5 Cdo 111/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Z. K., IČO : X., zastúpeného Mgr. F. N., proti povinnej A. S., o vymoženie 391,22 € s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.61 Er 1557/2008, o dovolaní oprávneného
proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 29. decembra 2009, sp. zn. 4 CoE 160/2009,
takto
r o z h o d o l :
Dovolanie oprávneného o d m i e t a.
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trenčín uznesením z 1. júla 2009 č.k. 61 Er 1557/2008-19 exekúciu,
vykonaním ktorej poveril dňa 15. augusta 2008 súdneho exekútora JUDr. V. K., na základe
vykonateľného rozhodnutia – platobného výmeru č. 679/2005 zo dňa 25. mája 2005 vydaného
správcom konkurznej podstaty P. - D.Z.P. v konkurze, vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.
Vychádzal z toho, že rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
z 1. júla 1999 (právoplatným 17. júla 1999) číslo 3215/1999-A došlo k zrušeniu povolenia
na zriadenie zdravotnej poisťovne a k vstupu poisťovne do likvidácie v zmysle § 34 ods. 4
zákona č. 273/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov. Uznesením Krajského súdu
v Bratislave sp.zn. 7 K 70/01 z 20. apríla 2001 bol na majetok poisťovne vyhlásený konkurz.
Platobný výmer, ktorý má byť exekučným titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale
správcom konkurznej podstaty, ktorému nevyplýva oprávnenie vydať individuálne akty
orgánu verejnej moci (správy). Platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty
považoval za nulitný akt, ktorý nie je možné vykonať, čo považoval za iný dôvod, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať a preto ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku
vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záverov, vyjadrených v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. apríla 2009 sp.zn.
3 MCdo 20/2008.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne uznesením z 29. decembra 2009
sp. zn. 4 CoE 160/2009 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p.
potvrdil. V odôvodnení uviedol, že predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia ako
exekučného titulu. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu po materiálnej
i formálnej stránke, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41
ods. 1 Exekučného poriadku). Okrem iných, exekúciu je možné vykonať na základe
vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane bloku
na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného poriadku). Za účinnosti
zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj zdravotné
poisťovne, ktoré boli oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise
poistného. Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom, nebol
vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu. Vychádzal z toho,
že správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať
s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia
s nakladaním s majetkom (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Pod správou majetku úpadcu v uvedenom zmysle nemožno rozumieť výkon
práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Postavenie orgánu verejnej
správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by
expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto
právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je
oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle
ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Na platobný výmer vydaný správcom konkurznej
podstaty je potrebné hľadieť ako na nulitný akt, čoho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci
absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Uviedol, že
napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa boli vydané v konaní postihnutom procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.),
preto ich navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odňatiu
možnosti dovolateľa konať pred súdom došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď súdy oboch nižších stupňov nesprávne kvalifikovali platobný výmer (exekučný titul) ako nulitný akt, v dôsledku čoho exekučné konanie zastavili, napriek tomu, že
podmienky na takýto postup súdov neboli splnené. Dovolateľ (oprávnený) tak nemá možnosť
realizovať svoje právo, t.j. zákonom stanoveným postupom vymáhať pohľadávku. Vychádzal
z toho, že nedostatok „oprávnenia“ správneho orgánu vydať rozhodnutie je dôvodom na jeho
zrušenie podľa § 250j ods. 3 O.s.p., tento nedostatok možno odstrániť len v konaní podľa
piatej časti O.s.p. Správne súdnictvo. Absenciu takéhoto oprávnenia neprináležalo skúmať
súdu v exekučnom konaní (obdobne Najvyšší súd Českej republiky sp.zn. 20 Cdo 2588/2007,
Ústavný súd Českej republiky sp.zn. II ÚS 2000/2007, tiež Ústavný súd Slovenskej republiky
sp.zn. I. ÚS 415/2008). K výkladu nulity právneho aktu nie je možné pristupovať
rozširujúcim spôsobom, jej dôvody treba vykladať reštriktívne. Pri nulitnom akte musí ísť
o bezpochyby jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných princípov.
Dovolateľ považuje platobný výmer vydaný v rámci právomoci zverenej správcovi
konkurznej podstaty za platný akt (obdobne uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
1 S 11/2007).
Povinná sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.). Bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba
odmietnuť.
Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal dovolací súd
z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti
uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak
a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.)
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním je v danom prípade napadnutý potvrdzujúci výrok uznesenia odvolacieho
súdu, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená; takéto rozhodnutie
nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení v zmysle § 239 ods. 1 až 3 O.s.p.,
proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania oprávneného
prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených v ustanovení § 237
O.s.p.
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát (§ 237 O.s.p.). Dovolateľ nenamieta, že v danom
konaní došlo k niektorej z vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.; existencia
vád takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení vyvodiť nemožno.
Dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p., pretože postupom odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa došlo k zastaveniu exekúcie
v dôsledku nesprávneho záveru o nulitnosti exekučného titulu vychádzajúc z toho, že správca
konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne nebol oprávnený vydať platobný výmer
(exekučný titul).
Otázka, či správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne (ne)bol
oprávnený vydať platobný výmer, je námietkou smerujúcou k materiálnej (ne)vykonateľnosti (neexistencie) exekučného titulu. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle
Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie.
Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio, a to už pri vydaní poverenia
na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania a v prípade
zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.
S poukazom na ustanovenie § 34 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného poistenia, o zriadení V.Z.P. a o zriaďovaní rezortných, odvetvových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, možno mať za to, že pohľadávky zrušenej
zdravotnej poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na V.Z.P.,
prípadne na inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Tieto pohľadávky preto nie
sú súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. Napokon je vhodné dodať, že
v zmysle ustanovenia § 84 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade
nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prešli totiž
najneskoršie 1. októbra 2005 všetky neskončené konania o určenie výšky poistného
a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich poisťovní na Ú.P.D.N.Z.S.
V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (ktoré nadobudlo
právoplatnosť 17. júla 1999) sa P.D.Z.P. zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona
č. 273/1994 Z.z.). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 č.k. 7 K 70/2001-30 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej
podstaty úpadcu v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer z 25. mája 2005
číslo 679/2005. Toto rozhodnutie malo byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu
v tomto konaní, a to
vo väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania.
Ako už bolo uvedené vyššie, dovolací súd pre ďalší procesný postup považoval
za určujúcu otázku, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť platobný výmer
z 25. mája 2005 číslo 679/2005 vydaný JUDr. T. K., ktorých právnym dôvodom je predpis
poistného v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z., je exekučným titulom v zmysle
ustanovenia § 41 Exekučného poriadku.
Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem ak sa exekúcia vykonáva
na základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutie sa musí jednať podrobnejšie
upravujú ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje
majetok (§ 41 ods. l Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem
iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej
správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2
písm. f/ Exekučného poriadku). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu
verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovení § 19 ods. 2
a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise
poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení § 58 zákona č. 273/1994 Z.z.
vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné
súdom (§ 58 ods. 5). Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom,
nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol
poverený spravovať majetok zdravotnej poisťovne. Preto je rozhodujúce vyriešiť otázku, či
platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je exekučným titulom, pričom túto
otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty
a rovnako od toho, či oprávnenie predpisovať poistné vyhlásením konkurzu trvá (resp. nezaniklo).
Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré
existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca
konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty
a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom
podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení
uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva - individuálne
akty orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie uvedenom zmysle
preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej
poisťovne) vrátane schopnosti vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca konkurznej
podstaty bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou
právomocou v zmysle právomoci vydávať akty aplikácie práva, má iba právo a povinnosť
vykonať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony (napr. podať žalobu, opravné
prostriedky a iné) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by
expressis verbis takúto právomoc správcovi konkurznej podstaty priznávala. Pokiaľ takúto
právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej podstaty nie je
oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle
ustanovení § 41 Exekučného poriadku (viď Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn.
3 M Cdo 20/2008).
V tomto smere je potrebné uviesť to, že predmetné pohľadávky (na nezaplatenom
poistnom) zrušenej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle
ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. prešli na V.Z.P., prípadne na inú zdravotnú
poisťovňu. Správca ani úpadca preto nemal vecný dôvod tieto pohľadávky (patriace inému
subjektu ako úpadcovi) vymáhať a predpisovať. Právo predpísať poistné zo zrušenej
poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak musel pripustiť zákon, t.j. vymáhať dlžné
poistné v postavení orgánu verejnej moci uskutočňujúceho výkon rozhodnutia voči tretím
osobám; to ale z právnej úpravy nevyplýva. Ako už bolo uvedené, predpokladom pre vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je
existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po
materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom
konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá
predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide
pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto
predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie
takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre
účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok,
že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci (aktom
aplikácie práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval.
Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom
konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že
v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne
dôsledky nulitného aktu dovolací súd dáva do pozornosti zaužívanú rozhodovaciu prax
vychádzajúcu z rozhodnutí uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej
republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 58/1997, ktoré expressis verbis vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je „exekučný titul“
nulitným právnym aktom. Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, aby konanie pred
súdmi nižších stupňov trpelo namietanou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania oprávneného nemožno vyvodiť z § 237
O.s.p., ale ani z § 239 O.s.p., odmietol ho dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré nemožno napadnúť
týmto opravným prostriedkom. So zreteľom na dôvod, pre ktorý dovolanie odmietol,
nezaoberal sa vecnou správnosťou dovolaním napadnutého uznesenia.
V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania voči oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania
(§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. januára 2011
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová