5 Cdo 121/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne I.M., s.r.o., so sídlom v K., IČO X., zastúpenej Advokátskou kanceláriou H., s.r.o., so sídlom v B.. konajúcu
prostredníctvom Mgr. J.V., advokáta a prokuristu proti žalovanej R.K., bývajúcej v K.,
zastúpenej JUDr. A.M., advokátkou so sídlom v K., o vydanie bezdôvodného
obohatenia, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. 12 C 38/2007, o dovolaní
žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 27. januára 2010, sp.zn. 5 Co
221/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalovanej o d m i e t a.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy dovolacieho konania 140,91 € na účet
Advokátskej kancelárie H., s.r.o., B., do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Komárno rozsudkom z 11. júna 2009, č.k. 12 C 38/2007-250 uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni troch dní od právoplatnosti rozsudku 7 694,66 € s
9,5 % ročným úrokom z omeškania od 12. januára 2007 do zaplatenia; vo zostávajúcej časti
žalobu zamietol; žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. V dôvodoch
rozhodnutia vychádzal z toho, že žalovaná užíva pozemok žalobkyne bez právneho dôvodu
a preto je povinná bezdôvodné obohatenie spočívajúce v dlžnom nájomnom vydať žalobkyni
(§ 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka). Výšku
bezdôvodného obohatenia zisťoval podľa nájomného v čase a mieste obvyklom za obdobie od
1. marca 2005 do 28. marca 2009, preto žalobe v časti o zaplatenie 7 694,66 € s príslušenstvom vyhovel a v zostávajúcej časti (11 009,38 € s príslušenstvom - 7 694,66 €
s príslušenstvom) žalobu zamietol. Za dôvodnú nepovažoval započítaciu námietku o náhrade
škody vzniknutej zásahom žalobkyne do vlastníckeho práva žalovanej k stavbe. O nároku
žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania súd rozhodol podľa ustanovenia § 517 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č..7/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Na odvolanie žalobkyne (proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa a vo
výroku o náhrade trov konania) a odvolanie žalovanej (proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu
prvého stupňa) Krajský súd v Nitre rozsudkom z 27. januára 2010, sp.zn. 5 Co 221/2009
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil; žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvého stupňa. Mal za to, a to aj pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia,
že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zodpovedajúcemu § 120 ods. 1, 3 a 4 O.s.p. zistil
skutkový stav veci, tento následne správne právne posúdil podľa Občianskeho zákonníka
(§ 451 ods. 1 a 2, § 456 a § 517 ods. 1 a 2). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa
§224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, navrhla rozsudok
odvolacieho súdu zmeniť – žalobe v časti 4 776 € vyhovieť a v zostávajúcej vyhovujúcej
časti (2 918,66 € s príslušenstvom) navrhla žalobu zamietnuť. Prípustnosť dovolania
odôvodnila ustanovením § 237 písm. f/ O.s.p. a § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., keď mala za to,
že v konaní bola žalovanej odňatá možnosť konať pred súdom a rozhodnutie odvolacieho
súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. K odňatiu možnosti žalovanej konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) malo dôjsť tým, že odvolací súd na prejednanie veci
nenariadil pojednávanie napriek tomu, že žalovaná výslovne trvala na jeho nariadení.
Dovolateľka nespochybnila právny titul súdom priznanej náhrady, za primeranú výšku
bezdôvodného obohatenia však považovala tú, ktorá vychádza z nájomného za 1 m² vo výške
43,40 Sk (nie však 100 Sk za 1 m²), odvolávajúc sa na nájomnú zmluvu uzavretú s mestom
K. ako prenajímateľom 4. novembra 2002 k obdobnému pozemku (v baštovnom systéme
mesta). V dôsledku žalobkyňou vybudovaného oplotenia na pozemku bol znemožnený
prístup motorových vozidiel k stavbe situovanej na ňom, čím došlo k poklesu príjmov
žalovanej plynúcich z nájmu stavby v jej vlastníctve, ktorú skutočnosť mal odvolací súd
zohľadniť pri výške bezdôvodného obohatenia. V dôsledku nesprávne stanovenej výšky bezdôvodného obohatenia dovolateľka považovala za nesprávny právny záver súdov o vzniku
omeškania žalovanej a jej povinnosti platiť úroky z omeškania.
