5Cdo/130/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu T. B. bývajúceho v P., zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Paškalom, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 27, proti žalovanej U. B., bývajúcej v P., zastúpenej advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom v Šali, Štúrova 42, IČO: 36 866 296, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 8 C 29/2012, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 14. februára 2017 sp.zn. 26 Co 501/2015, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trnave rozsudkom zo 14. februára 2017 sp.zn. 26 Co 501/2015 potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP) rozsudok Okresného súdu Galanta (ďalej aj „súd prvej inštancie“) z 12. mája 2015, č.k. 8 C 29/2012-355, ktorým súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.

2. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“). Prípustnosť dovolania vyvodzoval z toho, že mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné oprávnenia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces [§ 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)]. Podľa názoru žalobcu súdy nesprávnym procesným postupom znemožnili dokazovanie ohľadom výšky investície do výlučného majetku žalovanej, čím porušili princíp kontradiktórnosti a rovnosti zbraní v neprospech žalobcu. K porušeniu zásady kontradiktórnosti malo podľa názoru dovolateľa prísť aj tým, že súd prvej inštancie si osvojil skutkové zistenie založené na zhodnom tvrdení strán, ktoré však odznelo v inom súdnom konaní o určenie výživného, v ktorom mala žalovaná postavenie svedkyne. Navrhoval, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení považovala dovolanie žalobcu za nedôvodné a žiadala, aby ho dovolací súd zamietol.

4. Žalobca v ďalšom vyjadrení zotrval na podanom dovolaní.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], po zistení, že dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), zisťoval najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu treba odmietnuť (§ 447 písm. a/ CSP).

6. Dovolací súd pri posudzovaní včasnosti podania dovolania vychádzal z ustanovenia § 427 ods. 1 veta prvá CSP, podľa ktorého sa dovolanie podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

7. Podľa § 121 ods. 3 až 5 CSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

8. Podľa § 110 ods. 2 CSP, ak má strana viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí strana na doručovanie písomností. Ak strana výslovne neurčí žiadneho z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich.

9. Podľa § 92 ods. 3 CSP odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili.

10. Civilný sporový poriadok výslovne neupravuje zánik splnomocnenia, ani jednotlivé. spôsoby, ako k nemu môže dôjsť. Ustanovenie § 92 ods. 3 CSP v súvislosti s účinkami zániku splnomocnenia voči súdu predpokladá odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom, čo zodpovedá úprave obsiahnutej v § 33b ods. 1 písm. b) a c) Občianskeho zákonníka. Aj pre procesnoprávne vzťahy v zásade platí, že strana ako splnomocniteľ sa nemôže vzdať svojho práva kedykoľvek splnomocnenie odvolať (§ 33b ods. 3 Občianskeho zákonníka). Tým nie sú dotknuté prípadne hmotnoprávne následky odvolania splnomocnenia, ktoré vyplývajú z dohody o zastúpení medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Pre advokáta a jeho oprávnenie jednostranne vypovedať splnomocnenie vyplývajú osobitné obmedzenia zo zákona o advokácii a z interných predpisov Slovenskej advokátskej komory. Ak je obsahom zmluvy o poskytovaní právnych služieb záväzok advokáta zastupovať klienta v spore na základe procesného splnomocnenia, má advokát z povahy veci právo vypovedať splnomocnenie iba v prípade, ak sú splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zmysle § 22 zákona o advokácii. Odvolanie alebo výpoveď splnomocnenia sú jednostrannými právnymi úkonmi, ktoré sú adresované druhému účastníkovi dohody o zastúpení. V dôsledku právnych účinkov niektorých z týchto úkonov splnomocnenie zaniká. Súd a iné subjekty v rámci prebiehajúceho sporového konania, ktoré sa nachádzajú mimo zaniknutého vzťahu zastúpenia nemajú o reálnom zániku pôvodne predloženého splnomocnenia vedomosť a sú oprávnené legitímne konať s dôverou v platnosť a záväznosť pôvodne predloženého splnomocnenia. Zákon z tohto ustanovuje, že odvolanie alebo výpoveď splnomocnenia sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili. Pre súd nie je teda relevantné, kedy zaniklo splnomocnenie odvolaním alebo výpoveďou, ale kedy došlo k oznámeniu tejto skutočnosti do konania.(pozri Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1540 s.). Analogicky uvedené platí i pri zániku výkonu advokácie právneho zástupcu žalobcu, vo vzťahu koznamovacej povinnosti voči súdu.

