5Cdo/133/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne X. X., bývajúcej v N. proti žalovanej G. I. C. Cash, a.s., so sídlom v Košiciach, Hradbová 19, IČO: 36 172 081, zastúpenej JUDr. Marošom Minčíkom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Košiciach, Palackého 1, o obnovu konania, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 40C/156/2014, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 14. novembra 2017 sp.zn. 3Co/391/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Návrhom na obnovu konania podaným na Okresnom súde Košice I dňa 12. mája 2014, t.j. ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku sa žalobkyňa domáhala, aby súd povolil obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 10Ro/844/2009, ktorá bola skončená vydaním platobného rozkazu zo dňa 22. júna 2009 č.k. 10Ro/844/2009-18, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6. októbra 2009. Návrh na obnovu konania odôvodnila tým, že existujú rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „EÚ“) súvisiace s ochranou spotrebiteľov, ktoré bez vlastnej viny nemohla predložiť v pôvodnom konaní, pretože o nich nemala vedomosť (§ 228 ods. 1 písm. a) OSP).

2. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 23. júna 2016, č.k. 40C/156/2014-129 „povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 10Ro/844/2009“. V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že návrh na obnovu konania bol podaný včas a je dôvodný, pričom existuje predpoklad, že obnova konania môže privodiť pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci vzhľadom na priznanie statusu spotrebiteľa. Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podala žalovaná odvolanie.

3. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením zo dňa 14. novembra 2017 sp.zn.3Co/391/2016 odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 388 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte „CSP“) zmenil tak, že „návrh žalobkyne na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 10Ro/844/2009 zamietol“. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 257 CSP tak, že žalovanej voči žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení predmetného uznesenia odvolací súd uviedol, že odvolacia námietka žalovanej, že žalobkyňa vo vzťahu k uplatnenému dôvodu obnovy konania nepreukázala, že sa o rozhodnutiach Súdneho dvora Európskej únie uvedených v návrhu na obnovu konania dozvedela od svojej právnej zástupkyne až v apríli 2014, je dôvodná. V uvedenej súvislosti poukázal odvolací súd na to, že tieto rozhodnutia boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, v Zbierke súdnych rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, ako aj na internete už v čase, keď bol vydaný predmetný platobný rozkaz, pričom so zreteľom na § 2 ods. 1 zákona č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku Európskej únie je potrebné konštatovať, že momentom zverejnenia týchto rozsudkov Súdneho dvora EÚ platí domnienka vedomosti všetkých dotknutých subjektov o nich.

4. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej v texte „dovolateľka“) dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila tým, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil, pričom jeho rozhodnutie a) záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) a b) záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). Navrhla, aby dovolací súd dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že obnovu konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 10Ro/844/2009 povoľuje.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) a na to oprávnenou osobou (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné podľa ust. § 447 písm. e) CSP odmietnuť.

6. Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Výnimky z uvedenej základnej podmienky dovolacieho konania upravuje odsek 2 citovaného ustanovenia pod písm. a) až c), pričom sú spojené s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa dovolateľa (ak je dovolateľom fyzická osoba), zamestnanca alebo člena, ktorý za dovolateľa koná (ak je dovolateľom právnická osoba), zamestnanca alebo člena osoby založenej alebo zriadenej na ochranu spotrebiteľa, osoby oprávnenej na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou, zamestnanca alebo člena odborovej organizácie (ak uvedené subjekty zastupujú dovolateľa v dovolacom konaní v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti CSP).

7. Právna úprava civilného sporového konania účinná od 1. júla 2016 tak v § 429 ods. 1 CSP ustanovuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, bez splnenia ktorej dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum. O tejto osobitnej podmienke dovolacieho konania je v zmysle ust. § 393 ods. 1 CSP povinný poučiť strany sporu v písomnom vyhotovení rozhodnutia odvolací súd. Postup súdu prvej inštancie (v prípade, že dovolateľ nebol riadne o povinnosti podľa § 429 CSP poučený v odvolacom konaní) upravuje ustanovenie § 436 ods. 1 CSP tak, že ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ nebol riadne o povinnosti podľa § 429 v odvolacom konaní poučený, súd prvej inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie vád dovolania a poučí ho o následkoch ich neodstránenia.

8. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že dovolateľka podala dovolanie bez toho, aby splnila podmienky upravené v ustanovení § 429 CSP, keďže k dovolaniu nepripojila plnú moc preukazujúcu, že na zastupovanie v dovolacom konaní splnomocnila advokáta a že tento advokát spísal dovolanie (§ 429 ods. 1 CSP), ani doklad o tom, že absolvovala vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ CSP). Z obsahu dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že dovolateľka bola odvolacím súdom v časti označenej „Poučenie“ o podmienke vyplývajúcej z ustanovenia § 429 ods. 1 CSP podľa § 393 ods. 1 CSP riadne poučená, napriek tomu v zmysle tohto poučenia pri podaní dovolania nepostupovala. Z listiny pripojenej k dovolaniu (Diplom o absolvovanívysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa vystavený Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave na meno Z. M. J.) je zrejmé, že dovolateľka si nesprávne vyložila ustanovenie § 429 ods. 2 písm. a/ CSP, z ktorého vyplýva, že od požiadavky povinného zastúpenia advokátom v dovolacom konaní je možné upustiť len v tom prípade, ak má dovolateľ, ktorý je fyzickou osobou, sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (nie iná fyzická osoba), čo nie je tento prípad, pretože dovolateľka predložením relevantného dokladu nepreukázala, že vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa disponuje ona sama.

9. Podľa ust. § 447 písm. e/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429.

10. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. e/ CSP odmietol konštatujúc, že podmienky uvedené v § 429 CSP neboli splnené.

11. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pretože žalovanej preukázateľne žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.