5Cdo/130/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému K. G., trvale pobytom v S., o zaplatenie 1 569,45 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 7 C 37/2016, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 17. januára 2019 sp. zn. 19 Co 211/2018, takto

rozhodol:

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 04. júla 2018, č. k. 7 C 37/2016-56 prvým výrokom uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni istinu 1 569,45 €, poplatky za poistenie 2,25 €, úroky 104,11 €, úroky z omeškania 0,82 €, úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 569,45 € od 07.02.2014 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 104,11 € od 07.02.2014 do zaplatenia, a to v splátkach 50 € mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Druhým výrokom vo zvyšnej časti žalobu zamietol a tretím výrokom žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa.

2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom zo 17. januára 2019,sp. zn. 19 Co 211/2018 rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku II. a vo výroku III. o náhrade trov konania potvrdil a vo výroku I. v časti splatnosti žalovanému uloženej peňažnej povinnosti zmenil tak, že žalovaný je povinný peňažnú povinnosť, uloženú rozsudkom súdu prvej inštancie, zaplatiť žalobkyni istinu 1 569,45 €, poplatky za poistenie 2,25 €, úroky 104,11 €, úroky z omeškania 0,82 €, úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 569,45 € od 07.02.2014 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 104,11 € od 07.02.2014 do zaplatenia, splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“), ktoré podaním doručeným súdu prvej inštancie 24. júna 2019 vzala späť (č. l. 259 spisu).

4. Podľa § 446 CSP ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) so zreteľom na právne účinný dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým vzala podané dovolanie späť, dovolacie konanie podľa § 446 CSP zastavil.

6. V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni najvyšší súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (viď R 72/2018), lebo jej žiadne trovy nevznikli.

7. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.