Žalobkyňa navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej
odmietol, pretože nie sú dané dovolacie dôvody; odvolací súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania v súlade so zákonom (§ 214 ods. 1,2 O.s.p.); uplatnila si náhradu trov
dovolacieho konania vo výške 291,01 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátkou (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď § 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods.
3 a 4.
V danom prípade dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého
odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci
rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ
nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto
dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovanej nie je
podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie žalovanej by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom
bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,
vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa (aj so zreteľom na obsah
dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku)
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až
g/ tohto ustanovenia. Iné vady (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), i keby k nim v konaní došlo
a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť
dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných
vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k
takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je
skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/
O.s.p. netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť
jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Žalovaná namietala, že konanie trpí vadou v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.,
keďže odvolací súd rozhodol vo veci samej (27. januára 2010) bez pojednávania, čím svojím
postupom žalovanej odňal možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. O vadu, ktorá je z hľadiska
§ 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore
so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom
odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Podľa § 214 ods. 1 a 2 O.s.p. (v znení účinnom od 15. októbra 2008), na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa
rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý
verejný záujem. V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania.
Podmienky, za splnenia ktorých môže odvolací súd konať bez pojednávania, musia
vyplývať z obsahu spisu a charakteru prejednávanej veci. V danom prípade odvolací súd
nemusel doplňovať alebo opakovať dokazovanie, lebo sa stotožnil so skutkovým stavom
a právnym posúdením veci tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa. Rozhodnutiu súdu prvého
stupňa predchádzalo prejednanie veci na súdnom pojednávaní (viď napr. č.l. 75- 77,127-128,
177-184, čl. 234-240, čl. 248-249 spisu) nariadenom podľa § 115 O.s.p. Vychádzajúc z
povahy prejednávanej veci (vydanie bezdôvodného obohatenia žalovanou), obsahu spisu a
stanoviska žalovanej (bez bližšej konkretizácie dôvodu pre nariadenie odvolacieho
pojednávania vyplývajúceho z § 214 ods. 1 O.s.p.) zaujal dovolací súd názor, že v tomto
prípade nešlo o vec dôležitého verejného záujmu (nejde o veci týkajúce sa v rôznych
súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku a pod.). Dohovor o ľudských právach a základných slobodách a ani judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva explicitne netrvá na tom, aby civilné spory (občianskoprávne konania) sa mali
na každom stupni prejednávať verejne - na ústnych súdnych pojednávaniach. Požiadavka
verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu bola zachovaná (č.l. 342 spisu). Z týchto
dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd v danom prípade nebol povinný
nariadiť pojednávanie na prejednanie veci samej a že postupoval v súlade s § 214 ods. 1, 2
O.s.p. Procesný postup odvolacieho súdu nezaložil procesnú vadu konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p.
K námietke, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), ktoré dovolateľka videla predovšetkým v tom, že
súdy nesprávne stanovili výšku bezdôvodného obohatenia, nezohľadnili škodu, ktorú jej
spôsobila žalobkyňa obmedzením užívania stavby a súdy nesprávne posúdili právo na úroky
z omeškania, dovolací súd poznamenáva, že nesprávne právne posúdenie je síce relevantným
právnym dôvodom, samo osebe však prípustnosť dovolania nezakladá. Ak nie je dovolanie
procesne prípustné, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť preskúmavaniu z hľadiska
správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie
žalovanej smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, proti ktorému nie je tento opravný
prostriedok podľa § 238 O.s.p. prípustný, procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli
dovolacím súdom zistené. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovanej
odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný.
So zreteľom na dôvod, pre ktorý bolo potrebné dovolanie odmietnuť, dovolaciemu súdu
nebola daná právna možnosť zaoberať sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti
žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešná žalobkyňa náhradu trov dovolacieho konania uplatnila a ich
výšku vyčíslila. Dovolací súd jej priznal účelnú náhradu trov dovolacieho konania
spočívajúcu v odmene advokátky za jeden úkon právnej služby, ktorú poskytla žalobkyni
vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu žalovanej zo 17. augusta 2010 (§ 14 ods. 1 písm. c/
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 10 ods.
1 vyhlášky vo výške 111,21 € vychádzajúc z predmetu dovolania (2 918,66 €
s príslušenstvom), čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j.
7,21 € )] a 19% DPH 22,49 €, predstavuje spolu 140,91€.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. januára 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta