5 Cdo 112/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky R.B., bývajúcej v D., zastúpenej JUDr. E.B., advokátkou v D., proti odporkyni R.K., bývajúcej v D., zastúpenej JUDr. T.S., advokátom v D., o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 6 C 1/1992, o dovolaní odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 11. decembra 2007, sp. zn. 9 Co 46/2007, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie odporkyne o d m i e t a.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania v sume 1 655,- Sk k rukám JUDr. E.B., advokátky v D., do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 30. septembra 2003 č.k. 6 C 1/1992-273 určil, že J.B., nar. X., zomrelý dňa X. bol ku dňu svojej smrti vlastníkom nehnuteľnosti v kat. území O., parc. č. X. záhrada vo výmere 2099 m2 určená geometrickým plánom číslo X. zo dňa 5.6.2003 vypracovaný Ing. G., overený Katastrálnym úradom v T., Správa katastra v D. zo dňa 6.6.2003, ktorý znalecký posudok je súčasťou tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Konanie navrhovateľky 2/ a konanie voči odporcom 2/ až 5/ zastavil. Odporkyňu 1/ zaviazal zaplatiť navrhovateľke trovy konania titulom súdneho poplatku 800,- Sk a titulom trov právneho zastúpenia 1 600,- Sk a 10 440,- Sk do rúk právnej zástupkyne JUDr. E.B., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Krajský súd v Trnave uznesením z 31. mája 2006, sp. zn. 9 Co 47/2006 odvolanie odporkyne odmietol a vyslovil, že žiaden z účastníkom konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že včas podané odvolanie odporkyne nemá náležitosti vyžadované ustanovením § 205 ods. 1 a 2 O.s.p. Preto jej odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. v znení platnom do 30.9.2004 odmietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie odporkyne rozsudkom z 27. novembra 2006, sp. zn. 1 Cdo 228/2006 napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že nesprávnym odmietnutím odvolania odporkyne, ktoré nemalo také nedostatky, ktoré by súdu bránili pokračovať v konaní, jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Krajský súd v Trnave rozsudkom z 11. decembra 2007, sp. zn. 9 Co 46/2007 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia, že J.B., zomrelý dňa X., bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľností v k. ú. O. parc. č. X. vo výmere 2099 m2 a v časti náhrady trov na súde prvého stupňa, potvrdil. Odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľke trovy konania na odvolacom súde v sume 5 040,- Sk v lehote 3 dní do rúk právnej zástupkyne navrhovateľky a trovy konania štátu na účet Okresného súdu Dunajská Streda vo výške 3 600,- Sk, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Mal za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Podrobným znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa užíva výmeru väčšiu o 2099 m2, ako jej prináleží po právnych predchodcoch.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie odporkyňa, ktorá navrhla rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a konanie zastaviť. Súčasne navrhla zaviazať navrhovateľku k úhrade trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Dovolanie odôvodnila ustanovením § 237 písm. d/, f/ O.s.p. tvrdiac, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo a že účastníkovi konania – odporkyni a jej právnemu zástupcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. V dovolaní podrobne rozoberala skutkový a právny stav veci tak, ako ho uvádzala v konaní pred súdmi.
Navrhovateľka považovala napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne a navrhla dovolanie odporkyne zamietnuť a zaviazať ju k náhrade trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, že odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v rozsudku z 27. novembra 2006, sp. zn. 1 Cdo 228/2006.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.
So zreteľom na odporkyňou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že konanie trpí vadami uvedenými v § 237 písm. d/, f/ O.s.p.
Dovolateľka tvrdila, že súdy sa dopustili procesnej vady konania podľa § 237 písm. d/ O.s.p. tým, že vo veci meritórne konali a vec rozhodli, hoci sa v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo. Poukazovala pritom na rozsudok Ľudového súdu v Dunajskej Strede zo 6. apríla 1959, sp. zn. C 178/58 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 10. augusta 1959, sp. zn. 8 Co 657/59.
Podľa ustanovenia § 237 písm. d/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.
Prekážka rozsúdenej veci (res iuducata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní navrhovateľom, je navrhovateľom aj v novom konaní alebo má postavenie odporcu a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený návrhovým petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.
V danej veci nejde o vadu res iudicata, nakoľko konania vedené pod. sp. zn. C 178/58 a sp. zn. 6 C 1/92 sa navzájom odlišujú svojím predmetom. Kým predmetom konania vedeného pod sp. zn. C 178/58 bývalého Ľudového súdu v Dunajskej Strede bol nárok na náhradu škody a na uloženie povinnosti odporcovi trpieť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v kat. úz. Obce O. parc. č. X., v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 1/92 Okresného súdu Dunajská Streda súd rozhodoval o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v kat. úz. obce O. parc. č. X..
Dovolateľka v dovolaní ďalej namietala vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
Z obsahu dovolania odporkyne je zrejmé, že prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. vyvodzuje z toho, že na pojednávaní pred Krajským súdom v Trnave dňa 11. decembra 2007 jej bola odopretá možnosť obdržať súdnu zápisnicu, hoci o ňu na začiatku konania požiadala.
Podľa § 55 ods. 1 vyhl. č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, ak účastník konania alebo strana v konaní požiada pred začatím alebo v priebehu súdneho pojednávania o kópiu zápisnice o súdnom pojednávaní, súd mu ju vydá bezodkladne po jej spracovaní technickými prostriedkami bezodplatne; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.
Podľa § 52 ods. 4 uvedenej vyhlášky, ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovuje pomocou diktafónu alebo postupom podľa § 56, predseda senátu na úvod do mikrofónu nadiktuje údaje potrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice, a ak požiadali účastníci konania o vydanie kópie zápisnice o súdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom nezistil, že by odporkyňa alebo jej právny zástupca pred začatím alebo v priebehu pojednávania o kópiu zápisnice požiadali. Takýto dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. by však nebol daný ani v prípade, ak by zápisnica o pojednávaní pred odvolacím súdom nebola účastníkovi konania (jeho zástupcovi) vydaná napriek jeho žiadosti z dôvodu, že by sa nejednalo o postup súdu odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom.
Odporkyňa v dovolaní namietala, že právneho zástupcu, ktorý ju v konaní zastupoval, súd pri prejave súril a zastavil, nedal mu možnosť rozviesť konkrétne námietky voči znaleckému posudku Ing. G. a ohľadne dôležitosti vykonania ďalšieho navrhovaného dokazovania. Toto tvrdenie odporkyne je v rozpore s obsahom zápisnice o pojednávaní, z ktorej nevyplýva, že by odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v rozpore s právnymi predpismi a odporkyni a jej právnemu zástupcov znemožnil uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov. Odporkyňa (prípadne jej právny zástupca) mohli tieto svoje výhrady proti takémuto prípadnému postupu súdu uplatniť priamo na pojednávaní a žiadať o ich zachytenie do zápisnice o pojednávaní. Nakoľko tak neurobili, nie je možné považovať ich tvrdenia za zodpovedajúce skutočnosti.
Dovolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že pojednávanie pred odvolacím súdom trvalo 30 minút, čo je v rozpore s tvrdením odporkyne, že pojednávanie netrvalo ani štvrť hodiny. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom z 11. decembra 2007 (č.l. 426 spisu) naopak vyplýva, že ako odporkyni tak aj jej právnemu zástupcovi bola daná procesná možnosť vyjadriť sa, ktorá bola aj nimi využitá. Preto námietka odporkyne, podľa ktorej konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. f/ Os.p., nie je dôvodná.
Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odporkyne v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 4 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd jej preto priznal náhradu trov konania za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu), podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 1 465,- Sk a režijný paušál v sume 190,- Sk, spolu vo výške 1 655,- Sk.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. augusta 2008
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: