5Cdo/1278/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD. a členov senátu JUDr. Heleny Haukvitzovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkyne Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom v Žiline, Pri Rajčianke č. 2927/8, IČO: 36 442 151, zastúpenou Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom so sídlom v Žiline, Veľká okružná č. 26A, IČO: 37 909 835, proti žalovaným 1 / U. R., bývajúcej v L., 2/ G. R., bývajúcemu v L., obaja zastúpení JUDr. Ľubomírom Samuelom, advokátom s o s ídlom v Banskej Bystrici, Hor ná č. 27, o zaplatenie 2 105,82 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 7 C 1/2012, o dovolaní žalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. júna 2015, sp. zn. 14 Co 776/2014, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 16. júna 2015 sp. zn. 14 Co 776/2014 v zmysle § 219 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 30. apríla 2014 č. k. 7 C 1/2012-253, v žalobe vyhovujúcej časti (o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 1 714,10 € s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 22. apríla 2010 do zaplatenia). Skonštatoval, že na odvolanie žalovaných preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a z dôvodu jeho vecnej správnosti ho potvrdil. Poznamenal, že odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Vyhodnotením všetkých dôkazov, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vykonal správne právne posúdenie [v rozsudku súdu prvej inštancie sa mimo iného uvádza : „Súd mal za to, že na danom odbernom mieste došlo k neoprávnenému odberu, a to k odberu podľa § 39 ods. 1 písm. c/ zák. č. 656/2004 Z.z. meraný meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii /plomba/. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že na meracom zariadení bola poškodená plomba na svorkovnici elektromera, táto skutočnosť bola preukazovaná a j znaleckým dokazovaním a u ž z tejto skutočnostivzhľadom na ustanovenie § 39 zákona č. 656/2004 Z.z. ods. 1 písm. c/ je splnený predpoklad zodpovednosti, za neoprávnený odber. Zákon s touto skutočnosťou spája následok pre toho, kto elektrinu odoberal uhradiť škodu. V konaní nebolo sporné, ž e meracie zariadenie, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - plomba, malo merať spotrebu elektrickej energie v nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, zmluva o odbere elektriny bola uzatvorená so žalovaným 2/. V súlade s § 30 ods. 2 písm. b/ zákona č. 656/2004 Z.z. odberateľ elektriny v domácnosti j e povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave..... V danom prípade nie je rozhodujúce, akým spôsobom došlo k porušeniu zabezpečenia meracieho zariadenia. Odberateľ j e povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v stave, ktorý zodpovedá technickým normám a právnym predpisom. Zákonná úprava zodpovednosti je vybudovaná na princípe objektívnej zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom. Odberateľ zodpovedá za neporušenie zabezpečenia meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie, bez ohľadu na to, či zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušil......“]. Je nepochybné, že na odbernom mieste existoval za rozhodné obdobie odber elektrickej energie bez jeho riadneho zaznamenávania; z týchto dôvodov prináleží žalobkyni právo na náhradu škody, jedná sa o zodpovednosť objektívnu. V prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie. Uviedol, že z vykonaného dokazovania je preukázané, že na odbernom mieste žalovaných bol vykonaný neoprávnený odber elektrickej energie, keď do elektromera umiestneného na odbernom mieste žalovaných bol vykonaný zásah, pričom dochádzalo k odberu elektrickej energie bez toho, aby odber bol zaznamenávaný. Po právnej stránke odvolací súd nárok posudzoval v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 a 2 zákona č. 656/2002 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov a v zmysle vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. 2. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadli žalovaní (ďalej aj „dovolatelia“) dovolaním z dôvodu, že im v konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). V bližších podrobnostiach dovolatelia uviedli, že súdy neakceptovali znalecký posudok znalca A., ktorý mal vylúčiť ich zodpovednosť za údajne spôsobenú škodu a nenariadili kontrolné znalecké dokazovanie na ich tvrdenia. Týmto postupom, ktorý je nesprávny, lebo im nebolo dovolené objektívne zistiť skutočný stav veci, došlo k porušeniu základných práv žalovaných na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktorého podstatou je ochrana spravodlivosti. Z uvedeného dôvodu navrhli, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. 3. Dovolanie bolo podané 27. augusta 2015. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 4. Právne účinky dovolania, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované. Pokiaľ bolo dovolanie v čase jeho podania prípustným prostriedkom nápravy, umožňujúcim dovolací prieskum, potom tieto účinky (a následky) sa uznávajú i v budúcnosti. Prežarovanie princípov právneho štátu do ústavného poriadku nachádza svoje normatívne vyjadrenie v ustanovení § 470 ods. 2 vete prvej CSP. Fundamentom je právna istota, ktorá v sebe nesie znaky ochrany nadobudnutých práv a s tým spojenej dôvery v právo. Účinky prípustného dovolania žalovaných dopadajú do sféry konania a rozhodovania odvolacieho súdu, ktoré sa spájajú s tzv. vadou zmätočnosti; § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. 5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

