UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 11C 208/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2014 sp.zn. 2Co 259/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava II. uznesením z 27. februára 2014 č.k. 11C 208/2012-75 nevyhovel žiadosti žalobkyne o vrátenie súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti. Tvrdenie žalobkyne, že nepodala námietku zaujatosti, považoval za nedôvodné. Dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre vrátenie súdneho poplatku v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., pretože krajský súd jej návrhu na prikázanie veci inému súdu nevyhovel a nebol dosiahnutý ani účel podanej námietky zaujatosti spočívajúci vo vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci.
Krajský súd v Bratislave na základe odvolania žalobkyne uznesením z 31. marca 2014 sp.zn. 2Co 259/2014 napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. Odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti za správny. Nestotožnil sa s tvrdením žalobkyne, že jej námietka zaujatosti bola vznesená dôvodne, pretože nedošlo k vylúčeniu ostatných sudcov súdu prvého stupňa, ani zákonnej sudkyne. Okrem toho žalobkyňa žiadala prikázať vec inému súdu z dôvodu vhodnosti, avšak jej návrhu vyhovené nebolo.
Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov bez náhrady, lebo v danom prípade: a/ súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.) - nepodala totiž námietku zaujatosti, ale návrh podľa § 12 ods. 1 O.s.p., b/ odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že jeho rozhodnutie je nielen „absolútne prekvapivé“, ale aj nepreskúmateľné, c/ rozhodoval vylúčený sudca, resp. súd nebol správne obsadený (§ 237 písm. g/ O.s.p.); o jej povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol sudca súdu, nezákonný postup ktorého jej spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujma, náhrady ktorej sa v konaní domáha.
Žalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal, či podané dovolanie má náležitosti podľa § 241 ods.1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne má také vady, ktoré bránia dovolaciemu súdu v jeho prejednaní.
V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napadá, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov dovolania a čoho sa dovolateľ domáha (§ 241 ods.1 veta prvá O.s.p.).
Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. (§ 43 ods.1 O.s.p.) Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. (§ 43 ods.2 veta prvá O.s.p.)
Žalobkyňa podala dovolanie výslovne voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2014 sp.zn. 2Co 259/2014, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Bratislava II. z 27. februára 2014 sp.zn. 11C 208/2012 (pozn. dovolacieho súdu: ktorým súd nevyhovel žiadosti žalobkyne o vrátenie súdneho poplatku za podanú námietku zaujatosti). Napadnuté rozhodnutie označila v dovolaní okrem vyššie uvedených údajov aj bližšou identifikáciou predmetu týchto rozhodnutí tak, že týmito rozhodnutiami bola súdom zaviazaná k zaplateniu súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti. Dovolacie dôvody sa z hľadiska obsahového (§ 41 ods.2 O.s.p.) vzťahovali k inému rozhodnutiu odvolacieho súdu, a to k uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. novembra 2012 sp.zn. 2 Co 360/2012, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu o vyrubení súdneho poplatku žalobkyni za vznesenú námietku zaujatosti. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu už žalobkyňa podala dovolanie, o ktorom dovolací súd rozhodol uznesením z 9. júla 2013 sp.zn. 5Cdo 184/2013. Dovolacia argumentácia pritom bola totožná ako v dovolaní podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. marca 2014 sp.zn. 2Co 259/2014. Tomu zodpovedal aj návrh žalobkyne na rozhodnutie dovolacieho súdu, keď žalobkyňa uviedla, že sa domáha zrušenia napadnutých rozhodnutí bez náhrady.
Okresný súd Bratislava II. uznesením z 3. novembra 2014 č.k. 11C 208/2012-162 vyzval žalobkyňu v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 43 ods. 1 O.s.p., aby v lehote 10 dní doplnila podané dovolanie tak, že označí rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré napáda, a dôvody, pre ktoré ho napáda. Zároveň ju poučil, že ak tak neurobí, dovolací súd v zmysle § 218 ods.1 písm. d/ O.s.p. jej dovolanie odmietne.
Žalobkyňa prevzala predmetné uznesenie dňa 19. novembra 2014, avšak do vydania rozhodnutia dovolacieho súdu naň nereagovala a vady dovolania neodstránila.
Dovolanie žalobkyne je zmätočné v označení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, preto nie jemožné na jeho základe identifikovať, ktoré rozhodnutie odvolacieho súdu ním v skutočnosti napáda. Z obsahového hľadiska smeruje dovolanie žalobkyne zjavne proti inému ako označenému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pričom tomu zodpovedá aj dovolacia argumentácia, ktorá sa netýka obsahu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Dovolanie nemá zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 241 ods. 1 veta prvá O.s.p., pretože neobsahuje podstatnú náležitosť nevyhnutnú k jeho prejednaniu a to označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, ako ani dôvody, pre ktoré ho napáda. Tieto nedostatky bránia dovolaciemu súdu v riadnom preskúmaní podaného dovolania.
Keďže žalobkyňa napriek výzve okresného súdu a poučeniu o následkoch nesplnenia tejto výzvy, vady dovolania neodstránila do vydania rozhodnutia dovolacieho súdu a uvedený nedostatok bráni jeho prejednaniu, dovolací súd jej dovolanie v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. odmietol bez toho, aby sa zaoberal jeho procesnou prípustnosťou a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky však žalovanej žiadne trovy dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.