UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a členov senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Danici Kočičkovej, v spore žalobcu Q. K., bývajúceho v A., zastúpeného advokátom Mgr. Štefanom Jakabom, so sídlom v Košiciach, Nerudova 9, proti žalovaným 1/ Ing. M. C., bývajúcemu v C., zastúpenému advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom, so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, 2/ Slovenskej sporiteľni, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Radovan Hrabovecký - advocati s.r.o., so sídlom v Bratislave, Panenská 24, 3/ BOGY s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatské námestie 10A, IČO: 31 724 761, zastúpenej advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom, so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, o zaplatenie 692 723,89 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 15C/151/2008, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 21. októbra 2015 sp.zn. 11Co/417/2015, takto
rozhodol:
Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.
Žalovaní majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 21. októbra 2015 sp.zn. 11Co/417/2015 vrátil vec súdu prvej inštancie s odôvodnením, že zatiaľ nie sú splnené zákonné podmienky pre odvolacie konanie, pretože súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov a konajúca sudkyňa sa nevyjadrila k vznesenej námietke zaujatosti. Uložil preto súdu prvej inštancie, aby najskôr rozhodol o žiadosti žalobcu a až po vykonaní potrebných úkonov prípravy spisu pre odvolacie konanie vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) zo 7. apríla 2015 č.k.15C/151/2008-356, ako aj na rozhodnutie o podanej námietke zaujatosti.
2. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) z dôvodov uvedených v § 237 O.s.p. Bol toho názoru, že odvolací súd mal najskôr rozhodnúť o vznesenejnámietke zaujatosti a preto mal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)], najskôr skúmal, či sú dané procesné podmienky, za ktorých môže v danom prípade konať a rozhodovať. Pritom dospel k záveru, že konanie o dovolaní žalobcu je potrebné zastaviť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
4. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p., účinného v čase rozhodovania krajského súdu, bolo možné dovolaním napadnúť iba rozhodnutia odvolacieho súdu (obdobne aj § 419 CSP). Samotná skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie vydal krajský súd, i keď v rámci odvolacieho konania ale neznamená, že ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré by strana sporu mohla napadnúť dovolaním. Za takéto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo (a aj podľa CSP je) považované iba rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré bolo vydané ako výsledok prieskumnej činnosti odvolacieho súdu v inštančnom postupe na základe odvolania podaného proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie (viď 3 Cdo 98/2017, 5 Cdo 158/2016, 2 Cdo 36/2015, 5 Cdo 237/2011). Proti iným rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným v odvolacom konaní zákon možnosť podania dovolania nepripúšťa (l). Uznesenie odvolacieho súdu, ktorým vec vrátil súdu prvej inštancie na vykonanie úkonov potrebných k tomu, aby odvolací súd mohol pristúpiť k vecnému prejednaniu odvolania, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej vydaným ako výsledok vecného preskúmania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie na podklade podaného odvolania v rámci inštančného postupu (§ 219 ods. 1 O.s.p., § 220 O.s.p., § 221 ods. 1 O.s.p.). Predmetné uznesenie má výlučne charakter procesného uznesenia upravujúceho vedenie konania (§ 170 ods. 2 O.s.p.), t.j. také ktoré nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Voči takémuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa(l) ani možnosť podania odvolania (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p., § 357 CSP).
5. Za rozhodnutie spôsobilé byť predmetom dovolacieho prieskumu tak nemôže byť považované napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré bolo vydané v rámci skúmania splnenia podmienok, za ktorých môže odvolací súd pristúpiť k vecnému prejednaniu odvolania, pretože nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v rámci inštančného postupu a prípustnosť dovolania voči takémuto rozhodnutiu nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia (porovnaj sp.zn. 1 Cdo 178/2000, 2 Cdo 36/2015, 5 Cdo 237/2011, 1 Co 4/2004, 5 Co 2/2007, k tomu pozri aj Bureš / Drápal / Mazanec: Občiansky súdny poriadok, komentár, 4. vydanie, C.H.Beck, 2000, str. 633).
6. Dovolaním žalobcu je teda napadnuté rozhodnutie, ktoré nie je spôsobilým predmetom dovolania v zmysle § 419 CSP a nebolo ním ani podľa znenia doterajšieho ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. Na rozhodnutie o dovolaní žalobcu proti tomuto uzneseniu nie je daná funkčná príslušnosť najvyššieho súdu.
7. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd konanie o dovolaní žalobcu zastavil podľa ustanovení § 438 ods. 1 CSP a § 161 ods. 2 CSP.
8. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.