6. V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu (§ 238 ods.1 O.s.p.), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval, preto ani nevyslovil záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Prípustnosť podaného dovolania preto z § 238 O.s.p. nevyplýva. 7. Neprípustnosť dovolania v takom prípade znamená, že sa v podstatnej miere zužuje právna možnosť využitia zákonom prezumovaných dovolacích dôvodov, a teda možnosť dovolateľov domáhať sa reparácie prípadných nesprávností v súdnom konaní, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadou v konaní majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolatelia zrejme vedomí si tejto právnej skutočnosti, spomínané dovolacie dôvody v dovolaní ani neuplatňujú. 8. Dovolanie žalovaných by v danom prípade bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Žalovaní vady zmätočnosti v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdili a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania nevyplýva ani z uvedených hľadísk. 9. Dovolatelia tvrdia, že im bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Za právneho stavu do 30. júna 2016 sa odňatím možnosti konať pred súdom rozumel procesne nesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania [v zmysle § 18 O.s.p. mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. 10. Dovolatelia v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. konkrétne namietali, že súdy oboch inštancií nesprávne zistili skutkový stav veci, keď nesprávne vyhodnotili znalecký posudok znalca A., ten mal totiž podľa ich názoru vylučovať zodpovednosť žalovaných a súdy nenariadili kontrolné znalecké dokazovanie na preukázanie ich tvrdení. 11. K predmetným dovolacím argumentom najvyšší súd uvádza, že podľa právnej úpravy do 30. júna 2016 prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nezakladalo nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V týchto súvislostiach najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97). Právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony (I. ÚS 50/04). 12. K námietke dovolateľov „o znemožnení zistiť objektívny skutočný stav veci“ je potrebné pripomenúť, že civilnoprávna zásada materiálnej pravdy chápaná ako zásada absolútnej materiálnej pravdy bola v sporovom konaní opustená prijatím zákona č. 519/1991 Zb., ktorým bol novelizovanýzák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a nahradená zásadou prejednávacou, neskôr doplnená aj o zásadu kontradiktórneho konania, ktorá stojí na zodpovednosti unesenia dôkazného bremena (§ 120 ods.1, 3, 4 O.s.p.) a zistenia skutkového stavu veci. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pred ukončením dokazovania naplnil manudukčnú povinnosť v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., po ktorej žalovaná strana uviedla, že ďalšie dokazovanie nenavrhuje. Súd žalovaným umožnil realizovať oprávnenia v zmysle § 11 8 ods. 4 O.s.p., vyjadriť s a k dokazovaniu i k právnej stránke vec i a dokazovanie uznesením vyhlásil za skončené (viď zápisnica o pojednávaní pred súdom z 9. apríla 2012, č. l. 229 až 234 spisu). Z uvedeného nevyplýva, že by postupom súdu prvej inštancie malo dôjsť k znemožneniu procesný práv pri dokazovaní. Pokiaľ ide o náhradu škody založenej na princípe objektívnej zodpovednosti, splnenie požiadavky (preukázania) zavinenia sa nevyžaduje, k jej naplneniu dochádza i v prípadoch, kedy zodpovedný subjekt svojím konaním (alebo opomenutím) škodu nezavinil. 13. Dovolatelia z hľadiska obsahového namietajú, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania, ktorá bola uvedená v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. alebo § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. 14. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovaných, ktoré bolo podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 procesne neprípustné, nevyvolalo účinok sledovaný dovolaním, ktorý by zostal zachovaný aj po tomto dni (§ 470 ods. 2 CSP). Najvyšší súd preto ich dovolanie odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP, a to bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, lebo k takému postupu nebol oprávnený. 15. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.