.j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím

súdom.  

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval správny

predpis, ale ho nesprávne vyložil.

V zmysle § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti v znení noviel (ďalej len Exekučný poriadok), exekučné konanie sa začína na návrh.

V zmysle § 36 ods. Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom,

v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže

vykonávať exekúciu až udelením poverenia súde na jej vykonanie.

V zmysle § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

V zmysle § 42 ods. 1 Exekučného poriadku, potvrdením vykonateľnosti opatrí

exekučný titul podľa § 41 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

V zmysle § 43 ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa to, čo rozhodnutie ukladá

povinnému, viaže na splnenie podmienok alebo na splnení vzájomnej povinnosti

oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila,

alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému   sám už splnil, prípadne jej splnenie

zabezpečil. V prípade sporu rozhodne súd.

V zmysle § 185 ods. 1   Exekučného poriadku, ak vykonateľné rozhodnutie, ktoré je

podkladom na exekúciu, ukladá, aby povinný vypratal byt, za ktorý treba zabezpečiť či už

náhradný byt, alebo náhradne ubytovanie, exekútor vykoná exekúciu až vtedy, keď oprávnený

preukáže, že pre povinného je zabezpečená taká bytová náhrada, aká je určená v rozhodnutí,

ktoré je podkladom na exekúciu.

Skúmanie toho, či došlo k splneniu podmienky, teda skúmanie či je rozhodnutie

vykonateľné sa na rozdiel od iných prípadov, bude skúmať v priebehu exekúcie. Povinnosť

skúmať vykonateľnosť rozsudku má exekučný súd už pri vydávaní poverenia na vykonanie

exekúcie. Ak zistí, že nebola splnené podmienka pre splnenie povinnosti vypratať

nehnuteľnosť, návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne (§ 44 od. 2), a to

aj vtedy, ak rozhodnutie je opatrené doložkou vykonateľnosti (§ 42 ods. 2). Proti uzneseniu

súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je prípustné

odvolanie (§ 44 ods. 2). Pre posúdenie toho, či je rozhodnutie vykonateľné bude rozhodujúce

naplnenie bytovej náhrady, tak ako je špecifikovaná vo vykonávanom rozhodnutí.

V predmetnej veci súdny exekútor požiadal o udelenie poverenie na vykonanie

exekúcie   na základe exekučného titulu, ktorý nebol preukázateľne vykonateľný, naviac, v rozpore so znením výroku exekučného titulu. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia

na   vykonanie exekúcie pre vypratanie bytu č. X. na Š. v B. bez zabezpečenia náhradného

bytu. K návrhu priložil zápisnicu zo dňa 7. júna 2006, v ktorej   uviedol, že oprávnená

požiadala o vykonanie exekúcie, bez zabezpečenia náhradného bytu s poukazom na § 712c

Občianskeho zákonníka, pretože povinnému, vzhľadom na tú skutočnosť, že bezdôvodne

odmietol uzavrieť nájomnú zmluvu k náhradnému bytu, ktorý mu oprávnená zabezpečila a

zanikol nárok na bytovú náhradu. Exekučný súd (súd prvého stupňa) poverením č. 5101 zo

dňa 15. júna 2006 poveril súdneho exekútora vysťahovať a vypratať   predmetný byt bez

povinnosti zabezpečiť náhradný byt.

V zmysle § 712 c ods. 3 Občianskeho zákonníka, nájomca, ktorý má byt vypratať, je

povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia

o zabezpečení bytovej náhrady, ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok

na bytovú náhradu zanikne.

Na účely rozhodnutia o uskutočnení výkonu rozhodnutia nemôže súd otázku zániku

práva na bytovú náhradu riešiť vo vykonávacom konaní ako otázku predbežnú. (R 65/2002).

V predmetnom konaní však súdy postupovali s rozpore s týmto ustanovením, keď

otázku zániku nároku na bytovú náhradu si v prvom rade vyriešil súdny exekútor na základe

vyjadrenia oprávnenej (viď zápisnicu na čl. 3 spisu), ako aj v žiadosti o udelenie poverenia,

v druhom rade exekučný súd, keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie vyprataním bytu

bez zabezpečenia bytovej náhrady. Prvostupňový súd túto nesprávnosť odstránil rozhodnutím

o vyhovení námietok povinného. Odvolací súd, v uznesení, ktorým zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa o vyhovení námietkam povinného, len konštatoval, bez odôvodnenia, že

k zániku práva na zabezpečenie bytovej náhrady nedošlo a preto sa touto skutočnosťou

nezaoberal, ale vyhodnotil si splnenie podmienky na zabezpečenie náhradného bytu.

Opomenul však skutočnosť, že náhradný byt musí byť oprávneným zabezpečený najneskôr

v čase, keď súdny exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie, nakoľko od doručenia

o upovedomení o začatí exekúcie začne povinnému plynúť lehota na vznesenie námietok proti

príslušnej bytovej náhrade. Správne súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného proti

začatí exekúcie, nakoľko v upovedomení o začatí exekúcie vyprataním bytu, nielen, že nie je

označený zabezpečený náhradný byt zo strany oprávnenej, ale je uvedená povinnosť byt

vypratať bez zabezpečenia akejkoľvek bytovej náhrady, čo je, ako bolo uvedené vyššie v rozpore s exekučným titulom a najmä s jeho vykonateľnosťou, ako nevyhnutnou

podmienkou na začatie exekúcie.

Z dôvodov uvedených vyššie je zrejmé, že dovolanie povinného bolo opodstatnené,

lebo smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorý bol založený na nesprávnom právnom

posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto toto

uznesenie zrušil podľa ustanovenia § 243b ods. 1,2 O.s.p. a vec vrátil odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie, pričom právny názor dovolacieho súdu je pre odvolací súd záväzný

(§ 243d ods. 1 veta druhá   O. s. p.).

  V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. októbra 2010

JUDr. Vladimír Magura,v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová