5Cdo/105/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Nám. M. Benku 2, 811 07 Bratislava, IČO: 36 613 843 a žalovaného K. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom A. F. XXX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie 771,84 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 6Csp/175/2019, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 29. októbra 2020 sp. zn. 17CoCsp/32/2020, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

1.1. Okresný súd Partizánske (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 26. februára 2020, č. k. 6Csp/175/2019-116, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 771,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 771,84 eur od 30.04.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok). 1.2. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 771,84 eur spolu s príslušenstvom, nakoľko jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným zmluvu o poskytnutí finančných prostriedkov, ktoré žalovaný riadne nesplácal. Žalovaná suma predstavovala rozdiel medzi čerpanými prostriedkami vo výške 1.500,- eur a uhradenými splátkami celkom vo výške 728,16 eur. 1.3. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca v konaní preukázal svoje právne nástupníctvo po pôvodnom veriteľovi. Pôvodný veriteľ a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Okresný súd zistil, že v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva neobsahuje všetky vyžadované náležitosti, konkrétne termín konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom však na to, že žalobca sa nedomáhal iného plnenia zo zmluvy než vrátenia nezaplatenej istiny, nemá posúdenie úveru akobezúročného a bezpoplatkového v tomto spore žiaden právny význam. Konštatoval, že celý úver v čase rozhodovania súdu bol už splatný. Na základe zmluvy bola žalovanému poskytnutá istina vo výške 1.500,- eur, pričom z predložených dôkazov vyplýva zaplatenie sumy 728,16 eur žalovaným. Okresný súd preto priznal žalobcovi proti žalovanému z titulu nesplatenej istiny úveru žalovanú sumu aj uplatnený úrok z omeškania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).

2.1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 29. októbra 2020 sp. zn. 17CoCsp/32/2020 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (I. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (II. výrok). 2.2. V odôvodnení rozhodnutia k námietke žalovaného týkajúcej sa zrušenia vzájomnej konfrontácie sporových strán a výsluchu žalobcu i jeho uviedol, že v zmysle ust. § 195 ods. 1 CSP v civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a podľa § 220 ods. 2 CSP súd v odôvodení rozsudku okrem iného uvedie, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Súd nemá povinnosť v konaní vykonať výsluch strán sporu, hoci to jedna z nich navrhuje, avšak v tom prípade musí v odôvodnení rozsudku vysvetliť, prečo tieto dôkazy odmietol vykonať. Z obsahu spisu plynie, že žalovaný na pojednávaní dňa 26. februára 2020 žiadal vykonať výsluch žalobcu k osobným údajom a k úžere, či k nej došlo alebo nie. K iným okolnostiam obe strany sporu vypovedať nemali. Uvedené skutočnosti, ako to správne zdôraznil súd prvej inštancie (bod 7. napadnutého rozsudku), nebol dôvod zisťovať výsluchom sporových strán. Výsluch k osobným údajom žalobcu by v tomto spore nemal žiaden význam a otázka úžery, preskúmateľná zo zmluvy, výsluchom žalobcu rovnako nemala schopnosť byť rozdielne oproti zmluve objasnená. Z tohto dôvodu táto odvolacia námietka žalovaného dôvodná nebola. 2.3. Pokiaľ sa žalovaný ďalej v odvolaní nestotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý odmietol vykonať dôkaz predloženým CD nosičom, zvukovým záznamom rozhovoru medzi ním a žalobcom, aj túto odvolaciu námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú. Z obsahu spisu plynie, že žalovaný v podaní, ktorým predložil dôkaz - CD nosič, žiadal od žalobcu „zadosťučinenie vo forme nemajetkovej ujmy, ktorá mi jeho činnosťou bola spôsobená a na ktorú mám právny nárok“, pričom z obsahu jeho podania, ku ktorému tento navrhovaný dôkaz priložil, je zrejmé, že tento dôkaz predložil v súvislosti s v budúcnosti uplatňovanou náhradou nemajetkovej ujmy. V priebehu konania, a to i odvolacieho, žalovaný nekonkretizoval, akým spôsobom mal tento dôkaz spôsobilosť vyvrátiť, resp. oslabiť žalobcov nárok na zaplatenie žalovanej peňažnej sumy, samotný nárok žalobcu žalovaný nespochybňoval týmto dôkazom, pričom v konaní ani bližšie nespresnil, čo týmto dôkazom v konaní sledoval (keď na jednej strane tento dôkaz predložil v podaní, v ktorom konštatoval, že bude žiadať od žalobcu náhradu nemajetkovej ujmy, a na druhej strane nijako nekonkretizoval, akú skutočnosť tento dôkaz mal preukazovať). 2.4. K poslednej odvolacej námietke žalovaného, ktorý v odvolacom konaní poukazoval na postúpenie pohľadávky právneho predchodcu žalobcu (Home Credit, s. r. o.) na žalobcu, s ktorým vyjadril nesúhlas, odvolací súd podotkol, že postúpenie pohľadávky bez súhlasu dlžníka je plne v súlade s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia platí, že veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Postúpením pohľadávky sa dlh dlžníka nijako nemení, nastáva zmena iba v osobe veriteľa. 2.5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný.

3.1. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, v ktorom žiadal, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania formálne neodôvodnil, avšak v zmysle ustanovenia § 124 CSP možno konštatovať, že prípustnosť odôvodňuje poukazom na ustanovenie § 420 písm. f/. 3.2. V odôvodnení dovolania žalovaný uviedol, že nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie v spojitosti s odvolacím súdom došlo k znemožneniu uskutočňovania jemu patriacich práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, nedostatočne vykonané dokazovanie a hodnotenie dôkazov, nakoľko súd prvej inštancie nepripustil vykonanie ním navrhnutého dôkazu a zrušil vzájomnú konfrontáciu sporových strána výsluch žalobcu i jeho.

4.1. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že má za to, že žalovaný vo svojom dovolaní neuplatnil žiaden dovolací dôvod, preto navrhoval, aby dovolací súd v zmysle ustanovenia § 448 dovolanie zamietol ako nedôvodné.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ event. „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je podľa ustanovenia § 447 písm. e/ CSP potrebné odmietnuť z nasledujúcich dôvodov:

6. Z ustanovenia § 429 ods. 1 CSP vyplýva, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť vyplývajúca z odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

7. Z citovaných ustanovení vyplýva, že právna úprava civilného sporového konania vyžaduje, aby (okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje § 429 ods. 2 CSP) bol dovolateľ zastúpený advokátom a aby podané dovolanie bolo spísané advokátom, teda osobou, ktorá je zapísaná v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou (tento zoznam je dostupný na internetovej stránke www.sak.sk).

8. Právna úprava obsiahnutá v § 429 ods. 1 CSP ustanovuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, bez splnenia ktorej dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum. Zákon túto podmienku nestanovuje iba v prípade dovolateľov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. O tejto osobitnej podmienke dovolacieho konania je v zmysle § 393 ods. 1 CSP povinný poučiť strany sporu v písomnom vyhotovení rozhodnutia odvolací súd.

9. Postup súdu prvej inštancie v prípade nesplnenia uvedenej osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 429 ods. 1 CSP) je upravený v ustanovení § 436 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak má dovolanie vady podľa § 429 CSP a dovolateľ nebol riadne o povinnosti podľa § 429 CSP poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania. Ustanovenie § 436 ods. 1 CSP predstavuje jedinú (výnimočnú) procesnú situáciu, v ktorej súd prvej inštancie prihliada na existenciu vád dovolania a dovolateľa vyzýva na ich odstránenie. Tento postup súdu prvej inštancie sa týka výlučne vád dovolania v zmysle ustanovenia § 429 CSP a ich výskytu v prípade absencie (alebo nedostatočného) poučenia dovolateľa odvolacím súdom.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd v dovolaním napadnutom rozsudku poučil v súlade s § 393 ods. 1 CSP strany sporu o prípustnosti dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania, o povinnom zastúpení advokátom v dovolacom konaní aj o tom, že dovolanie musí byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Odvolací súd strany sporu zároveň poučil, v ktorých prípadoch povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí (§ 429 ods. 2 CSP).

11. Okresný súd Partizánske uznesením z 26. januára 2021 č. k. 6Csp/175/2019-175 (nad rámec povinností vyplývajúcej mu z ustanovenia § 436 ods. 1 CSP) vyzval žalovaného, aby si v lehote 20 dní odo dňa doručenia uznesenia zvolil advokáta a predložil dovolanie spísané advokátom v zmysle ustanovenia § 429 ods. 1 CSP. Zároveň žalovaného poučil o následkoch nesplnenia výzvy súdu, ako aj o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Dovolateľ ani po tejto výzve nepredložil súdu prvejinštancie plnú moc udelenú advokátovi pre účely dovolacieho konania.

12. V danom prípade dovolateľ nemá právnické vzdelanie a nejde o dovolateľa uvedeného v § 429 ods. 2 CSP. Dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje riadne poučenie o náležitostiach dovolania a potrebe zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní (§ 393 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 429 CSP). Vzhľadom na to, že nie je splnená osobitná podmienka dovolacieho konania (§ 429 ods. 1 CSP), nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum.

13. Dovolací súd odmietol dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. e/ CSP, v zmysle ktorého dovolací súd odmietne dovolanie, ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP.

14. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd s poukazom na § 451 ods. 3 CSP neodôvodňuje.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok