5Cdo/143/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne U. U., bývajúcej v Z., zastúpenej MUDr. Miroslavom Muzikom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Nitre, Farská ulica č. 39, proti žalovanému V. B., V., D., zastúpenému JUDr. Mariánom Mackom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Nitre, Koceľova 2, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. 7C/192/2009, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. novembra 2017 sp.zn. 5Co/348/2017, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Nitra domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 7 251,16 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 4,25 % ročne od 7. októbra 2007 až do zaplatenia titulom náhrady škody, ktorá jej vznikla odcudzením šperkov odovzdaných žalovanému na opravu z predajne žalovaného,v ktorej došlo ku krádeži.

2. Okresný súd Nitra (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením zo 6. septembra 2017 č.k. 7C/192/2009-318, vydaným potom, čo Krajský súd v Nitre uznesením z 15. februára 2017 sp.zn. 5Co/3/2016 rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu v uvedenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie, o trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu sa žalovaný odvolal.

3. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 30. novembra 2017 sp.zn. 5Co/348/2017 odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o trovách konania podľa § 388 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zmenil tak, že žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 27 % konštatujúc, že žalobkyňa si pôvodne v žalobe uplatnila nárok na zaplatenie sumy 7 251,16 €, avšak súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 1 936,28€, čo predstavuje 27 %, preto jej v súlade s ustanovením § 257 CSP z dôvodov hodných osobitného zreteľa vzhľadom na špecifické okolnosti priznal nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu (27 %).

4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodil z § 421 CSP. Namietal, že odvolací súd v rozpore s princípom úspechu v konaní priznal v porovnaní so žalovaným menej úspešnej žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 27 %. Žiadal, aby dovolací súd dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 3 CSP zmenil tak, že žalovanému v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 CSP priznáva náhradu trov konania.

5. Žalobkyňa sa k obsahu dovolania žalovaného nevyjadrila.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonom stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo dovolaním napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, len ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne podanie dovolania nepripúšťa, nemožno rozhodnutie odvolacieho súdu úspešne napadnúť dovolaním; rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach § 420 a 421 CSP.

8. Žalovaný, tak ako bolo vyššie uvedené, vyvodil prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/) alebo ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/). Zároveň však z odseku 2 citovaného ustanovenia vyplýva, že dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

9. Základným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie podľa § 421 CSP je to, že ide o rozhodnutie, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom toto rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky bližšie definovanej pod písmenom a/ až c/ ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, zároveň však nesmie ísť o rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP.

10. V danom prípade podal žalovaný dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania je uznesením uvedeným v § 357 pod písmenom m/ CSP, čo znamená že v zmysle § 421 ods. 2 CSP dovolanie proti nemu nie je prípustné.

11. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovaného ako procesne neprípustné podľa § 447 písm. c/ CSP odmietol.

12. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ustanovenia § 453 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pretože žalobkyni preukázateľne žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.