Najvyšší súd
5 Cdo 109/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Z. K., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., zastúpenej JUDr. F. N., advokátom so sídlom v B., proti povinnému B. Š., bývajúcemu v H., pre vymoženie 518,09 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 2 Er 2206/2008, o dovolaní oprávneného proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 26. januára 2010 č.k. 17 CoE 18/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Povinnému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. V. K.
23. apríla 2003 sa Z. K., s.r.o. ako oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti B. Š. ako
povinnému na základe exekučného titulu, a to platobného výmeru z 24. mája 2005 číslo X.,
právoplatného 27. júna 2005, ktoré vydal JUDr. T. K., správca konkurznej podstaty úpadcu
P.P. v konkurze. Uvedeným platobným výmerom bolo povinnému predpísané dlžné poistné
vo výške 15 608 Sk (518,09 €) za obdobie 09/96 – 06/99 a poplatok z omeškania za
neodvedenie tohto poistného vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. K návrhu na vykonanie
exekúcie pripojil zmluvu o postúpení pohľadávky zo 7. júla 2005 uzavretou medzi JUDr. T.
K., správcom konkurznej podstaty úpadcu P. D.D. v konkurze a spoločnosťou Z. K., s.r.o.
Na základe poverenia na vykonanie exekúcie, vydaného súdom na vykonanie vyššie
označeného platobného výmeru, vydal súdny exekútor 11. júna 2008 podľa § 47 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) upovedomenie o začatí exekúcie. Proti upovedomeniu o začatí exekúcie podal povinný námietky.
V námietkach uviedol, že poistné za obdobie 09/96 – 07/99 uhradil, čo dokladoval výpismi
z peňažného účtu. Oprávnený k námietkam povinného uviedol, že čísla účtov, na ktoré
povinný poukázal poistné neboli účtami poisťovne.
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 11. mája 2009 č.k.
2 Er 2206/2008-38 námietky povinného zamietol. Vychádzal z toho, že spoločným znakom
skutočností, ktorými možno úspešne namietať vykonanie exekúcie, je to, že musia nastať až
po vzniku exekučného titulu. Námietky povinného nesmerovali ku skutočnostiam, ktoré
nastali po vzniku exekučného titulu (platobný výmer č. X. vydaný 24. mája 2005), ktorý bol
povinnému riadne doručený a stal sa právoplatným i vykonateľným, preto námietky
povinného zamietol.
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením z 11. novembra 2009 č.k.
2 Er 2206/2008-40 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Vychádzal z toho, že
rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 1. júla 1999 (právoplatným
17. júla 1999) číslo X. došlo k zrušeniu povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne
a k vstupu poisťovne do likvidácie v zmysle § 34 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z.z. v znení
neskorších predpisov. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7 K 70/01 z 20. apríla
2001 bol na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Platobný výmer, ktorý má byť exekučným
titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty, ktorému
nevyplýva oprávnenie vydať individuálne akty orgánu verejnej moci (správy). Platobný
výmer vydaný správcom konkurznej podstaty považoval za nulitný akt, ktorý nie je možné
vykonať, čo považoval za iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a preto ju podľa
§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Okresný súd
Nové Mesto nad Váhom opravným uznesením zo 4. decembra 2009 č.k. 2 Er 2206/2008-70
opravil označenie spisovej značky na liste č. 2 uznesenia vydaného Okresným súdom Nové
Mesto nad Váhom z 11. novembra 2009 č.k. 2 Er 2206/2008-40.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne uznesením z 26. januára 2010
sp. zn. 17 CoE 18/2010 uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením ako
vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. V odôvodnení uviedol, že predpokladom exekúcie
je existencia rozhodnutia ako exekučného titulu. Exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu po materiálnej i formálnej stránke, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Exekučného poriadku). Okrem iných, exekúciu je možné
vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej
samosprávy, vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/ Exekučného
poriadku). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali
aj zdravotné poisťovne, ktoré boli oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery)
o predpise poistného. Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným
titulom, nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty úpadcu.
Vychádzal z toho, že správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu
oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností,
ktoré súvisia s nakladaním s majetkom (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb.
