5Cdo/112/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu JUDr. N. Z. bývajúcej v G. zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o náhradu škody, vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp.zn. 10C/21/2011, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 19. októbra 2016 sp.zn. 17 Co/894/2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 19. októbra 2016 sp.zn. 17 Co/894/2015 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia sumy 337.182,38 eur titulom náhrady škody a sumy 165.969,50 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, ktoré jej vznikli v dôsledku nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia v súvislosti s jej trestným stíhaním.

2. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v poradí druhým rozsudkom z 24. marca 2015 č.k. 10C/21/2011-1369 žalobu žalobkyne zamietol a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy konania, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

3. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 19. októbra 2016 sp.zn. 17 Co/894/2015 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a zároveň rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

4. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie z 5. februára 2018. Dovolanie odôvodnila nesprávnym procesným postupom súdu podľa § 420 písm. f/ CSP a porušením práva na spravodlivý proces, pretože jej nebolo doručené vyjadrenie žalovaného k odvolaniu s poukazom na zásadu rovnosti zbraní a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 414/2015 z 1. decembra 2015. Okrem iného vo vzťahu k vyššie uvedenému dovolaciemu dôvodu namietla aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k nepriznanej náhradenemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, za ktoré zodpovedá žalovaný. Ako dovolací dôvod označila aj ustanovenie § 421 písm. a/ a b/ CSP. Za odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu považovala záver odvolacieho súdu, ktorý nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia voči jej osobe nepovažoval za zásah do jej osobnostných práv. Za právnu otázku, ktorá nebola dosiaľ riešená v rozhodovanej praxi dovolacieho súdu, či postup spočívajúci v poskytnutí informácií o trestnom konaní prostredníctvom hovorcu KR PZ v Trenčíne je nesprávnym úradným postupom, ktorý môže zasiahnuť do osobnostných práv dotknutej osoby.

5. Žalobkyňa podaním zo dňa 5. februára 2018 požiadala dovolací súd, aby vzhľadom na vydané uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (veľkého senátu občianskoprávneho kolégia) sp.zn. 1VCdo/2/2017 zo dňa 19. apríla 2017 posúdil jej dovolanie len z hľadiska jeho prípustnosti podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ CSP a posúdil dovolateľkou namietané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.

6. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu zopakoval podstatnú časť svojej skoršej argumentácie. Navrhol nedôvodné dovolanie žalobkyne odmietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti alebo zamietnuť.

7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala za účinnosti CSP v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) jedna z procesných strán, skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu; dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a tiež dôvodné.

8. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.

9. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

10. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).

11. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

12. Dovolací súd v súvislosti s podaním žalobkyne ohľadne netrvania na posúdení dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP vzhľadom na vydané uznesenie občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 19. apríla 2017 sp.zn. 1 VCdo 2/2017 konštatuje, že dovolací súd na daný dovolací dôvod uplatnený žalobkyňou prihliadol aj napriek jej podaniu, a to z dôvodu existencie neskoršie vydaného uznesenia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp.zn. 1VCdo 1/2018, v zmysle ktorého kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 CSP a § 421 CSP je prípustná. Žalobkyňa v čase podania dovolania a následne svojho doplňujúceho podania o vydaní neskoršieho rozhodnutia majúceho odlišný názor na otázku kumulácie dôvodov nemohla vedieť.

13. Žalobkyňa vyvodzovala procesnú vadu konania uvedenú v § 420 písm. f / CSP z toho, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces a taktiež, že nedoručením vyjadrenia žalovaného k odvolaniu ňou podanému došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

15. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj judikát R 129/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

16. Pojem „procesný postup“ súdu je potrebné vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016.

17. V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

18. V zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania vecí pred súdom je zásada „rovnosti zbraní“. Tento princíp je jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania a vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť jej protistrane.

19. Európsky súd pre ľudské práva vydal 13. januára 2015 rozsudok vo veci Trančíková proti Slovenskej republike, v ktorom sa zaoberal aj opodstatnenosťou námietky o nemožnosti vyjadriť sa k vyjadreniu protistrany v rámci odvolacieho konania. V tomto rozsudku dospel Európsky súd pre ľudské práva k názoru, že aj keď vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne nové skutočnosti alebo argumenty, ku ktorým by sa procesná strana už nebola vyjadrila v predchádzajúcom priebehu konania, a prípadne ide o vyjadrenie nemajúce vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, musí byť druhému účastníkovi daná možnosť oboznámiť sa s ním, ak bolo formulované ako právna a skutková argumentácia. V rozsudku sa doslovne uvádza, že „požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali možnosť dozvedieť sa o všetkých predložených dôkazoch alebo vyjadreniach podaných v ich veci a vyjadriť sa k nim, sa vzťahuje na odvolacie konanie rovnako ako na prvostupňové konanie, a to napriek skutočnosti, že odvolanie nemusí vyvolať žiadnu novú argumentáciu“. Pokiaľ súd takúto možnosť druhej procesnej strane nevytvorí, dochádza k porušeniu práva na spravodlivé konanie, ktoré je zaručené článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

20. Vychádzajúc z uvedeného bolo v preskúmavanej veci potrebné zohľadniť, že k odvolaniu žalobkyne(viď č.l. 1405 a nasl. spisu) sa písomne vyjadrila žalovaná 16. júla 2015 (č.l. 1423 a nasl. spisu), žalobkyňa ale nemala možnosť dozvedieť sa o tomto vyjadrení a prípadne sa k nemu aj vyjadriť, lebo súd jej toto vyjadrenie žalovanej nedoručil. Opomenutím doručenia tohto vyjadrenia žalovaného žalobkyni došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spočívajúceho v nesprávnom procesnom postupe súdu znemožňujúceho procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

21. V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia ESĽP je preto najvyšší súd povinný konštatovať, že týmto postupom odvolacieho súdu, ktorý nedoručil predmetné vyjadrenie k odvolaniu protistrane, došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, čo je potrebné považovať za procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f/ CSP.

22. Skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 420 písm. f/ CSP je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Dovolaciemu súdu preto neostalo iné, než rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie a v nadväzujúcom výroku o trovách odvolacieho konania zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP).

23. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je opodstatnené a ďalej sa s vecnou stránkou dovolania nezaoberal. So zreteľom na to dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 449 ods. 1CSP v spojení s § 450 CSP).

24. O trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania rozhodne odvolací súd (§ 453 ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.