ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Nory Halmovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): MICRONIX spol. s r.o., so sídlom Jegorovova 14036/37, Banská Bystrica, IČO: 31 643 761, zastúpeného Advokátska kancelária Paul Q, s.r.o., so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o., so sídlom Špitálska 43, Bratislava, IČO: 36 855 995, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2015/KH/R/2/005 z 12. februára 2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/94/2015-94 zo 6. decembra 2017, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/94/2015-94 zo 6. decembra 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 2S/94/2015-94 zo 06.12.2017 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2015/KH/R/2/005 z 12.02.2015 a podľa § 168 SSP žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2014/KH/1/1/023 zo 07.08.2014 v spojení s rozhodnutím Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2015/KH/R/2/005 z 12.02.2015 bolo rozhodnuté okrem iného tak, že konanie podnikateľov MAHRLO, s.r.o., IČO: 36318132, Halalovka 2393/24, Trenčín, v čase najneskôr od 03.03.2011, minimálne do 05.08.2011, MICRONIX spol. s.r.o., IČO: 31643761, Jegorovova 14036/37, Banská Bystrica, v čase najneskôr od 19.07.2011, minimálne do 05.08.2011, SlovEuroasia, a.s., IČO: 36631752, Strieborné námestie 2, Banská Bystrica, v čase najneskôr od 27.07.2011, minimálne do 05.08.2011, B. v čase najneskôr od 03.03.2011, minimálne do 05.08.2011 a B. XXX/XXX, Q. v čase najneskôr od 03.03.2011, minimálne do 05.08.2011, spočívajúce v tom, že títopodnikatelia prostredníctvom výmeny informácií a kontaktov koordinovali svoj postup so zámerom zosúladiť cenové ponuky spoločností MAHRLO, s.r.o., MICRONIX spol. s r.o. a SlovEuroasia, a.s. v procese verejného obstarávania verejného obstarávateľa Stredná odborná škola letecko-technická, IČO: 17638593, Legionárska 160, Trenčín s názvom zákazky Dodávka učebných pomôcok a ďalších potrieb, dátum zverejnenia výzvy na predloženie ponuky a účasti vo verejnom obstarávaní 30.03.2011, a tento svoj zámer následne realizovali predložením zosúladených ponúk, je dohodou obmedzujúcou súťaž, spočívajúcou v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru, v dohode o rozdelení trhu a v koordinácii správania v procese verejného obstarávania, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu dodania učebných pomôcok a ďalších potrieb určených na vzdelávacie účely na území Slovenskej republiky a ktorá je podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 3 písm. a/, c/ a f/ zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 136/2001 Z.z.“), v znení účinnom do 31.12.2011, zakázaná.
3. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. žalovaný za uvedené konanie uložil žalobcovi pokutu 62 139,- €.
4. V napadnutom rozhodnutí správny orgán konštatoval, že v prvostupňovom konaní získal viacero dôkazov preukazujúcich vzájomnú koordináciu medzi podnikateľmi vo vzťahu k predmetnej verejnej súťaži. V prvom rade získal e-mailovú komunikáciu medzi podnikateľmi MICRONIX a MAHRLO, z ktorej vyplýva koordinácia ich postupu vo verejnom obstarávaní. Ďalej žalovaný vykonal analýzu cenových položiek uvedených v ponukách, ktoré boli jednotlivými podnikateľmi postúpené do verejného obstarávania, z ktorej vyplynula mimoriadna konštantnosť cenových indexov v prípade všetkých 158 položiek predložených do verejného obstarávania. Ako tiež vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, porovnaním ponúk uchádzačov vo verejnom obstarávaní MAHRLO a MICRONIX sa potvrdila tiež mimoriadna zhoda ponúk aj pri výpočte výslednej cenovej ponuky. V danom prípade sa existencia cenového indexu potvrdila pri všetkých cenových položkách. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí uviedol pre ilustráciu porovnanie vybraných položiek, nakoľko uvedenie porovnania všetkých 158 cenových položiek v prvostupňovom rozhodnutí z praktických dôvodov nebolo potrebné. Správny orgán druhého stupňa sa tiež stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu o tom, že spoločnosť MAHRLO bola vodcom, resp. iniciátorom daného porušenia, čo preukazuje e-mail zo 19.07.2011, na ktorý prvostupňový správny orgán odkazuje v bodoch 90 a 282 prvostupňového rozhodnutia. Z uvedeného e-mailu vyplýva, že spoločnosť MAHRLO vypracovala pre spoločnosť MICRONIX cenovú ponuku, ktorú táto spoločnosť následne predložila do verejného obstarávania ako svoju vlastnú ponuku. To, že bol podnikateľ MAHRLO na predloženie ponuky oslovený zo strany Strednej odbornej školy letecko-technickej uvedené nespochybňuje. Funkcia tendrov spočíva vo výbere najlepšej ponuky s cieľom šetriť verejné prostriedky. Proces verejného obstarávania smeruje k efektívnemu využívaniu verejných prostriedkov, ale iba za predpokladu, že ponuky sú vypracované a predložené do tendra nezávisle. Koordinácia uchádzačov v procese verejného obstarávania tento súťažný proces úplne deformuje a nahrádza ho dohodou obmedzujúcou súťaž. Ceny predložené do tendra tak nie sú výsledkom súťaže, ale výsledkom dohody, pričom účastníci dohôd obmedzujúcich súťaž vo verejnom obstarávaní sú motivovaní k tomu, aby získali čo najvyšší prospech, čo vedie k negatívnym dôsledkom v podobe rastu cien a k neefektívnemu vynakladaniu verejných financií v procese verejného obstarávania. Správny orgán tiež v tejto súvislosti poukázal na to, že v tomto prípade dohoda obmedzujúca súťaž má povahu cieľovej dohody, pričom v takýchto prípadoch nie je potrebné skúmať reálny protisúťažný účinok (teda či dohoda spôsobila skutočné alebo možné obmedzenie hospodárskej súťaže). Nemožno preto akceptovať námietky spoločnosti MAHRLO o tom, že nedošlo k prekročeniu predpokladanej hodnoty zákazky. Rada úradu sa stotožnila so závermi prvostupňového správneho orgánu o účasti spoločnosti MICRONIX na dohode obmedzujúcej súťaž na trhu dodávky učebných pomôcok. Žalovaný získal e-mail z 19.07.2011, v ktorom B.. C. G., pôsobiaci ako obchodný sprostredkovateľ podnikateľa MAHRLO na základe zmluvy o sprostredkovaní, žiada B.. R., pracovníka spoločnosti MICRONIX, aby vložil excelovskú tabuľku, ktorá tvorí prílohu e-mailu na svoj hlavičkový papier a zaslal na adresu podnikateľa MAHRLO. Prílohou tohto e-mailu bol elektronický dokument snázvom „K v ktorom sa nachádzala tabuľka s cenami s nadpisom „Micronix ponuka“ so zhodnými položkami aké boli súčasťou súťažných podkladov v predmetnom verejnom obstarávaní. Ceny uvedené v predmetnom dokumente sa zhodovali s cenami, ktoré boli spoločnosťou MICRONIX predložené v predmetnom verejnom obstarávaní. Už prvostupňový správny orgán v priebehu inšpekcie v priestoroch spoločnosti MICRONIX získal elektronický dokument s názvom „mahrlo,“ nájdený na lokálnom disku B.. R., ktorý obsahuje cenovú ponuku MICRONIX z 19.07.2011, v ktorom sa ceny zhodujú s cenami vo vyššie uvedených dokumentoch (t.j. v cenovej ponuke predloženej vo verejnom obstarávaní a v cenovej ponuke zaslanej zástupcom spoločnosti MAHRLO a MICRONIX). Žalovaný správny orgán je toho názoru, že uvedené teda nenasvedčuje tvrdeniam spoločnosti MICRONIX, že spoločnosť MAHRLO žiadala od spoločnosti MICRONIX nacenenie položiek ako od dodávateľa, ale skôr tomu, že podnikateľ MAHRLO spracoval ponuku do verejného obstarávania pre spoločnosť MICRONIX, následne ju preposlal B.. R., ktorý ju už podpísanú preposlal C. G., sprostredkovateľovi podnikateľa MAHRLO, na svojom hlavičkovom papieri, avšak s tými istými cenami, ktoré mu predtým zaslal podnikateľ MAHRLO. To vyplýva okrem iného z toho, že vyššie uvedený e-mail zaslaný C. G. bol zaslaný B.. R., zástupcovi podnikateľa MICRONIX o 14.46 hod. Cenová ponuka s cenami do predmetného verejného obstarávania, ktorá bola nájdená v počítači B.. R. bola naposledy upravená o 15.50 hod. a táto cenová ponuka bola následne predložená za spoločnosť MICRONIX aj vo verejnom obstarávaní. Táto cenová ponuka bola riadne podpísaná spoločnosťou MICRONIX a z e-mailovej komunikácie a ďalších dôkazov získaných správnym orgánom vyplýva, že táto ponuka bola podnikateľom MICRONIX vyhotovená za účelom jej predloženia do verejného obstarávania. Žalovaný upozornil na skutočnosť, že tabuľka zaslaná C. G. spoločnosti MICRONIX obsahovala rovnaké cenové položky v rovnakom členení a v rovnakom počte (t.j. 158 cenových položiek) ako tabuľka zaslaná uchádzačom ako súčasť súťažných podkladov vo verejnom obstarávaní. To nasvedčuje tomu, že obsahom e-mailu nebola ponuka spoločnosti MICRONIX ako dodávateľa spoločnosti MAHRLO, ale išlo o cenovú ponuku, ktorá mala byť spoločnosťou MICRONIX následne predložená do predmetného verejného obstarávania. Tomu, že táto ponuka má byť predložená spoločnosťou MICRONIX do verejného obstarávania nasvedčuje i samotné znenie e-mailu z 19.07.2011. V priebehu správneho konania uvádzala spoločnosť MICRONIX rôzne rozporné tvrdenia, keď najskôr tvrdila, že jej nebolo doručené oznámenie o výsledku verejného obstarávania, o svojej účasti vo verejnom obstarávaní táto spoločnosť nevedela a dozvedela sa o nej až vtedy, keď začal šetrenie úrad, avšak tieto tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé, keďže z administratívneho spisu vyplynulo, že spoločnosti MICRONIX bolo dňa 10.08.2011 preukázateľne doručené Oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk a zaslanie zápisnice, čo preukazuje podací hárok Slovenskej pošty o odoslaní a doručenka podpísaná spoločnosťou MICRONIX. Správny orgán vo svojom rozhodnutí tiež poukázal na to, že ako vyplýva z judikatúry, pre konštatovanie porušenia pravidiel ochrany hospodárskej súťaže nie je nevyhnutné, aby v mene podnikateľa vystupoval štatutárny orgán podnikateľa, alebo osoba ním vyslovene poverená. V súvislosti s námietkami spoločnosti MICRONIX, pokiaľ ide o neexistenciu jej vôle zúčastniť sa na dohode obmedzujúcej súťaž poukázal žalovaný na vyššie uvedené. Dôkazy zhromaždené v spisovom materiáli podľa názoru správneho orgánu preukazujú záver, že spoločnosť MICRONIX predložila ponuku do predmetného verejného obstarávania a že táto cenová ponuka nebola pripravená nezávisle od ostatných účastníkov tohto verejného obstarávania, ale bola výsledkom protiprávnej koordinácie. V tomto prípade sled dôkazov, ktoré správny orgán v priebehu správneho konania zhromaždil, preukazovali účasť spoločnosti MICRONIX na protisúťažnom konaní. Spoločnosť MICRONIX nepredložila žiadne dôkazy ani tvrdenia, ktoré by závery správneho orgánu spochybňovali.
5. Žalobcu správny orgán pokutoval za dohodu obmedzujúcu súťaž v súvislosti s jedným verejným obstarávaním a neposudzoval túto dohodu ako „celok,“ čo vyplýva z časti rozhodnutia žalovaného o pokute, ale rovnako i z časti 6.1. prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Skutočnosť, že spoločnosť MICRONIX sa dopustila iba jedného porušenia preto nebral ako poľahčujúcu okolnosť. Naopak, ako priťažujúcu okolnosť v danom prípade vzal správny orgán do úvahy pri viacerých ďalších účastníkoch konania tú skutočnosť, že sa dopustili viacerých porušení a v tejto súvislosti bola za každé ďalšie porušenie zákona týmto účastníkom konania zvýšená základná suma pokuty vždy o 15%. Pokiaľ ide o tvrdenú povinnosť správneho orgánu vyhodnocovať efekt dohody obmedzujúcej súťaž na hospodársku súťaž, tu uviedol, že v tomto prípade išlo o cieľovú dohodu. V súlade s európskoujudikatúrou, pokiaľ je zistený protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej následky. Tento princíp sa stal jedným zo základných princípov posudzovania dohôd a je systematicky potvrdzovaný judikatúrou. Pokiaľ bol identifikovaný protisúťažný cieľ dohody, nielenže nie je potrebné brať do úvahy následky dohody, ale je aj irelevantné pre posúdenie aplikácie § 4 ods. 1 zákona v znení účinnom do 31.12.2011, či vôbec mala dohoda za následok ovplyvnenie súťaže, a tiež nie je potrebné skúmať geografický relevantný trh, na ktorý sa dohoda vzťahuje, a ani to, či bola dohoda skutočne implementovaná alebo či bola dodržiavaná zo strany daného podnikateľa. Námietky MICRONIX ohľadom údajne nesprávneho určenia relevantného obratu správny orgán odmietol. V zmysle Metodického pokynu pri výpočte relevantného obratu správny orgán zvyčajne vychádza z údajov o predajoch realizovaných podnikateľom za posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa podnikateľ zúčastnil na protisúťažnom konaní. V prípade, ak sú údaje neúplné, nedôveryhodné alebo neodrážajú postavenie podnikateľa na trhu, môže žalovaný určiť relevantný obrat na základe iných informácií, ktoré sú v danom prípade relevantné. V prípadoch, kedy nie je možné relevantný obrat určiť alebo vyčísliť, správny orgán postupuje v závislosti od špecifík jednotlivého prípadu a ako alternatívu relevantného obratu použije taký údaj, ktorý najviac zodpovedá relevantnému obratu tak, aby boli zachované základné východiská ukladania pokút. V prípade spoločnosti MICRONIX nebol pri výpočte základnej sumy pokuty braný do úvahy jej celkový obrat za rok 2011, tak ako to tvrdí žalobca, ale obrat dosiahnutý z predaja meracej techniky, ktorá tvorila časť ponuky predloženej spoločnosťou MICRONIX do verejného obstarávania, ktorého sa jeho porušenie týkalo.
6. Krajský súd konštatoval, že z dikcie ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže vyplýva, a medzi účastníkmi konania to nebolo sporné, že konanie podnikateľov, ktorí uzavrú dohodu o priamom alebo nepriamom určení cien tovaru alebo iných obchodných podmienok či koordinujú svoj postup vo verejnom obstarávaní, je konaním nedovoleným, obmedzujúcim hospodársku súťaž na relevantnom trhu. Pokiaľ sa preukáže podnikateľom takéto konanie, ktoré je zároveň v rozpore so zákonom o ochrane hospodárskej súťaže, správny organ v rámci svojej kompetencie danej mu týmto zákonom uloží sankciu v intenciách § 38 zákona.
7. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že mu v preskúmavanom administratívnom nebol preukázaný úmysel zúčastniť sa dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž a tiež tvrdil, že nebol preukázaný protisúťažný cieľ jeho konania ani škodlivý následok údajnej dohody medzi ním a spoločnosťou MAHRLO vo verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že v konaní mal správny orgán za preukázané, že sa žalobca dopustil konania iniciovaného spoločnosťou MAHRLO, ktoré spočívalo v koordinácii správania v procese verejného obstarávania verejného obstarávateľa Stredná odborná škola letecko-technická pri zadávaní zákazky Dodávka učebných pomôcok a ďalších potrieb. Uvedené konanie bolo správnym orgánom kvalifikované ako dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá mala za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu dodania učebných pomôcok a ďalších potrieb určených na vzdelávacie účely na území Slovenskej republiky.
8. Krajský súd poukázal na to, že dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže sú zakázané. Zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá spočíva v koordinácii podnikateľov vo verejnom obstarávaní. Neprípustná koordinácia uchádzačov vo verejnom obstarávaní súťažný a transparentný proces deformuje. Predložené cenové ponuky nie sú výsledkom súťaže ale výsledkom dohody, ktorej účastníci obmedzujú súťaž v záujme získať čo najvyšší prospech v nepomere so záujmami a cieľmi verejného obstarávania. Uvedené má za následok neefektívne vynakladanie verejných financií.
9. Správny orgán ako podklad rozhodnutia posudzoval dôkaz, e-mail odoslaný pred uplynutím lehoty pre doručenie ponúk do predmetného verejného obstarávania zástupcom spoločnosti MAHRLO obchodnému riaditeľovi žalobcu v znení „Zdravím ťa, prosím vlož excelovskú tabuľku na tvoj hlavičkový papier. Prosím odoslať s overenou kópiou Výpisu z obch. registra na moju adresu. (...) Štvrtok musím zaniesť všetky ponuky zákazníkovi. Ďakujem za ochotu. Príjemný deň.“ Prílohou tohto e-mailu bol elektronický dokument s názvom „K obsahom ktorého bola tabuľka s cenovou ponukou týkajúcou sa verejného obstarávania (Dodávka učebných pomôcok a ďalších potrieb), pričom tentodokument bol vytvorený spoločnosťou MAHRLO a porovnaním dokumentu s cenovou ponukou predloženou žalobcom v predmetnom verejnom obstarávaní bolo preukázané, že sa tieto zhodujú.
10. Krajský súd nemal pochybnosti o tvrdení žalovaného, podloženého vyššie opísaným dôkazom, že spoločnosť MAHRLO vypracovala pre žalobcu cenovú ponuku následne predloženú iniciátorom do verejného obstarávania. Ďalším dôkazom podporujúcim uvedený právny záver je podľa krajského súdu elektronický dokument s názvom „mahrlo“, ktorý bol nájdený na lokálnom disku žalobcu. Uvedený dokument obsahuje cenovú ponuku z 19.07.2011 a je zhodný s cenovou ponukou žalobcu v predmetnom verejnom obstarávaní a zároveň je zhodný s vyššie opísaným elektronickým dokumentom, ktorý bol zaslaný zástupcovi žalobcu zástupcom spoločnosti MAHRLO.
11. Ďalej krajský súd uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že porovnaním ponúk žalobcu a spoločnosti MAHRLO ako uchádzačov v predmetnom verejnom obstarávaní mal správny orgán potvrdenú mimoriadnu zhodu týchto ponúk pri výpočte výslednej cenovej ponuky. Krajský súd dodal, že správnemu orgánu sa podarilo zistiť, že žalobca uviedol na svojej cenovej ponuke výslednú sumu 54 648,69 €, pričom však táto suma nezodpovedá skutočnému súčtu jednotlivých cenových položiek. Správny orgán po sčítaní všetkých cenových položiek zistil, že správna výsledná suma je 54 648,77 €, a zodpovedá 1,05-násobku výslednej sumy uvedenej víťaznou spoločnosťou MAHRLO. Žalovaný z uvedeného správne vydedukoval, že nielen ceny za jednotlivé cenové položky boli určené ako 1,05- násobok ponuky víťaznej spoločnosti MAHRLO, ale aj pri určení výslednej sumy bol použitý index v hodnote 1,05 (výsledná suma spoločnosti MAHRLO je 52 046,37 € x index 1,05 = 54 648,69 €). Táto skutočnosť preukazuje záver žalovaného o mimoriadnej zhode medzi ponukami uvedených podnikateľov, ktorú nie je možné vysvetliť inak, ako tým, že postup týchto podnikateľov bol v predmetnom verejnom obstarávaní koordinovaný. Dôkazy zhromaždené v spisovom materiáli preukazujú záver žalovaného, že žalobca predložil ponuku do verejného obstarávania, pričom táto cenová ponuka nebola pripravená nezávisle od ostatných účastníkov tohto verejného obstarávania, ale bola výsledkom protiprávnej koordinácie.
12. Ako veľmi nepravdepodobné vyhodnotil krajský súd tvrdenie žalobcu, že o svojej účasti v predmetnom verejnom obstarávaní nevedel. Žalobca totiž od spoločnosti MAHRLO obdržal elektronicky dokument s ponukou, ktorú má predložiť do verejného obstarávania, ktorá bola už nacenená. Uvedené nacenenie použil potom žalobca na svoj hlavičkový papier. Žalobcovi bola zo strany obstarávateľa doručená výzva na predloženie ponuky k predmetnému verejnému obstarávaniu (pod názvom „Dodávka učebných pomôcok a ďalších potrieb“). Predmetnú výzvu aj so súťažnými pokladmi žalobca prevzal dňa 04.04.2011, čo preukazuje doručenka, ktorá je súčasťou administratívneho spisu. Žalobca musel prinajmenšom vedieť, že excelovská tabuľka zaslaná od spoločnosti MAHRLO je úplne zhodná s tabuľkou, ktorá bola prílohou súťažných podkladov zaslaných obstarávateľom iba niekoľko dní predtým, a teda, že cenová ponuka, ktorú zaslala spoločnosti MAHRLO na hlavičkovom papieri žalobcu môže byť použitá v predmetnom verejnom obstarávaní ako súťažná ponuka. Taktiež muselo byť po prijatí emailu od spoločnosti MAHRLO žalobcovi zrejmé, že spoločnosť MAHRLO bola rovnako ako žalobca vyzvaná na účasť v predmetnej súťaži a prípravu súťažnej ponuky. Ako tiež vyplýva z administratívneho spisu, žalobcovi bolo doručené aj oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk a zaslanie zápisnice (dňa 10.08.2011). Z uvedeného je teda podľa krajského súdu zrejmé, že žalobca vedel, že bol vyzvaný na predloženie súťažnej ponuky v predmetnom verejnom obstarávaní.
13. Žalobca v žalobe tiež namietal, že v predmetnej vyššie opísanej komunikácii vystupovala za neho neoprávnená osoba, keď bola cenová ponuka vo verejnom obstarávaní podpísaná obchodným riaditeľom B.. R. a nie štatutárom. V uvedenej otázke bol krajský súd, stotožňujúc sa s argumentáciou žalovaného, tej mienky, že B.. R. bol ako zamestnanec žalobcu na pozícii H. relevantnou osobou zastupujúcou žalobcu v obchodných záležitostiach, teda i vo verejných obstarávaniach. Z administratívneho spisu vyplýva, že uvedený stav nebol pre žalobcu výnimočný, pretože B.. R. priamo spracúval ponuky za žalobcu a tiež ich aj podpisoval, a to aj pri verejných obstarávaniach. V zmluvách uzavretých na základe úspechu žalobcu vo verejných obstarávaniach tiež vystupoval B.. R. ako osoba, ktorá vybavuje veci súvisiace s uzatváraním týchto zmlúv a dokonca priamo za žalobcu podpisuje relevantné dokumentyvrátane zmlúv na dodanie tovaru. Preto uvedenú námietku krajský súd považoval za neopodstatnenú.
14. Za neopodstatnenú považoval krajský súd aj námietku, že žalovaný vo svojom rozhodnutí neurčil relevantný trh. V tejto súvislosti poukázal na právny záver vyjadrený žalovaným v jeho rozhodnutiach, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil. Relevantný trh správny orgán určí len vtedy, ak je to potrebné pre určenie, či je dohoda schopná ovplyvniť trh medzi členskými štátmi alebo ak nemožno stanoviť cieľ obmedzenia súťaže. Vymedzenie relevantného trhu nie je potrebné v prípade tzv. cieľových dohôd, nakoľko tieto sú schopné už svojou podstatou narušiť hospodársku súťaž, a to bez ohľadu na dopady týchto dohôd na relevantný trh a bez ohľadu na to, aký je podiel účastníkov konania na relevantnom trhu. Takouto typologicky klasifikovanou dohodou je aj kolúzia vo verejnom obstarávaní. Pokiaľ je zistený protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej následky, či vôbec mala dohoda za následok ovplyvnenie súťaže. Pre posúdenie aplikácie § 4 ods. 1 zákona o ochrane hospodárskej súťaže je uvedené právne irelevantné.
15. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca (sťažovateľ) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, navrhujúc, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2014/KH/1/1/023 zo 07.08.2014 v spojení s rozhodnutím Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2015/KH/R/2/005 z 12.02.2015 zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.
16. V dôvodoch uviedol, že zo žiadneho dôkazu nevyplýva vôľa žalobcu zúčastniť sa na predmetnom verejnom obstarávaní. Cenovú ponuku, ktorá bola predložená do verejného obstarávania na hlavičkovom papieri žalobcu, do verejného obstarávania žalobca nepredložil. Táto bola žalobcom vypracovaná na žiadosť a pre účely podnikateľa MAHRLO. Žalobca si nebol vedomý a z ničoho nevyplývalo, že podnikateľ MAHRLO túto tabuľku do verejného obstarávania zašle. Naviac uvedená žiadosť spoločnosti MAHRLO prišla žalobcovi až po uplynutí 3,5 mesiaca od doručenia súťažných podkladov obstarávateľa žalobcovi. Žalobca vypracováva obchodné ponuky pre spoločnosť MAHRLO pravidelne a s ohľadom na časový odstup si predmetnú tabuľku nespojil so súťažnými podkladmi predmetného verejného obstarávania. Zo žiadnych dôkazov, ktoré žalovaný zabezpečil nevyplýva, že by žalobca spoločnosť MAHRLO žiadal, aby ho zastupoval v predmetnom verejnom obstarávaní alebo aby za neho predmetnú ponuku predložil do verejného obstarávania. Jednoznačne podľa žalobcu absentuje preukázanie vôle žalobcu zúčastniť sa na verejnom obstarávaní. Ak by tak žalobca chcel urobiť, mal 3,5 mesiaca od doručenia súťažných podkladov, aby cenovú ponuku zaslal sám. Žalovaný a ani krajský súd podľa žalobcu nepreukázali, že žalobca splnomocnil spoločnosť MAHRLO na konanie v jeho mene v predmetnom verejnom obstarávaní. Preto ak žalobca neprejavil úmysel zúčastniť sa na verejnom obstarávaní, nemožno hovoriť o súhlasnom prejave vôle zúčastniť sa na dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž.
17. Žalovaný a krajský súd podľa žalobcu nesprávne interpretovali emailovú správu z 19.07.2011. Z predmetného emailu podľa žalobcu nevyplýva akákoľvek dohoda, iniciácia dohody, znak koluzívneho správania alebo akýkoľvek iný súhlasný prejav vôle smerujúci k uzavretiu dohody v zmysle § 4 ods. 3 písm. a/ zákona č. 136/2001 Z.z. Z textu emailu nevyplýva ani to, že žalobcova ponuka má byť predložená do konkrétneho verejného obstarávania. Cenovú ponuku na svojom hlavičkovom papieri žalobca zaslal bez vyplnenej adresy, komu táto má byť určená, čím deklaroval, že túto ponuku neadresuje konkrétnemu zákazníkovi, ale že táto je určená pre interné účely spoločnosti MAHRLO na prípravu nejakej spoločenskej ponuky. Adresu konkrétneho verejného obstarávateľa pripísal na túto cenovú ponuku až B.. C. G..
18. Závery žalovaného a krajského súdu o tom, že mimoriadnu zhodu medzi ponukami žalobcu a spoločnosti MAHRLO nie je možné vysvetliť inak ako koordinovaným postupom, sú podľa žalobcu založené na nesprávnych resp. nejasných výpočtoch a na nedostatočných skutkových zisteniach. Žalobca nemal vedomosť o existencii obdobnej cenovej ponuky spoločnosti MAHRLO. Išlo o konanie spoločnosti MAHRLO, o ktorom žalobca nebol informovaný.
19. Podľa žalobcu to, že B.. R. je H. žalobcu a zastupuje ho v rôznych záležitostiach, nie je dôkazom toho, že je oprávnený podpísať cenovú ponuku, ktorú následne zaslal spoločnosti MAHRLO, a ktorá ju bez vedomia žalobcu predložila do verejného obstarávania. Krajský súd nemal preukázané, že B.. R. bol oprávnený konať v mene žalobcu aj v predmetnom verejnom obstarávaní.
20. Žalovaný tak napriek tomu, že nedokázal potvrdiť existenciu spoločného cieľa účastníkov konania a že nemal akékoľvek dôkazy o uzavretí dohody medzi účastníkmi, rozhodol, že konanie účastníkov bolo dohodou obmedzujúcou súťaž.
21. Ďalej žalobca namietal nesprávne stanovenie výšky pokuty. Túto považuje za neprimeranú a likvidačnú. Žalovaný uložil žalobcovi pokutu aj napriek tomu, že nebola preukázaná jeho účasť na dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž, čo je v rozpore s jedným zo základných princípov právneho štátu, podľa ktorého protiprávne konanie možno pripísať a sankciu možno uložiť len tomu subjektu, ktorý sa takéhoto konania dopustil. Pri rozhodovaní o výške sankcie sa má teda žalovaný riadiť zásadou individualizácie sankcie, podľa ktorej má byť sankcia uložená v závislosti od individuálneho správania a charakteristík každého podnikateľa a podnikateľ má byť sankcionovaný iba za skutky, ktoré mu možno preukázať. Žalovaný neprihliadol na hodnotu tovarov a služieb, ktorých sa údajné porušenie týka, špecifiká zistených okolností v súvislosti s osobou žalobcu a ani na samotnú hodnotu zákazky. Naviac nevymedzením relevantného trhu a žalobcovu účasť na ňom nemohol žalovaný ani správne určiť relevantný obrat, z ktorého kalkuloval výšku pokuty. Žalovaný rovnako neprihliadol na to, že žalobca mohol byť účastníkom prezumovanej dohody obmedzujúcej súťaž iba v jednom verejnom obstarávaní, a ani na to, že žalobca nebol iniciátorom údajných dohôd. Za nesprávny považoval žalobca aj postup žalovaného, ktorý výšku pokuty kalkuloval z obratu vygenerovanom v divízii žalobcu s názvom Meracia technika.
22. Žalobca v kasačnej sťažnosti zároveň navrhol, aby kasačný súd priznal kasačnej sťažnosti odkladný účinok s odôvodnením, že hrozba závažnej ujmy spočíva v tom, že rozsudok krajského súdu má povahu konečného rozhodnutia podľa § 38h ods. 4 zákona č. 136/2001 Z.z. Na základe § 44e tohto zákona by mal žalovaný uložiť žalobcovi zákaz účasti na verejnom obstarávaní na dobu 3 rokov. Uvedené by znamenalo výrazný zásah do práv žalobcu. Zákaz účasti na verejnom obstarávaní by mohol vážne ekonomicky poškodiť žalobcu a znamenať pre neho ohrozenie ekonomickej existencie. Uvedené následky by boli v rozpore s princípmi správneho trestania a pre žalobcu by mali likvidačný charakter.
23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu uviedol, že účasť žalobcu na dohode obmedzujúcej súťaž vyplýva z viacerých dôkazov. Ide o zhodu cenových indexov a tiež o emailovú komunikáciu medzi žalobcom a spoločnosťou MAHRLO. Tvrdenia žalobcu o tom, že ponuku zaslal pre účely spoločnosti MAHRLO v rámci subdodávok sú nelogické, nakoľko žalobca obdržal ponuku, ktorú má predložiť do verejného obstarávania od spoločnosti MAHRLO už nacenenú. Uvedené teda preukazuje, že spoločnosť MAHRLO spracovala ponuku do verejného obstarávania pre žalobcu, následne ju preposlala B.. R., ktorý ju už podpísanú preposlal C. G., sprostredkovateľovi spoločnosti MAHRLO, na svojom hlavičkovom papieri, avšak s tými istými cenami, ktoré mu predtým zaslala spoločnosť MAHRLO. Táto cenová ponuka bola riadne podpísaná žalobcom. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na celkový obsah a časovú nadväznosť uvedenej komunikácie, na rozporné tvrdenia žalobcu počas správneho konania, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. 24. Žalovaný poukázal tiež na to, že žalobca prevzal výzvu na predloženie cenovej ponuky spolu so súťažnými podkladmi dňa 04.04.2011. Prílohou týchto súťažných podkladov bola tabuľka pre nacenenie všetkých 158 položiek (ide o rovnakú tabuľku, ako bola tabuľka priložená v uvedenej emailovej komunikácii). Dňa 10.08.2011 bolo žalobcovi doručené Oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk a zaslanie zápisnice, čo preukazuje podací hárok Slovenskej pošty o odoslaní a doručenka podpísaná žalobcom. Je potom pochybné žalobcovo vysvetlenie, že nepovažoval za potrebné reagovať na oznámenie o neúspešnosti jeho cenovej ponuky, keďže o existencii tohto verejného obstarávania nevedel, resp. sa o to nezaujímal.
25. K námietke, že B.. R. nebol oprávnený konať za žalobcu vo veciach verejného obstarávania žalovanýpoukázal na to, že B.. R. pracoval na pozícii H., bol relevantnou osobou zastupujúcou žalobcu v obchodných záležitostiach a zároveň aj vo verejných obstarávaniach. Okrem toho aj zo zmlúv, ktoré je možné nájsť na webových sídlach jednotlivých verejných obstarávateľov, prípadne na stránke Úradu vlády Slovenskej republiky, je zrejmé, že v týchto zmluvách vystupuje B.. R. bežne buď ako osoba, ktorá vybavuje veci súvisiace s uzatváraním zmlúv, resp. ktorá dokonca žalobcu priamo zastupuje a podpisuje zaňho dokumenty, a to vrátane zmlúv na dodanie tovaru. Zároveň v priebehu inšpekcie v priestoroch žalobcu dňa 31.05.2013 žalovaný žiadal zástupcu žalobcu o vysvetlenie, kto pripravoval ponuku pre verejné obstarávanie Dodávka učebných pomôcok. Zástupca žalobcu uviedol, že pán R. a že táto ponuka sa nachádza pravdepodobne v jeho počítači. Na otázku, akým spôsobom bola stanovená cena jednotlivých produktov zástupca žalobcu uviedol, že cenu vypočítava obchodné oddelenie.
26. K námietke, že žalovaný nepreukázal naplnenie skutkovej podstaty protisúťažných dohôd žalobcom žalovaný uviedol, že v prípade dohody obmedzujúcej súťaž, ktorej sa zúčastnil žalobca je z dôkazov zrejmé, že víťazom predmetného verejného obstarávania sa mala stať spoločnosť MAHRLO, pričom ďalšie spoločnosti (žalobca a SlovEuroasia) podali iba krycie ponuky do tohto verejného obstarávania za účelom vytvorenia zdania súťažného prostredia. Podanie krycích ponúk je typickým nástrojom, prostredníctvom ktorého sa vyvoláva dojem skutočnej súťaže v procese verejného obstarávania a umožňuje zvíťaziť vopred určenému uchádzačovi. Uvedeným teda dochádza aj k rozdeleniu trhu, keď sa podnikatelia dohodnú, že v určitom verejnom obstarávaní nebudú súťažiť, resp. podajú iba kryciu cenovú ponuku.
27. Žalovaný k námietke o nesprávne určenej výške pokuty uviedol, že v prípade žalobcu nebol pri výpočte základu sumy pokuty braný do úvahy jej celkový obrat za rok 2011, ale obrat dosiahnutý z predaja meracej techniky, ktorá tvorila časť ponuky predloženej žalobcom do verejného obstarávania, ktorého sa porušenie týkalo.
28. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaný uviedol, že zákaz účasti vo verejnom obstarávaní nebol uložený priamo v napadnutom rozhodnutí, a preto je táto neopodstatnená.
29. Žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
30. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2 SSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
31. Predmetom kasačného konania bol rozsudok, ktorým krajský súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2014/KH/1/1/023 zo 07.08.2014 v spojení s rozhodnutím Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2015/KH/R/2/005 z 12.02.2015, ktorým bola žalobcovi podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. uložená pokuta 62 139,- €, a to za konanie - dohodu obmedzujúcu súťaž, spočívajúcu v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru, v dohode o rozdelení trhu a v koordinácii správania v procese verejného obstarávania, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu dodania učebných pomôcok a ďalších potrieb určených na vzdelávacie účely na území Slovenskej republiky, ktorá dohoda je podľa § 4 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ a § 4 ods. 3 písm. a/, c/ a f/ zákona č. 136/2001 Z.z. zakázaná.
32. Na úvod kasačný súd uvádza, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, v správnom súdnictve sodkazom na ustanovenie § 139 ods. 2 SSP. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie totiž nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.
33. Kasačný súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti aj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 741/06, podľa ktorého „Odôvodnenie rozhodnutia súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom postupoval pri posudzovaní rozhodnej skutočnosti, nevyhovuje zákonným požiadavkám kladeným na obsah odôvodnenia a v konečnom dôsledku také rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka konania, ktorý má nárok na to, aby jeho vec bola spravodlivo posúdená. Súdy sú povinné svoje rozhodnutia riadne odôvodniť; sú povinné tiež vysvetliť, prečo sa s určitou námietkou účastníka konania nezaoberali (napr. preto, že nebola uplatnená v zákonom stanovenej lehote). Pokiaľ tak nepostupujú, porušujú právo na spravodlivý proces garantované čl. 36. ods. 1 Listiny“.
34. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
35. Zo súdneho spisu kasačný súd zistil, že žalobca v podanej žalobe namietal, že v preskúmavanej veci nebol preukázaný protisúťažný cieľ a ani škodlivý následok žalovaným konštatovanej dohody medzi žalobcom a spoločnosťou MAHRLO vo verejnom obstarávaní. Žalovaný podľa žalobcu nepreukázal, že žalobca naplnil niektorú zo skutkových podstát protisúťažných dohôd, konkrétne že žalovaný vo svojom rozhodnutí neodôvodnil, akým spôsobom ním tvrdená dohoda medzi žalobcom a spoločnosťou MAHRLO napĺňa znaky dohody obsahujúcej priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok podľa § 4 ods. 3 písm. a/ zákona č. 136/2001 Z.z. a znaky dohody o rozdelení trhu alebo zdrojov zásobovania podľa § 4 ods. 3 písm. c/ zákona č. 136/2001 Z.z. Žalobca tiež namietal, že žalovaný v tomto prípade neaplikoval § 6 ods. 1 a 3 zákona č. 136/2001 Z.z.
36. Preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu kasačný súd zistil, že krajský súd sa s uvedenými námietkami žalobcu dostatočným spôsobom nevysporiadal, keď sa v tomto smere obmedzil iba na konštatovanie, že konanie dotknutých podnikateľov bolo správnym orgánom kvalifikované ako dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá mala za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu dodania učebných pomôcok a ďalších potrieb určených na vzdelávacie účely na území Slovenskej republiky, pričom dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže sú zakázané.
37. V odôvodnení napadnutého rozsudku tak vo vzťahu k uvedeným námietkam žalobcu absentujú akékoľvek úvahy krajského súdu a jeho právne posúdenie. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že pod právnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej správny súd podriadi skutkový a právny stav veci pod príslušnú právnu normu. V odôvodnení rozhodnutia správny súd odcituje túto právnu normu a v ďalšej časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových okolností a právnych argumentov odôvodňujú aplikáciu práve tejto právnej normy. Správny súd sa tiež vyjadrí, ako túto právnu normu interpretuje.
38. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal ani s námietkami žalobcu, ktoré sa týkali postupu žalovaného pri ukladaní pokuty žalobcovi a jej výšky. Krajský súd sa nielenže nevysporiadal s týmito námietkami žalobcu, ale kasačnému súdu nie je zrejmé, či krajský súd vôbec zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v tejto časti preskúmal, keď v časti VII. napadnutého rozsudku s názvom Právne posúdenie akákoľvek zmienka o pokute uloženej žalobcovipreskúmavaným rozhodnutím žalovaného úplne absentuje.
39. Kasačný súd, porovnávajúc obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu s požiadavkou uvedenou v § 139 ods. 2 SSP konštatuje, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu nemôže byť z dôvodov vyššie uvedených považované za presvedčivé.
40. Správny súd je povinný sa vo svojom rozhodnutí vždy riadne vysporiadať so všetkými podstatnými žalobnými námietkami. Ak správny súd správnu žalobu zamietne, pričom sa niektorou z podstatných námietok žalobcu v podanej správnej žalobe nezaoberá, neostáva kasačnému súdu nič iné, ako jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť v zmysle § 462 ods. 1 SSP na ďalšie konanie, a to aj vtedy, ak by žalobné námietky kasačný súd mohol sám spoľahlivo posúdiť z obsahu predložených spisov. Kasačný súd na tomto mieste pripomína, že v správnom súdnictve primárne preskúmava zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy krajský súd. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu kasačného je preskúmať vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu a nie nahrádzať prieskumnú činnosť krajského súdu.
41. S ohľadom na uvedené závery kasačný súd nie je nateraz oprávnený venovať sa vecnému posúdeniu, ktoré by bolo v tomto momente predčasné. V prípade, že by kasačný súd uvedené posudzoval namiesto krajského súdu, účastníkov konania by tým pripravil o posúdenie veci nižšou súdnou inštanciou.
42. Z vyššie uvedených dôvodov kasačný súd rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd prejedná vec v medziach podanej žaloby, vo veci rozhodne s tým, že sa dôsledne vysporiada so žalobnými námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie dostatočne náležite a presvedčivo odôvodní tak, aby bolo v súlade s ústavným právom účastníka konania na spravodlivé súdne konanie.
43. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v súlade s § 467 ods. 3 SSP o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd.
44. V súvislosti s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 447 ods. 1 SSP, kasačný súd poukazuje na to, že predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie o uložení sankcie, ktoré konanie je potrebné s poukazom na § 194 ods. 1, 2 SSP typovo podriadiť pod právny režim správneho trestania. Vzhľadom na to, že vo veciach správneho trestania zmysle § 446 ods. 2 písm. c/ SSP nastupuje odkladný účinok kasačnej sťažnosti ex lege, teda priamo zo zákona, kasačný súd nerozhodoval o tomto návrhu žalobcu postupom podľa § 447 ods. 1 SSP.
45. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.