5 Cdo 125/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., a.s., so sídlom v B., proti povinnému B. M., bývajúcemu vo V., o vymoženie 123,78 € (3 729 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 12 Er 295/2007, o dovolaní

oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. januára 2008, sp. zn. 7 CoE 94/2007,

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky   z r u š u j e   uznesenie Krajského súdu v Nitre  

z 31. januára 2008, sp. zn. 7 CoE 94/2007 a uznesenie Okresného Nitra z 11. júna 2007,  

č.k. 12 Er 295/2007-21 vec vracia Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Podaním z 15. mája 2007 požiadal súdny exekútor Okresný súd Nitra o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie vymožením sumy 3 729 Sk a trov exekúcie na základe

exekučných titulov vydaných S. – platobného výmeru č. X. z 22. októbra 2004 a platobného

výmeru č. X. z 8. apríla 2004, ktorými bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet

tejto poisťovne nedoplatky na poistnom. K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie,

exekučné tituly, úradne overenú fotokópiu plnomocenstva udeleného vtedajšej zástupkyni

oprávnenej, fotokópiu zmluvy   o postúpení pohľadávok, ktorú medzi sebou uzavreli dňa  

30. novembra 2005 S., a.s. a obchodná spoločnosť V., a.s., a napokon fotokópiu zmluvy

o postúpení pohľadávok, ktorú uzavreli dňa 30. decembra 2005 V., a.s. a S., a.s.

Okresný súd Nitra uznesením z 11. júna 2007, č.k. 12 Er 295/2007-21 žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol s odôvodnením, že v danej

veci nebol preukázaný prechod vymáhanej pohľadávky na oprávnenú. Tento záver zaujal po

konštatovaní, že oprávnená a ani súdny exekútor nepredložili zmluvu o postúpení pohľadávok

--

zo dňa 30. novembra 2005 s prílohou č. 1 a ani preberací protokol o postúpení konkrétnych

pohľadávok tak, ako si to účastníci zmluvného vzťahu vymienili v zmluve o postúpení

pohľadávok zo dňa 30. decembra 2005.

Uvedené uznesenie napadla odvolaním oprávnená. Krajský súd v Nitre ako súd

odvolací uznesením z 31. januára 2008, sp. zn. 7 CoE 94/2007 napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 O.s.p. potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil

vecnou správnosťou záveru súdu prvého stupňa, že v danom prípade nebol riadne preukázaný

prechod práva z exekučného titulu na oprávnenú predložením príslušných dokladov. Mal za

to, že oprávnená nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu na vymáhanie pohľadávok

z platobných výmerov voči povinnému.

Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená dovolanie. Navrhla napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súdy v konaní spochybnili jej

procesné postavenie oprávnenej z takých dôvodov, ktoré nemajú zákonný podklad. Pokiaľ

odvolací súd dospel k záveru, že nebol preukázaný prevod vymáhanej pohľadávky na

oprávnenú predložením príslušných dokladov, išlo o odstrániteľnú vadu návrhu, po oprave

ktorej bolo možné v konaní pokračovať. Ustanovenie § 40 ods. 1 Exekučného poriadku

upravuje postup pri odstraňovaní takýchto vád; odvolací súd ale podľa neho nepostupoval. V dôsledku nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť pred

súdom konať a zákonom stanoveným postupom vymôcť pohľadávku, ktorá jej bola postúpená

v súlade so zákonom.

Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,

že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 a nasl. O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p.

v znení do 15. októbra 2008). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti

--

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak  

a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojím uznesením

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu

uzneseniu uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O.s.p. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1

a 2 O.s.p. prípustné nie je.

Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania oprávnenej prichádzala do úvahy, len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia

nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne

neprípustné.

Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdila

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Dovolateľka namieta, že v konanie je postihnuté závažnou procesnou vadou, lebo jej

bola odňatá možnosť pred súdom   konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký nesprávny, procesné

ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi

--

odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné práva priznané

mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní na súdoch nižších stupňov

k odňatiu možnosti oprávnenej konať, vzal dovolací súd na zreteľ, že vada konania v zmysle  

§ 237 písm. f/ O.s.p. je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania na spravodlivý

proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd). Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie exekučného

súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak

pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky, lebo takýmto

rozhodnutím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo na výkon vykonateľného

rozhodnutia.  

Zo spisu vyplýva, že v predmetnom konaní došlo k dovolateľkou namietanej procesnej

vade.  

Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží

tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia

vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1

Exekučného poriadku). Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na

vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti

písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné. Podľa § 37 ods. 3 prvá až

tretia veta Exekučného poriadku proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako

povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený,

možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo

z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza

k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci

konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.

Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo

povinností. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na návrh

--

oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37

ods. 3 Exekučného poriadku).

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. V súvislosti s tým najmä skúma, či návrh na vykonanie

exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením

(doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený

a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, či oprávnený v prípade, ak nie je totožný

s osobou, ktorej bolo priznané právo exekučným titulom, alebo ak označil za povinného inú

osobu, než ktorej bola uložená povinnosť v exekučnom titule, tvrdí v návrhu na vykonanie

exekúcie prechod (prevod) práva alebo povinnosti a či na preukázanie svojho tvrdenia

predkladá alebo navrhuje dôkaz, či oprávnený pripojil k exekučnému titulu listinu vydanú

alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo že

oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie vzájomnej povinnosti, a ďalej či sú splnené

všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O.s.p.

Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej zákonom č. 341/2005 Z.z.,

t.j. do 31. augusta 2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinnosti alebo práva

možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva

priamo z právneho predpisu (za daného právneho stavu bolo pripojenie takejto listiny

procesným predpokladom riadneho návrhu na vykonanie exekúcie). Od účinnosti tejto novely

Exekučný poriadok od tejto požiadavky upustil. Len v prípadoch, ak nastali skutočnosti, na

základe ktorých dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich

z exekučného titulu po začatí exekučného konania, stanovil požiadavku doložiť prevod alebo

prechod práv a povinností originálom alebo osvedčenou fotokópiou listiny (§ 37 ods. 3 tretia

veta v spojení s § 37 ods. 4 Exekučného poriadku v znení do 30. novembra 2006); od

účinnosti novely vykonanej zákonom č. 585/2006 Z.z., teda od 1. decembra 2006 už

nevyžaduje predloženie takejto listiny v origináli alebo osvedčenej fotokópii. To znamená, že

od 1. septembra 2005 oprávnený nie je povinný preukazovať prechod alebo prevod práva

alebo povinnosti, ku ktorému malo dôjsť pred začatím exekučného konania, predložením

listiny vydanej alebo overenej oprávneným orgánom, ani predložením jej originálu alebo

osvedčenej fotokópie.  

--

Zo systematiky a jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že tento

zákon rozlišuje viaceré štádiá exekučného konania. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) sa

vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu.

Pokiaľ účastník exekučného konania tvrdí, že došlo k prechodu práva alebo povinnosti

z exekučného titulu, súd neskúma, či prechod skutočne nastal; v tomto štádiu je postačujúce,

ak je prechod dostatočne osvedčený okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho

založených (aj len neoverených) fotokópií listín a časti ich príloh. Tým, prirodzene, nie je

dotknutá otázka prípadne neskôr nastolenej potreby dôsledného skúmania (verifikácie

pravdivosti tvrdeného) prechodu práva alebo povinnosti v neskorších štádiách exekučného

konania (napríklad pri posudzovaní opodstatnenosti prípadných námietok povinného proti

exekúcii alebo pri posudzovaní dôvodov pre zastavenie exekúcie).

V prejednávanej veci bol v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdený prechod práva

z exekučného titulu postúpením pohľadávky zo S. na spoločnosť V., a.s. a napokon na S., a.s.

Oprávnená na preukázanie tohto tvrdenia označila dôkazy – predložila kópie zmlúv o postúpení pohľadávok (vrátane časti prílohy). Pokiaľ sa súdy v danej procesnej situácii

napriek vyššie uvedenému pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neobmedzili

len na to, čo v tomto štádiu exekučného konania mali (a mohli) skúmať, ale sa (už) v ňom

neprípustne a bez zákonného podkladu zaoberali tým, čo mohli skúmať (až) v neskorších

štádiách tohto konania, mal ich procesný postup znaky odopretia spravodlivosti (denegatio

iustitiae) oprávnenej a viedol k odňatiu jej možnosti pred súdom konať v zmysle § 237  

písm. f/ O.s.p.

Uvedená procesná vada zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom,

pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd

Slovenskej republiky preto svojím uznesením (viď § 243b ods. 4 O.s.p. v znení zákona  

č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov) zrušil tak

potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvého

stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).

--

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania  

(§ 243d ods. l O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. septembra 2010

  JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková