Najvyšší súd

5 Cdo 109/2010

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Z. K., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej JUDr. F. N., advokátom so sídlom v B., proti povinnému   B. Š., bývajúcemu v H., pre vymoženie 518,09 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 2 Er 2206/2008, o dovolaní oprávneného proti

uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 26. januára 2010 č.k. 17 CoE 18/2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

  Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. V. K.  

23. apríla 2003 sa Z. K., s.r.o. ako oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti B. Š. ako

povinnému na základe exekučného titulu, a to platobného výmeru z 24. mája 2005 číslo X.,

právoplatného 27. júna 2005, ktoré vydal JUDr. T. K., správca konkurznej podstaty úpadcu

P.P. v konkurze. Uvedeným platobným výmerom bolo povinnému predpísané dlžné poistné

vo výške 15 608 Sk (518,09 €) za obdobie 09/96 – 06/99 a poplatok z omeškania za

neodvedenie tohto poistného vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. K návrhu na vykonanie

exekúcie pripojil zmluvu o postúpení pohľadávky zo 7. júla 2005 uzavretou medzi JUDr. T.

K., správcom konkurznej podstaty úpadcu P. D.D. v konkurze a spoločnosťou Z. K., s.r.o.  

Na základe poverenia na vykonanie exekúcie, vydaného súdom na vykonanie vyššie

označeného platobného výmeru, vydal súdny exekútor 11. júna 2008 podľa § 47 zákona  

č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) upovedomenie o začatí exekúcie. Proti upovedomeniu o začatí exekúcie podal povinný námietky.

V námietkach uviedol, že poistné za obdobie 09/96 – 07/99 uhradil, čo dokladoval výpismi

z peňažného účtu. Oprávnený k námietkam povinného uviedol, že čísla účtov, na ktoré

povinný poukázal poistné neboli účtami poisťovne.  

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 11. mája 2009 č.k.  

2 Er 2206/2008-38 námietky povinného zamietol. Vychádzal z toho, že spoločným znakom

skutočností, ktorými možno úspešne namietať vykonanie exekúcie, je to, že musia nastať až

po vzniku exekučného titulu. Námietky povinného nesmerovali ku skutočnostiam, ktoré

nastali po vzniku exekučného titulu (platobný výmer č. X. vydaný 24. mája 2005), ktorý bol

povinnému riadne doručený a stal sa právoplatným i vykonateľným, preto námietky

povinného zamietol.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 11. novembra 2009 č.k.  

2 Er 2206/2008-40 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Vychádzal z toho, že  

rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 1. júla 1999 (právoplatným

17. júla 1999) číslo X. došlo k zrušeniu povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne

a k vstupu poisťovne do likvidácie v zmysle § 34 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. v znení

neskorších predpisov. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7 K 70/01 z 20. apríla

2001 bol na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Platobný výmer, ktorý má byť exekučným

titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty, ktorému

nevyplýva oprávnenie vydať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Platobný

výmer vydaný správcom konkurznej podstaty považoval za nulitný akt, ktorý nie je možné

vykonať, čo považoval za iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a preto ju podľa  

§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Okresný súd

Nové Mesto nad Váhom opravným uznesením zo 4. decembra 2009 č.k. 2 Er 2206/2008-70

opravil označenie spisovej značky na liste č. 2 uznesenia vydaného Okresným súdom Nové

Mesto nad Váhom z 11. novembra 2009 č.k. 2 Er 2206/2008-40.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne uznesením z 26. januára 2010  

sp. zn. 17 CoE 18/2010 uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením ako

vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. V odôvodnení uviedol, že predpokladom exekúcie

je existencia rozhodnutia ako exekučného titulu. Exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie súdu po materiálnej i formálnej stránke, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Okrem iných, exekúciu je možné

vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej

samosprávy, vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného

poriadku). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali

aj zdravotné poisťovne, ktoré boli oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery)

o predpise poistného. Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným

titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu.

Vychádzal z toho, že správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu

oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností,

ktoré súvisia s nakladaním s majetkom (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb.

o konkurze a vyrovnaní). Pod správou majetku úpadcu v uvedenom zmysle nemožno

rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Postavenie

orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou

úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty

priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku

konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným

titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku (viď Najvyšší súd Slovenskej

republiky sp. zn. 3 M Cdo 20/2008). Na platobný výmer vydaný správcom konkurznej

podstaty je potrebné hľadieť ako na nulitný akt, čoho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci

absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie (pokiaľ ide o právne účinky nulitného aktu –

viď rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 56/1995,  

č. 70/1998, č. 72/1998, č. 58/1997). Z uvedeného dôvodu považoval výkon rozhodnutia za

neprípustný, ak je „exekučným titulom“ nulitný právny akt.  

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Uviedol, že

napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa boli vydané v konaní

postihnutom procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.),

preto ich navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odňatiu

možnosti dovolateľa konať pred súdom došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia

veci, keď súdy oboch nižších stupňov nesprávne kvalifikovali platobný výmer (exekučný

titul) ako nulitný akt, v dôsledku čoho exekučné konanie zastavili, napriek tomu, že

podmienky na takýto postup súdov neboli splnené. Dovolateľ (oprávnený) tak nemá možnosť

realizovať svoje právo, t.j. zákonom stanoveným postupom vymáhať pohľadávku. Vychádzal

z toho, že nedostatok „oprávnenia“ správneho orgánu vydať rozhodnutie je dôvodom na jeho zrušenie podľa § 250j ods. 3 O.s.p., tento nedostatok možno odstrániť len v konaní podľa

piatej časti O.s.p. Správne súdnictvo. Absenciu takéhoto oprávnenia neprináležalo skúmať

súdu v exekučnom konaní (obdobne Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 2588/2007,

Ústavný súd Českej republiky sp. zn. II ÚS 2000/2007, tiež Ústavný súd Slovenskej republiky

sp. zn. I. ÚS 415/2008). K výkladu nulity právneho aktu nie je možné pristupovať

rozširujúcim spôsobom, jej dôvody treba vykladať reštriktívne. Pri nulitnom akte musí ísť

o bezpochyby jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných princípov.

Dovolateľ považuje platobný výmer vydaný v rámci právomoci zverenej správcovi

konkurznej podstaty za platný akt (obdobne uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.  

1 S 11/2007).

Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom

(§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.). Bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba

odmietnuť.  

Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal dovolací súd  

z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti

uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak  

a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na

zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.  

Dovolaním je v danom prípade napadnutý potvrdzujúci výrok uznesenia odvolacieho

súdu, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená; takéto rozhodnutie

nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení v zmysle § 239 ods. 1 až 3 O.s.p.,

proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania oprávneného

prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených v ustanovení § 237

O.s.p.

V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát (§ 237 O.s.p.). Dovolateľ nenamieta, že v danom

konaní došlo k niektorej z vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.; existencia

vád takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto

ustanovení vyvodiť nemožno.

Dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. f/

O.s.p., pretože postupom odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa došlo k zastaveniu exekúcie

v dôsledku nesprávneho záveru o nulitnosti exekučného titulu vychádzajúc z toho, že správca

konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne nebol oprávnený vydať platobný výmer

(exekučný titul).

Otázka, či správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne (ne)bol

oprávnený vydať platobný výmer, je námietkou smerujúcou k materiálnej (ne)vykonateľnosti

(neexistencie) exekučného titulu. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie

uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle

Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie.

Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio, a to už pri vydaní poverenia   na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania a v prípade

zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.

S poukazom na ustanovenie § 34 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení,

financovaní zdravotného poistenia, o zriadení V.Z.P. a o zriaďovaní rezortných, odvetových,

podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, možno mať za to, že pohľadávky zrušenej

zdravotnej poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na V.Z.P.,

prípadne na inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Tieto pohľadávky preto nie

sú súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. Napokon je vhodné dodať,

že v zmysle ustanovenia § 84 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade

nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prešli totiž

najneskoršie 1. októbra 2005 všetky neskončené konania o určenie výšky poistného

a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich poisťovní na Ú.P.D.N.Z.S..

V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (ktoré nadobudlo

právoplatnosť 17. júla 1999) sa P. D.D. zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona

č. 273/1994 Z.z.). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 č.k.  

7 K 70/2001-30 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty úpadcu

v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer z 24. mája 2005   číslo X.. Toto

rozhodnutie malo byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v tomto konaní, a to vo

väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania.

Ako už bolo uvedené vyššie, dovolací súd pre ďalší procesný postup považoval

za určujúcu otázku, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť platobný výmer  

z 24. mája 2005 číslo X. vydaný JUDr. T. K., správcom konkurznej podstaty úpadcu

(pôvodného oprávneného) P. D.D., ktorých právnym dôvodom je predpis poistného v zmysle

§ 19 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z., je exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41

Exekučného poriadku.

Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem ak sa exekúcia vykonáva na

základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutie sa musí jednať podrobnejšie

upravujú ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je

vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. l Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku

taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem

iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej

správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2

písm. f/ Exekučného poriadku). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu

verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovení § 19 ods. 2

a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise

poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení § 58 zákona č. 273/1994 Z.z.

vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné

súdom (§ 58 ods. 5). Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom,

nebol vydaný zdravotnou poisťovňou ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol

poverený spravovať majetok zdravotnej poisťovne. Preto je rozhodujúce vyriešiť otázku, či

platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je exekučným titulom, pričom   túto

otázku   je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty  

a rovnako od toho, či oprávnenie predpisovať poistné vyhlásením konkurzu trvá (resp.

nezaniklo).

Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré

existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca

konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty

a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom

podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení

uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva - individuálne

akty orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie uvedenom zmysle

preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej

poisťovne) vrátane schopnosti vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca konkurznej

podstaty bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou

právomocou (s právomocou vydávať akty aplikácie práva), má iba právo (a povinnosť)

vykonať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony (napr. podať žalobu, opravné

prostriedky a iné) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej

správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by

expressis verbis takúto právomoc (oprávnenie) správcovi konkurznej podstaty priznávala.

Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej

podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovení § 41 Exekučného poriadku (viď Najvyšší súd Slovenskej republiky  

sp. zn. 3 M Cdo 20/2008).

V tomto smere je potrebné uviesť to, že predmetné pohľadávky (na nezaplatenom

poistnom) zrušenej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle

ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. prešli na V.Z.P., prípadne na inú zdravotnú

poisťovňu. Správca ani úpadca preto nemal vecný dôvod tieto pohľadávky (patriace inému

subjektu ako úpadcovi) vymáhať a predpisovať. Právo predpísať poistné zo zrušenej

poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak musel pripustiť zákon, t.j. vymáhať dlžné

poistné v postavení orgánu verejnej moci uskutočňujúceho výkon rozhodnutia voči tretím

osobám; to ale z právnej úpravy nevyplýva. Ako už bolo uvedené, predpokladom pre vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je

existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po

materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom

konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá

predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného

poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide

pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto

predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie

takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre

účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok,

že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci (aktom

aplikácie práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom

konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že

v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne

dôsledky nulitného aktu dovolací súd dáva do pozornosti zaužívanú rozhodovaciu prax

vychádzajúcu z rozhodnutí uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej

republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 58/1997, ktoré

expressis verbis vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je „exekučný titul“

nulitným právnym aktom. Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, aby konanie pred

súdmi nižších stupňov trpelo namietanou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

  Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania oprávneného nemožno vyvodiť z § 237

O.s.p., ale ani z § 239 O.s.p., odmietol ho dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení

s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré nemožno napadnúť

týmto opravným prostriedkom. So zreteľom na dôvod, pre ktorý dovolanie odmietol,

nezaoberal sa vecnou správnosťou dovolaním napadnutého uznesenia.

V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania voči oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení  

s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. septembra 2009

  JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková