5Cdo/108/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa B. X., bývajúceho v I., zastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Vladárovou, so sídlom v Žiline, Veľká okružná 17, za účasti účastníkov konania: 1/ F.. M. U., matky maloletého dieťaťa, bývajúcej v Z. zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Olosom, so sídlom v Rajeckých Tepliciach, Karola Kašjaka 1, 2/ maloletého Q. U., bývajúceho u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, 3/ Q. X., bývajúceho v I., zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Olosom, so sídlom v Rajeckých Tepliciach, Karola Kašjaka 1, o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 4 C 374/2015, o dovolaní matky maloletého a Q. X. (otca maloletého určeného súhlasným vyhlásením rodičov) proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 28. apríla 2017 sp.zn. 5 Co 81/2017, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením z 2. marca 2016 č.k. 4 C 374/2015-66 v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. pripustil, aby do konania vstúpil ďalší účastník na strane odporcu, a to odporca 3/ Q. X.. Proti uvedenému uzneseniu podali odvolanie matka maloletého a Q. X. - otec maloletého určený súhlasným vyhlásením rodičov.

2. Krajský súd v Žiline uznesením z 28. apríla 2017, sp.zn. 5 Co 81/2017 odvolanie matky maloletého a otca maloletého, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, odmietol v zmysle § 386 písm. b/ CSP ako podané neoprávnenou osobou. Uviedol, že proti uzneseniu súdu o pripustení pristúpenia ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaného, je odvolanie v zásade prípustné. Môže ho podať žalobca, ktorý takýto návrh (na pristúpenie) nepodal, resp. ktorý s pristúpením do konania nesúhlasil, pokiaľ súd pristúpenie účastníka pripustil. Pôvodný žalovaný, ani ten, koho pristúpenie na strane žalovaného bolo pripustené, však právo podať odvolanie nemajú (R 28/2000). Podľa právneho názoru odvolacieho súdu pripustenie do konania ďalšieho účastníka na strane odporcu, a to Q. X. je vsúlade s právnymi predpismi a dobrými mravmi, keďže predmetom konania je určenie otcovstva k maloletému dieťaťu, pričom návrh podal navrhovateľ a k súhlasnému vyhláseniu rodičov ohľadne otcovstva došlo po podaní návrhu navrhovateľa. Určenie otcovstva je tak v záujme maloletého dieťaťa.

3. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadli dovolaním matka maloletého a otec maloletého, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov (ďalej aj „dovolatelia“). Prípustnosť a dôvodnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 420 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď mali za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2016, sp.zn. 5 Cdo 492/2015. Z obsahu dovolania zároveň vyplýva, že dovolatelia namietali aj vadu uvedenú v ustanovení § 420 písm. a/ CSP, keď namietali nedostatok právomoci súdu prvej inštancie. Podľa ich názoru malo byť konanie zastavené. Žiadali napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Ustanovený opatrovník maloletého sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

5. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, keďže ho nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku.

6. Na konania vo veciach určenia otcovstva a vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa s účinnosťou od 1. júla 2016 vzťahuje Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). V zmysle § 2 ods. 1 CMP sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže CMP neustanovuje inak, dovolací súd ďalej skúmal možnosť aplikácie ustanovení CSP pre konanie o dovolaní matky a otca maloletého dieťaťa určeného súhlasným vyhlásením rodičov.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledujúcich bodoch. 8. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

9. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

11. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod savymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

12. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t.j. či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania.

12.1. Odborná spisba rozdeľuje podmienky prípustnosti dovolania na objektívne: a/ prípustný predmet, b/ lehotu na podania dovolania, c/ náležitosti dovolania a na subjektívne, t.j. osoba oprávnená podať dovolanie (Ficová a kol. Občianske procesné právo. Druhé aktualizované a doplnené vydanie, Bratislava, Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 2008, str. 344).

12.2. V civilnom sporovom poriadku sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne: v ustanoveniach § 420 a ž § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehota na podania dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až § 426 sú upravené osoby, ktoré sú oprávnené podať dovolanie.

12.3. Dovolací súd zistil, že dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) oprávnené osoby - dovolatelia, zastúpení advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolaním, ktoré spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 CSP) oprávnené osoby napádajú uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu.

12.4. Pokiaľ je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

12.5. Pokiaľ je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, je v zmysle prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP irelevantné, či rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

13. Dovolatelia dovolaním napadli uznesenie, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie matky a otca maloletého, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu. Nejde teda o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, preto prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 CSP nemožno vyvodiť. Taktiež nejde ani o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ani o rozhodnutie, ktorým odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto nemožno vyvodiť prípustnosť dovolania ani z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP.

14. Vzhľadom na to, že dovolanie matky maloletého a otca maloletého, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením, nie je podľa § 420 a § 421 ods. 1 CSP prípustné, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania. Námietkami týkajúcimi sa podmienok konania sa bude zaoberať súd prvej inštancie.

15. Dovolací súd o nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP a § 451 ods. 3 CSP, pričom dovolací súd nevzhliadol dôvod na použitie ustanovenia § 53 CMP. 16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.