11. V preskúmavanej veci bol rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 14. februára 2017 sp.zn. 26 Co 501/2015 doručovaný stranám sporu prostredníctvom pošty. Žalobca bol v konaní zastúpený viacerými advokátmi. Od podania žaloby ho zastupovali JUDr. Tomáš Peráček a JUDr. Mária Peráčková. Žalobca si v konaní určil na doručovanie písomností advokátku JUDr. Máriu Peráčkovú, ktorá však podaním doručeným súdu prvej inštancie 23. apríla 2015 oznámila ukončenie zastupovania žalobcu. Žalobca následne splnomocnil na zastupovanie v konaní ďalšieho advokáta Mgr. Martina Paškalu. V čase doručovania rozhodnutia odvolacieho súdu žalobcovi tak bol žalobca zastúpený viacerými advokátmi, a to JUDr. Tomášom Peráčkom a Mgr. Martinom Paškalom, pričom žiadneho z nich výslovne na doručovanie písomností neurčil. Zásielku určenú žalobcovi tak súd prvej inštancie doručoval právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Tomášovi Peráčekovi, ktorý zásielku prevzal 12. mája 2017. Následne 16. mája 2017 JUDr. Tomáš Peráček vrátil súdu prvej inštancie naspäť rovnopis rozsudku odvolacieho súdu s tým, že na základe jeho vlastnej žiadosti bol v apríli 2014 vyčiarknutý zo zoznamu advokátov vedených SAK a z tohto dôvodu mu zaniklo aj plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu v konaní. Súd prvej inštancie následne doručoval rozsudok odvolacieho súdu právnemu zástupcovi žalobcu Mgr. Martinovi Paškalovi, ktorý zásielku prevzal 5. júna 2017.

12. Skutočnosť, že JUDr. Tomáš Peráček bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov, sa súd dozvedel až z jeho oznámenia doručeného súdu prvej inštancie 16. mája 2017 (teda až po doručení rozsudku odvolacieho súdu). Dovolací súd vychádzajúc analogicky z ustanovenia § 92 ods. 3 CSP dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo žalobcovi účinne doručené 12. mája 2017, pretože v čase doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu žalobcovi, súd nemal vedomosť o vyčiarknutí JUDr. Tomáša Peráčeka zo zoznamu advokátov a ukončení zastupovania, keď uvedená skutočnosť je voči súdu účinná až jej oznámením súdu. Následné doručovanie rozhodnutia odvolacieho súdu ďalšiemu právnemu zástupcovi žalobcu bolo preto zo strany súdu prvej inštancie nadbytočné. Keďže rozhodnutie odvolacieho súdu bolo žalobcovi účinne doručené 12. mája 2017, koniec dvojmesačnej lehoty na podanie dovolania počítanej od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu pripadol na 12. júla 2017 (stredu), ktorý bol riadnym pracovným dňom. Dovolanie žalobcu bolo súdu prvej inštancie doručené 10. augusta (na poštovú prepravu dané 7. augusta 2017), teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.

13. Najvyšší súd vzhľadom na to, že nebola zachovaná zákonom stanovená lehota na podanie dovolania (§ 240 ods. 1 veta prvá O.s.p.), dovolanie žalobcu ako oneskorene podané odmietol podľa § 447 písm. a/ CSP.

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.