UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu S. Z., bytom v C., S. S. XXXX/XX, korešpondenčná adresa A. X, C., zastúpeného JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom so sídlom v Bardejove, Baštová 5A, proti žalovanej P. Z., bytom v C., S. S. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom so sídlom v Bardejove, Dlhý rad 16, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 6C/27/2020, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 16. februára 2021 sp. zn. 16Co/1/2021, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bardejov (ďalej aj „súd prvej inštancie“, „prvoinštančný súd“ alebo „okresný súd“) uznesením z 18. decembra 2020, č. k. 6C/27/2020-24, postupom podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia - ktorým žiadal uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa nakladania s v petite vymedzenými nehnuteľnosťami, a to akýmkoľvek spôsobom previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretie osoby, zriadiť k nim záložné právo, vecné bremeno, inú ťarchu alebo iné vecné alebo nájomné právo v prospech tretej osoby, a to až do právoplatného skončenia konania o povolenie obnovy konania sp. zn. 3C/104/2016 vedeného na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5C/46/2020 - keďže tento nepreukázal splnenie podmienok neodkladnej úpravy pomerov podľa § 325 ods. 1 CSP. Zároveň stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania. Po oboznámení sa s uznesením č. k. 5C/46/2020-11 zo dňa 18.12.2020 (odsek 4. uznesenia) mal súd prvej inštancie za to, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, keďže tento vôbec neosvedčil danosť práva, ktorému žiadal poskytnúť súdnu ochranu. Súd v konaní o povolenie obnovy konania dospel k záveru, že žalobcom uvádzané skutočnosti a dôkazy mohol bez svojej viny použiť už v pôvodnom konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sp. zn. 3C/104/2016, a preto jeho žalobu na obnovu konania odmietol.
2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcu uznesením zo 16. februára 2021 sp. zn. 16Co/1/2021 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a zároveňuviedol, že o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca neosvedčil okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nepredložil také dôkazy, ktorými by osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami a z tohto dôvodu nemôže ani dôjsť k zhoršeniu právnej pozície žalobcu, keďže majetkovoprávne vzťahy boli medzi stranami sporu právoplatne vyporiadané. Hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
3. Proti predmetnému uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej v texte aj „dovolateľ“) dovolanie, v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Poukázal na skutočnosť, že rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR. Tvrdil, že boli naplnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolací súd nesprávne poukázal na neprávoplatné rozhodnutie vo veci samej.
4. Žalovaná považovala vo svojom vyjadrení dovolanie za neprípustné, neodôvodnené a navrhla ho odmietnuť, prípadne zamietnuť.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je procesne prípustné.
6. V zmysle ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
7. Podľa ustanovenia § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v ust. § 420 písm. a/ až f/ CSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným a spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie podľa ustanovenia § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 CSP, dovolací súd prednostne skúma, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti v dovolaní tvrdenej procesnej vady v zmysle ustanovenia § 420 písm. a/ až f/ CSP pristúpi dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Z uvedeného je zrejmé, že ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k namietanej procesnej vade došlo alebo nie.
8. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu.
9. V predmetnej veci však nejde ani o jeden z vymenovaných prípadov. Rozhodnutie odvolacieho súdu napadnuté dovolaním žalobcu nie je rozhodnutím vo veci samej a ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pretože v predmetnej veci beží riadne konanie o žalobe na obnovu konania, dokonca je už vo fáze odvolacieho konania, a teda rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nekonzumuje vec samu. Dovolanie preto v zmysle § 420 CSP prípustné nie je.
10. Namietanie skutočnosti, že odvolací súd neposúdil správne podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia by mohlo signalizovať, že dovolateľ poukazuje aj na prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 CSP. Neuviedol však žiaden z relevantných dôvodov prípustnosti v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie by však nemohlo byť prípustné ani tak, s ohľadom na ustanovenie § 421 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d/ CSP, ktoré prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priamo vylučujú.
11. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu z § 420 ani § 421 CSP nevyplýva a ani inak ju nie je možné vyvodiť, napadnuté rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom dovolacieho konania, dovolací súd bez toho, aby uskutočnil dovolací meritórny prieskum, dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.