o konkurze a vyrovnaní). Pod správou majetku úpadcu v uvedenom zmysle nemožno
rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovne). Postavenie
orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou
úpravou, ktorá by expressis verbis takéto oprávnenie správcovi konkurznej podstaty
priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku
konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným
titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku (viď Najvyšší súd Slovenskej
republiky sp. zn. 3 M Cdo 20/2008). Na platobný výmer vydaný správcom konkurznej
podstaty je potrebné hľadieť ako na nulitný akt, čoho dôsledkom je, že v preskúmavanej veci
absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie (pokiaľ ide o právne účinky nulitného aktu –
viď rozhodnutia uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 56/1995,
č. 70/1998, č. 72/1998, č. 58/1997). Z uvedeného dôvodu považoval výkon rozhodnutia za
neprípustný, ak je „exekučným titulom“ nulitný právny akt.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Uviedol, že
napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa boli vydané v konaní
postihnutom procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.),
preto ich navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K odňatiu
možnosti dovolateľa konať pred súdom došlo v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď súdy oboch nižších stupňov nesprávne kvalifikovali platobný výmer (exekučný
titul) ako nulitný akt, v dôsledku čoho exekučné konanie zastavili, napriek tomu, že
podmienky na takýto postup súdov neboli splnené. Dovolateľ (oprávnený) tak nemá možnosť
realizovať svoje právo, t.j. zákonom stanoveným postupom vymáhať pohľadávku. Vychádzal
z toho, že nedostatok „oprávnenia“ správneho orgánu vydať rozhodnutie je dôvodom na jeho zrušenie podľa § 250j ods. 3 O.s.p., tento nedostatok možno odstrániť len v konaní podľa
piatej časti O.s.p. Správne súdnictvo. Absenciu takéhoto oprávnenia neprináležalo skúmať
súdu v exekučnom konaní (obdobne Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 2588/2007,
Ústavný súd Českej republiky sp. zn. II ÚS 2000/2007, tiež Ústavný súd Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 415/2008). K výkladu nulity právneho aktu nie je možné pristupovať
rozširujúcim spôsobom, jej dôvody treba vykladať reštriktívne. Pri nulitnom akte musí ísť
o bezpochyby jednoznačné, zjavné a hrubé porušenie zákona alebo procesných princípov.
Dovolateľ považuje platobný výmer vydaný v rámci právomoci zverenej správcovi
konkurznej podstaty za platný akt (obdobne uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
1 S 11/2007).
Povinný sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.). Bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba
odmietnuť.
Pri skúmaní prípustnosti dovolania v prejednávanej veci vychádzal dovolací súd
z toho, že dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti
uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak
a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na
zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Dovolaním je v danom prípade napadnutý potvrdzujúci výrok uznesenia odvolacieho
súdu, ktorým bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená; takéto rozhodnutie
nevykazuje znaky niektorého z vyššie uvedených uznesení v zmysle § 239 ods. 1 až 3 O.s.p.,
proti ktorým je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to by prípustnosť dovolania oprávneného
prichádzala do úvahy len v prípade výskytu niektorej z vád uvedených v ustanovení § 237
O.s.p.
V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát (§ 237 O.s.p.). Dovolateľ nenamieta, že v danom
konaní došlo k niektorej z vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.; existencia
vád takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení vyvodiť nemožno.
Dovolateľ namietal, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p., pretože postupom odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa došlo k zastaveniu exekúcie
v dôsledku nesprávneho záveru o nulitnosti exekučného titulu vychádzajúc z toho, že správca
konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne nebol oprávnený vydať platobný výmer
(exekučný titul).
Otázka, či správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne (ne)bol
oprávnený vydať platobný výmer, je námietkou smerujúcou k materiálnej (ne)vykonateľnosti
(neexistencie) exekučného titulu. Exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle
Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie.
Exekučný súd je povinný skúmať túto podmienku ex officio, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne neskôr počas celého exekučného konania a v prípade
zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť.
S poukazom na ustanovenie § 34 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného poistenia, o zriadení V.Z.P. a o zriaďovaní rezortných, odvetových,
podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, možno mať za to, že pohľadávky zrušenej
zdravotnej poisťovne na poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na V.Z.P.,
prípadne na inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov. Tieto pohľadávky preto nie
sú súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. Napokon je vhodné dodať,
že v zmysle ustanovenia § 84 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade
nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prešli totiž
najneskoršie 1. októbra 2005 všetky neskončené konania o určenie výšky poistného
a súvisiacich nárokov zo všetkých existujúcich poisťovní na Ú.P.D.N.Z.S..
V dôsledku zrušenia povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne (ktoré nadobudlo
právoplatnosť 17. júla 1999) sa P. D.D. zo zákona dostala do likvidácie (§ 34 ods. 4 zákona
č. 273/1994 Z.z.). Následne rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave z 20. apríla 2001 č.k.
7 K 70/2001-30 bol podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov na majetok poisťovne vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty úpadcu
v priebehu konkurzného konania vydal platobný výmer z 24. mája 2005 číslo X.. Toto
rozhodnutie malo byť exekučným titulom pre exekúciu prebiehajúcu v tomto konaní, a to vo
väzbe na postúpenie pohľadávky na oprávneného z tohto konania.
Ako už bolo uvedené vyššie, dovolací súd pre ďalší procesný postup považoval
za určujúcu otázku, či exekučný titul, ktorým v danej veci má byť platobný výmer
z 24. mája 2005 číslo X. vydaný JUDr. T. K., správcom konkurznej podstaty úpadcu
(pôvodného oprávneného) P. D.D., ktorých právnym dôvodom je predpis poistného v zmysle
§ 19 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z., je exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41
Exekučného poriadku.
Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem ak sa exekúcia vykonáva na
základe vykonateľnej notárskej zápisnice). O aké rozhodnutie sa musí jednať podrobnejšie
upravujú ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Vo všeobecnosti exekučným titulom je
vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. l Exekučného poriadku). Ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného poriadku
taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem
iných, exekúciu je možné vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej
správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2
písm. f/ Exekučného poriadku). Za účinnosti zákona č. 273/1994 Z.z. pôsobnosť orgánu
verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto boli v zmysle ustanovení § 19 ods. 2
a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné výmery) o predpise
poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení § 58 zákona č. 273/1994 Z.z.
vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné
súdom (§ 58 ods. 5). Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom,
nebol vydaný zdravotnou poisťovňou ale správcom konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol
poverený spravovať majetok zdravotnej poisťovne. Preto je rozhodujúce vyriešiť otázku, či
platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je exekučným titulom, pričom túto
otázku je potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej podstaty
a rovnako od toho, či oprávnenie predpisovať poistné vyhlásením konkurzu trvá (resp.
nezaniklo).
Pod majetkom úpadcu vo všeobecnosti treba rozumieť aj pohľadávky úpadcu, ktoré
existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z toho vyplýva, že správca
konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty
a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom
podstaty (§ 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Z ustanovení
uvedeného zákona však nevyplýva oprávnenie vydávať akty aplikácie práva - individuálne
akty orgánu verejnej moci (správy). Pod správou majetku úpadcu vo vyššie uvedenom zmysle
preto nemožno rozumieť výkon práv prislúchajúci orgánu verejnej moci (zdravotnej
poisťovne) vrátane schopnosti vydávať individuálne akty aplikácie práva. Správca konkurznej
podstaty bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou
právomocou (s právomocou vydávať akty aplikácie práva), má iba právo (a povinnosť)
vykonať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony (napr. podať žalobu, opravné
prostriedky a iné) v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej
správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by
expressis verbis takúto právomoc (oprávnenie) správcovi konkurznej podstaty priznávala.
Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, správca majetku konkurznej
podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovení § 41 Exekučného poriadku (viď Najvyšší súd Slovenskej republiky
sp. zn. 3 M Cdo 20/2008).
V tomto smere je potrebné uviesť to, že predmetné pohľadávky (na nezaplatenom
poistnom) zrušenej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, nakoľko v zmysle
ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. prešli na V.Z.P., prípadne na inú zdravotnú
poisťovňu. Správca ani úpadca preto nemal vecný dôvod tieto pohľadávky (patriace inému
subjektu ako úpadcovi) vymáhať a predpisovať. Právo predpísať poistné zo zrušenej
poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak musel pripustiť zákon, t.j. vymáhať dlžné
poistné v postavení orgánu verejnej moci uskutočňujúceho výkon rozhodnutia voči tretím
osobám; to ale z právnej úpravy nevyplýva. Ako už bolo uvedené, predpokladom pre vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia o začatí exekúcie je
existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné po
materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom
konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá
predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného
poriadku, a či rozhodnutie je vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide
pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto
predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie
takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre
účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok,
že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci (aktom
aplikácie práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval.
Vzhľadom na vyššie uvedené, treba aj na vydanie platobného výmeru správcom
konkurznej podstaty v danej veci hľadieť ako na nulitný akt. Toho dôsledkom je, že
v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie. Pokiaľ ide o právne
dôsledky nulitného aktu dovolací súd dáva do pozornosti zaužívanú rozhodovaciu prax
vychádzajúcu z rozhodnutí uverejnených v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej
republiky pod č. 56/1995, č. 70/1998, č. 72/1998, pričom do osobitnej pozornosti dáva
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. 58/1997, ktoré
expressis verbis vyslovilo záver, že výkon rozhodnutia je neprípustný, ak je „exekučný titul“
nulitným právnym aktom. Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, aby konanie pred
súdmi nižších stupňov trpelo namietanou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania oprávneného nemožno vyvodiť z § 237
O.s.p., ale ani z § 239 O.s.p., odmietol ho dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré nemožno napadnúť
týmto opravným prostriedkom. So zreteľom na dôvod, pre ktorý dovolanie odmietol,
nezaoberal sa vecnou správnosťou dovolaním napadnutého uznesenia.
V dovolacom konaní úspešnému povinnému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania voči oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. septembra 2009
JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková